Koktail

Nenechaj sa osoliť, pán veterník!

Čokoláda s orechmi, hrozienkami, mandľami, pomarančom či jahodovým jogurtom. Čokoláda so sušienkou, banánom, malinami, mentolom. Alebo dokonca s pikantným chilli. Aj tá si ako zvláštna novinka našla svojich priaznivcov. To však neznamená, že na všetky tie doteraz karamel pxbobľúbené chute a kombinácie zanevrieme, a tak zmiznú z povrchu dobrôtkového... To ale, žiaľ, nie je prípad karamelu. Takmer každá karamelová zmrzlina, krém, pena, poleva či iná maškrta dostala v posledných rokoch slaný nádych. Z módneho uleteného hitu sa stal prostriedok karamelového nátlaku...

História gastronómie tápe, kedy sa vo svete zrodil prvý karamel. Niektorí ho pripisujú arabským končinám, kde vraj karamel zmrzlina pxbkedysi v desiatom - jedenástom storočí rozpustili cukor vo vriacej vode. Iní tvrdia, že s tým prišli americkí kolonizátori v roku 1650 a vyrobili tak prvé karamelky. Kým tí prví dôvodia slovom kora-mohalláh, čo znamená homoľu z cukru, tí druhí hľadajú korene slova karamel v latinskom calamellus, teda názve cukrovej trstiny.

Objaviteľov karamelu však mohlo byť na tisíce. Stačíkaramel doboška totiž zahriať cukor na teplotu 170 °C a začne vznikať hnedá tekutina nebeskej chuti... Len silou fyziky sa kryštáliky menia na celkom inú kvalitu.

No a keď už bol na svete tvrdý karamel, stačilo doň pridať smotanu alebo mlieko a... zrazu tu máme aj mäkký karamel. Že si ho mnohé národy vzali za svoj, dokazuje aj kozmopolitizmus tohto pojmu. Po anglicky, francúzsky i rumunsky caramel, po španielsky a portugalsky caramelo, po taliansky caramello, po grécky karamélla, po nemecky, dánsky, estónsky a nórsky karamell, po poľsky karmel, po fínsky karamelli, v lotyštine karamele a v litovštine karamelé, v ruštine a ukrajinčine karameľ, po írsky karamel veterníkcaramal, v maltčine i maďarčine karamella, v macedónštine karamela, u Slovákov, Čechov, Srbov, Holanďanov i Albáncov karamel... možno len Švédsko sa trochu vymyká svojim krátkym „kola“.

Navyše sa mnohé krajiny pýšia nejakým národným karamelovým dezertom. Briti milujú svoj creme caramel (ako jedno z mála anglických jedál preniklo do svetovej gastronómie), Kataláncov pozná kulinársky svet cez tamojší crema catalana, Francúzi holdujú karamelu cez jablkový tarte Tatin, nuž a karamelizujú aj povrch svojho slávneho creme brulee. Portugalci si zvyknú ponárať lyžičky do doce du leite, no a na pravej maďarskej Dobošovej torte tróni plát či podlhovasté trojuholníky tvrdého karamelu. My zase máme náš úžasný karamelový karamel rez pxbveterník...

Karty však v roku 1977 zamiešal Henri le Roux, cukrár z francúzskeho Bretónska. Nebola to žiadna náhoda ani omyl. Cukrári totiž miešajú karamel s maslom do karamelového krému. Bretónsko na najvýchodnejšom výbežku Francúzka je však známe svojim slaným maslom, nuž ho Henri spojil s karamelom. A „caramel au beurre salé“, teda slaný karamel bol na svete. O tri roky neskôr získal ocenenie „najlepšia cukrovinka Francúzska“, ale to už pri značke CBS svietilo patentové r-ko v krúžku. Na slanú cestu sa vydal cukrár Pierre Hermé z Paríža, keď vytvoril slané makrónky a o ďalších desať-dvanásť rokov sa slaným karamelom predstavil Starbucks i zmrzlinová spoločnosť Häagen-Dazs.karamel káva pxb

Nuž a odvtedy sa milovníkom tradičného karamelu ich maškrty stále viac a viac vzďaľujú. Vraj podľa odborníkov kombinácia sladkosti a slanosti vytvára v mozgu závislosť. Preto výrobcovia dúfajú, že budeme ich výrobky kupovať stále častejšie a častejšie. Z ankety, ktorú Hosťovo.sk nedávno zorganizovalo, však vyplynulo, že realita bude iná.  Veď odporcov slaného karamelu a najmä jeho nátlaku (a pretlaku ) je viac než dosť.

Dúfajme, že náš skvostný karamelový veterník sa na slanú cestu nevydá. Rovnako ani crème caramel v podobe, ako ju majú radi Angličania. Alebo šéfkuchár Matúš karamel cree car m_kopčoKopčo od Domaše, ktorý mu nedáva slaný, ale príjemný (a omnoho príbuznejší) perníkový nádych... Zohreje 170 g kryštálového cukru a karamel hneď naleje do šiestich pudingových nádob. Kým chladne, vymieša 350 ml mlieka, 200 ml šľahačkovej smotany, vanilku z jedného struku, 4 vajíčka, 30 g cukru a 25 g perníkového korenia a naleje na vrstvu karamelu v nádobách. Položí ich do hlbšieho plechu a do dvoch tretín naplní vriacou vodou. Pečie vo vodnom kúpeli niečo cez pol hodinku pri teplote 150 °C. „Keď plech vyberiem, krém sa v strede trochu trasie,“ upozorňuje všetkých, ktorý by sa pri pohybe dezertu mohli zľaknúť. Nádobky potom položí na noc do chladničky a na druhý deň vyklopí. Pomôže si nožíkom, ktorým krém trochu uvoľní od krajov. Pri izbovej teplote sa karamel uvoľní a roztečie po dezerte.

Soňa Hudecová ©
Foto: Viki, Pumpa46, Giorgi Rodrigues, Larry White, archív M_Kopča, 

 

návštevy: 28769


späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Dvorné dámy taurisáckeho grilovania

Znalec by povedal „accompaniment, condiment“. Teda po slovensky dochucovadlo. Niečo horčica a spolzaujímavé, čo sprevádza mäso a údeniny, vajíčka, syry, huby či zeleninu k prestretému stolu. Kuchári i konzumenti ho obvykle chápu ako menej dôležitú surovinu, pri grilovaní však nadobúda omnoho významnejšie postavenie. Veď taký plátok krkovičky z Mäsiarstva

31. 7. 2023 / Čítať viac

Tanierik „Bone China“ – nič pre vegetariána

Marco Polo toho zo svojich východných výprav priviezol naozaj veľa. Možno najčastejšie sa čaj h pxbpomínajú cestoviny, ale väčší rozruch vtedy koncom13. storočia spôsobil porcelán. Číňania ho však vyrobili a postupne stále zdokonaľovali už o šesť storočí skôr; mohli sa totiž inšpirovať svojimi náleziskami kaolínových ílov – najväčších vo svete. Ešte aj 

8. 6. 2023 / Čítať viac

Klobúky neodkladajte, prosím!

Obsahujú málo energie, a tak sú vhodné aj pre tých, čo stále bojujú s kilami navyše. Kilo húb huby - barbroforsberg pxbdodá telu iba 600 až 2000 joulov, pritom však dobre zamestná tráviace ústrojenstvo a navodí pocit nasýtenia. Pánkovia (ale i dámy) s klobúčikom sú plné minerálnych látok, no nasávajú z okolia aj škodliviny... Skrátka, vďaka protichodným vlastnostiam majú huby stále veľa

 / Čítať viac

Najlepšie hodnotená polievka sveta je vraj ramen – sesternica slovenskej slepačej

Keď nedeľa, tak terina so slepačou polievkou. Keď Nový rok, tak určite hovädzí bujón s ramen 7 pxb hrezancami. Keď oslava, nuž s kuracím vývarom a na svadbe možno aj polievka z bažanta alebo kohúta... či v reštaurácii alebo doma, stále sa pri sviatočnejšom stolovaní krútime okolo vývaru so zeleninou a dobrými „slížikmi“. Niekto pridá zemiaky, iný kúsky kukuričných

 / Čítať viac

Mám ťa rada, tato kráľ, ako himalájsku soľ...

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v soľ himalájska pxb hslávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.


13. 1. 2023 / Čítať viac

Reštaurácie s lacným menu vyhynuli

Niekto vraví, že obedy by ho nemali stáť viac než 5 eur. Iný za znesiteľnú považuje sumu okolo obedové menu h7 eur. Ďalší je ochotný vydať za obed desaťeurovku a na Slovensku žije aj dosť ľudí, pre ktorých nie je problém zaplatiť aj 12-15 eur. Pretože samozrejme, každý aj vyžaduje niečo iné. Komusi stačí jedlo, z ktorého sa nasýti, iní potrebujú výber, pestrosť, vždy 

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac

Nech žije kávová demokracia!

Čo kraj, to iný kávový mrav. V Rakúsku milujú veľké pressá so smotanou a šľahačkou, káva turecká pxbrancúzske cappuccino v „polievkovej“ šálke sa stalo samostatnou kategóriou, na Balkáne a Blízkom Východe ju radi sladia takmer do sirupovita. Fíni milujú kávu kaffeost, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto, V Japonsku nájdeme pivo v káve, resp. kávu v pive.., No

30. 8. 2021 / Čítať viac

Keď prichádza šafing, jedlo nie je ďaleko

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
šafing 2 pxb„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

25. 4. 2021 / Čítať viac

... a päťdesiatkrát napísať Cordon Bleu!

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu cordon bleu pxb hsvetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.


5. 3. 2021 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: mrkvovo-orechový mafin od Janky Gálikovej

Pred štvrťstoročím neznámy pojem, dnes koláčik, ktorý aj v našej krajine s úžasnými j_gáliková mrkvový mafinkoláčovými tradíciami istí každú desiatu, olovrant, pohostenie... Otvorili sme mu dokorán našu pomyselnú gastronomickú náruč podobne ako kedysi zemiakom, paradajkám, marhuliam, morkám či párkom v rožku. Dnes ich považujeme za svoje... Veď pán MAFIN sa dá vymyslieť na sto spôsobov. Od klasických až po tie veľmi originálne. Nuž a práve 

1. 3. 2021 / Čítať viac

Víno farby mandarínok

Možno sa ešte pamätáte na časy, keď vás aj vo vinárni „kelner“ oslovil: „Tak aké si budú dámy-víno oranžové 2páni priať, biele alebo červené..? Máme oboje.“

Dnes už pred hosťa položí vínnu kartu, v ktorej sa veru občas uchádza o priazeň aj vyše stovka vín. Steny reštaurácie zakrýva expozícia atraktívnych fliaš, v sudoch sa skrýva mok, čo by obstál aj v s

19. 2. 2021 / Čítať viac

Volajte ma kolokázia, majstri carvingu!

Kde sa voda sypala a piesok lial, začal sa príbeh zvaný carving. Len to nebolo v žiadnej carving - 06-09rozprávkovej krajine, ale v thajských a čínskych končinách. Keď sa tam remeselníkovi kuchyne dostal do rúk koreň taro, už aj vyrezával... kvety, vtákov, motýle, paláce... ba aj celé obrazy. Veď v juhovýchodnej Ázii a Indii pestovali túto hľuzu už päťtisíc rokov pred n.l..

3. 12. 2020 / Čítať viac


2013 – 2023 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok