Koniec i začiatok roka; stoly sa pod ním prehýbajú čo do kvantity i kvality. Dobré mäsko, kalorické prílohy, ťažké koláče a zákusky, energeticky bohaté nápoje. A často exotika, zvláštnosti. Nečudo, že sa človeku zbiehajú slinky na rezance s makom, hubový guláš alebo granadír s uhorkou. Tieto jednoduché chúťky stoja za popularitou veganuary aj u tých, čo inak vegánsku alebo vegetariánsku stravu nepovažujú za svoju šálku kávy. Pardon, jedla.
No a práve kvôli 
takejto veganuárovej papanici sme pred časom pozvali do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk Marcela Osťu Osztasa. Tentoraz nie ako moderátora a tzv. hypemana, ale ako šéfkuchára vlastnej Positive Restaurant v Bratislave.
„Žijeme v rýchlom svete plnom stresu. Aj preto čoraz častejšie vyhľadávame miesta a chvíle, keď sa môžeme na moment zastaviť, vypnúť, prísť na iné, pozitívne myšlienky,“ zdôvodňoval filozofiu, koncept a názov svojej reštaurácie, „Nie je to len o nasýtení, ale o spojení chutného jedla, pohody, príjemnej atmosféry, oddychu. Zastavenie sa a naštartovanie do ďalšej práce.“
Osťo prekvapivo dodáva, že „v civile“ je vlastne absolventom odboru kuchár-čašník a dlhé roky pracoval v gastronómii . „Vždy som sníval o tom, že si raz otvorím vlastnú reštauráciu. To sa mi aj podarilo,“ spomína na rok 2019, keď s kamarátmi – a vtedy už vlastne aj obchodnými partnermi a kolegami - vytvorili svojský koncept a gastronomickú scénu hlavného mesta posilnili o „prvú pozitívnu reštauráciu“.
A to sme už pozitívne vedeli, že z 200 g cíceru a rovnakého množstva kukurice, 100 g mozzarelly a 100 ml majonézy, cvikle, vajca, strúhanky, dvoch paradajok a dvoch cibúľ, cukru a hlávkového šalátu vykúzli svoj vege-burger, resp. cícerovo-kukuričnú placku s cviklovou majonézou, podávanú na spôsob hamburgera.
Kým sa varili cícer s kukuricou a v druhom hrnci cvikla, rozprávali sme sa o tom, ako dokáže jedlo zamávať s chémiou tela i duše. Vyvoláva tvorbu hormónov dobrej nálady, šťastia a uvoľnenia, dobíja energiu, zvyšuje výkon, zlepšuje pamäť a sústredenosť... dokonca vie bojovať aj s niektorými chorobami a boliestkami. „Naozaj nie je jedno, čím človek zamestná tráviacu sústavu. Najmä v polčase dňa, keď ho ešte čaká pracovné nasadenie, vypätie,
stres.“
Uvarenú cviklu napokon rozmixoval na jemno a zmiešal s majonézou, ktorú ešte miernučko osolil. Cícer s kukuricou scedil a rozmixoval do hustej hmoty. Pridal vajíčko, strúhanku, soľ, čierne korenie a napiekol niekoľko menších placiek.
Očistil cibuľu, pokrájal ju na plátky a vložil na rozhorúčený olej. Po krátkom orestovaní pridal trochu cukru, ktorý cibuľu obalil karamelom. Na rozkrojenú žemľu položil listy šalátu, cibuľu, cícerovú placku, plátky paradajok, mozzarellu. Polial cviklovou majonézou a zakryl vrchom žemle.
A kým sme s chuťou jedli, že sme boli zababraní až za ušami.., spomenul veľmi dôležitú ingredienciu; ktorá sa však nikdy medzi surovinami neuvádza – kulinársku vášeň.
„Jedlo pripravené s láskou a nadšením a zjedené s chuťou a radosťou, vyvoláva na všetkých stranách pozitívne emócie. Nuž a tie sú, našťastie, vysoko nákazlivé. Hosť vstáva od obeda dobre naladený, jeho spokojný výraz, úsmev, pochvala i poďakovanie zase vyvoláva pozitívnu spätnú väzbu u hostiteľa.“
A naozaj, po jeho návšteve v našej virtuálnej kuchyni sme boli všetci pozitívne pozitívni...
Soňa Hudecová ©
foto: archív MO