Koktail

 ... veď keď príde Ducha, bude do pol brucha. Lenže ešte pred vytúženým veľkonočným hodovaním bolo treba telo potrápiť pôstnym stravovaním. Aspoň tak to kázala našim babkám a dedom tradícia, náboženstvo ba dokonca aj ten chýrny sedliacky zdravý rozum. Už na Kvetnú nedeľu (teda od tohto roka Palmovú, pretože podľa biblie kresťania mávali 

Nie Bratislavský hrad, ba ani Gerlachovský štít. Ale vlnené klbká, rozhodené po lúkach a pasienkoch. Taký je obraz Slovenska v mysliach mnohých zahraničných hostí. Idylka, romantika... Nič majestátne, nič dychberúce, ale skôr také milé, príjemné, nežné. Ovčie mlieko a syry, ale aj jahňacina by mala teda predsedať slovenskému stolu. Nuž nie je to tak.

Veľa hostí si ju mýli so zaujímavou výzdobou, atraktívnou zábavkou či nejakým sprievodným programom. Teda niečím, čo obohacuje návštevu reštaurácie. Ale podstata gastronomického zážitku spočíva v jedle samotnom. Tanier pripomína obraz, kde má každý detail svoje miesto, odôvodnene, zmysel a vidno v ňom fortieľ majstra. Jedlo, hoci pripravené tým najšikovnejším amatérom, nikdy nebude také... hm... také... jedným slovom - zážitkové. Aj domáceho kuchára však môže inšpirovať,

Ako najlepšie na jeleňa? - premýšľal gazda v časoch dávno minulých a pripravoval si pušku alebo drôtené oká. Svoje lovecké (či pytliacke) tajomstvo strážil pred pánmi i úradmi.
Ako najlepšie na jeleňa? - pýta sa dnešný „gazda“, pričom má na mysli najvhodnejšie kulinárske úpravy. Bývajú tajomstvom, ktoré dobre stráži pred svojimi hosťami.

V Nitre na Bratislavskej ceste začnime deň miešanými vajíčkami so šunkou a čedarom. V OC Mlyny sa potom povzbuďme dobrým espresom. Na diaľnici pri Beladiciach si v McDrive doprajme záhradný šalát. Cez Nové Zámky neprejdime bez chrumkavej rybacej placky Fish McWrap a v Dunajskej Strede je už najvyšší čas na ikonický Big Mac. V Topoľčanoch dobre

Koniec i začiatok roka; stoly sa pod ním prehýbajú čo do kvantity i kvality. Dobré mäsko, kalorické prílohy, ťažké koláče a zákusky, energeticky bohaté nápoje. A často exotika, zvláštnosti. Nečudo, že sa človeku zbiehajú slinky na rezance s makom, granadír s uhorkou alebo hubový guláš. Tieto jednoduché chúťky stoja za popularitou veganuary aj u tých, 

Hodiny odbíjajú posledné sekundy. Je čas vziať z chladničky šampanské, kde sme ho chladili štyri hodiny. Nesieme ho opatrne a láskyplne ako novorodenca, hrdlo obalíme bielou damaskovou servítkou. Jednou rukou rozpletáme kovovú klietku a palcom druhej ruky pridržiavame zátku. Mala by vystreliť sama, ale môžeme jej

Vianoce sú vtedy, keď to vonia zo všetkých kútov. Vianoce sú vtedy, keď je dobrôt nadostač. Vianoce sú vtedy, keď prestretý stôl hrá všetkými farbami a keď to v každej obývačke vyzerá ako v kulinárskom nebi. A vlastne je celkom jedno, aký dátum vtedy visí na kalendári, koľko stupňov (alebo fahrenheitov) nameral teplomer za oknom, kto nám nadelil darčeky a či sa zdobí jedlička, palma alebo banánovník a mangovník. Lebo zimné sviatky tisícich vôní – hoci

Aj to smrdí, aj to vonia. Aj to má jedlo dochutiť, aj je to... no, povedzme, trošku hnusné. Nie je náhoda, že ten odér ešte aj do pol metra pod zemou dráždi nosy prasničky i psíka. Skrátka, hľuzovka. Vnútri jemná, zvonku tvrdšia, akoby ju do hrčovitej guľky vytvarovali nie veľmi šikovné ruky.

Tradičná jemne sladkokyslá chuť košickej tresky v majonéze aj jej nezameniteľná šťavnatosť už niekoľko generácii teší chuťové poháriky Slovákov. Biele chudé mäso z tresky a jeho masívna svalovina dodávajú klenotu našej gastronómie už na prvý pohľad zamatová farbu a strapatý výzor. A tak presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred sedemdesiatimi rokmi. Teda úplne presne - pred 71 rokmi. Uzrela svetlo sveta v tom istom roku ako známa ikona slovenského herectva... Ktorá? Čítajte...