Koktail

Mozzarella, bazalka, paradajka – ako jednoducho a prirodzene namaľuje kuchár na tanier taliansku trikolóru. Alebo do červena upečená klobása, žltý praclík a čierne pivo. A hneď viete, že pôjde o Nemecko. Ale keď sa majú do jedla pretlmočiť farby slovanské, francúzska a holandská vlajka, ale aj britská, americká, austrálska.., trikolóra Kuby, Kostariky či Laosu...

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky vybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.
Aj preto sme do virtuálnej 

Advocaat – zmes aromatickej liehoviny, napríklad brandy, cukru a vaječných žĺtkov; pôvodne ju Portugalci vyrábali z dužiny tropickej plodiny abacate, z čoho vznikol skomolený, ale podobne znejúci názov
Angostura Bitters – trpká liehovina z angosturovej a chininovej kôry, santalového 

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

Múka, cukor, tuk. Na tejto základnej trojici stojí, leží a beží väčšina dezertov. Dajú sa však pripraviť aj ľahšie a niektorú surovinu vynechať. Hoci aj múku. Veď kedysi sa na hosťa z vitríny cukrární usmievalo omnoho viac všakovakých pohárov, pudingových mištičiek, ovocných kompozícií. Veď najmä keď ortuť jarných teplomerov stúpala, každá žienka (pubertiačky nevynímajúc) sa snažila zhadzovať nielen kabáty a čiapky, ale aj kilá...

Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. „Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“

Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale     

Kapusta a Kapustník, Mastný, Kudla, Lovecký, Zajac, Daniel, Homoľa, Lokšík, Bryndza... to teraz nevravíme o surovinách a kuchynských pomôckach, ale o menách šéfkuchárov. K ich povolaniu sadnú ako detská riťka na šerblík. Najmä keď, napríklad, Milanko Králik pripravuje v kuchyni králika. Aj to je dôvod číslo dva, prečo sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali práve jeho. No a dôvod čísla jedna? Plnené králičie 

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po bokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje

Zima či leto, sviatok či piatok, ráno či večer, žena či muž, dospelý i dieťa, mäsožravec aj vegetarián, Slovák alebo Argentínec,.. čokoláda príde vždy vhod. Hoci aj v menej koncentrovanej podobe koláčika, oblátky, zákusku. Práve kvôli takejto maškrte (ktorá však aj zasýti), sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali šéfkuchára Róberta Krištofa. Na strunu nám totiž zahral takouto nôtou: „Keď sa vraví o luxusných dezertoch, každý si predstaví

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu svetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.