rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Hosťovo.sk servíruje: bryndzovo-mrkvová roláda od Martina Šulca

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky vybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.

Aj preto sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk pozvali šéfkuchára Martina Šulca z areálu a koliby U dobrého pastiera v Ružomberku s jeho mrkvovo-bryndzovou roládou. „Bryndzové m_šulc mrkvovo-bryndzová roláda hhalušky nás ako kulinárska ikona preslávili aj za hranicami. Začína sa nimi ochutnávanie slovenských jedál... ale často, žiaľ, aj končí. Pritom sa práve z bryndze dajú vytvoriť desiatky zaujímavých chuťoviek, koláčov, polievok či hlavných jedál zážitkového menu,“ Martin zdôrazňuje, že dnes vo svete panuje trend prieniku „ľudových“ surovín do vysokej gastronómie. A práve v tomto smere má slovenská bryndza čo povedať.

Aj keď za ňu vďačíme rumunským valachom (a samozrejme Arménom, ktorí dali svetu slovo bryndza), udomácnila sa najmä na Liptove. Pasienky a horský vzduch tohto regiónu dávajú spolu s tými spišskými, zamagurskými a oravskými najlepšie predpoklady na zrod chutnej bryndze. Ale Liptov predsa len vedie. Veď kedysi dávno aj na viedenskom „nashmarkt“, teda maškrtnom trhu, gazdinky kupovali Liptauer käse. Vtedy sa však krájal priamo z voza, vážil a balil; dnes by sme ho nazvali ovčou hrudkou. Až neskôr ho slovenskí syrári začali drviť a vaľkať, čím získal mäkšiu, roztierateľnú podobu.

A práve takú Martin vylovil zo svojej tašky. Pre štyroch ľudí potreboval 120 g, k tomu po štvrť kile tvrdého syra aj mrkvy, 4 vajíčka a za hrsť medvedieho cesnaku. Mrkvu raz-dva (alebo ako by povedali práve vo Viedni – ajn-cvaj) ošúpal a spolu so syrom nastrúhal na hrubom strúhadle.

Pridal vajcia, jemne osolil a všetko spolu dobre premiešal. Plech si vystlal papierom na pečenie a zmes rovnomerne rozotrel po plechu. Vložil do vyhriatej rúry na 200 °C a piekol. „Trvá to približne pol hodinku, ale presný čas záleží aj od konkrétnej rúry. Preto sa treba presvedčiť, že je syr dobre roztopený a dozlatista upečený,“ Martin sa zvŕtal po našej virtuálne kuchyni, a kým sa plát piekol, hovoril nám o liptovskej bryndzi.

„Jej kvalita a chuť závisí od podielu ovčieho mlieka. To je totiž hustejšie, výživnejšie ale aj stráviteľnejšie než kravské. No a samozrejme aj zdravšie, pretože tuk obsahuje viac mastných kyselín, netvoriacich „zlý“ cholesterol,“ Martin Šulc k tomu vypočítava aj dvakrát viac vitamínov, minerálov i bielkovín. Na druhej strane tejto pomyselnej mince však nájdeme asi o štvrtinu vyššiu cenu za dobrú pravú bryndzu. Teda takú, akú do areálu U dobrého pastiera vozia od prevereného, poctivého výrobcu.

To už bol však čas, aby sme syrovo-mrkvový plát vybrali z rúry. Teda vlastne Martin... my sme pohodlne posedkávali a sledovali, ako plát preložil na pracovnú dosku a ešte teplý ho opatrne skrútil do rolády. Pomáhal si aj utierkou, aby sa nepopálil. Počkal, kým trochu vychladne a potom ju opatrne rozvinul. Dal preč papier a to bola chvíľa, kedy si k nám mohol opäťm_šulc prisadnúť.

„Nie všade natrafí turista na pravú bryndzu našich prastarých rodičov. Zákon totiž povoľuje až polovičný podiel kravského mlieka, a to najmä obchodným reťazcom v snahe o čo najnižšiu cenu vyhovuje. Preto treba na obale bryndze hľadať vysoký podiel ovčieho mlieka. Ale aj slovko „nepasterizovaná“. Len taká totiž poskytne konzumentovi svoje legendárne liečebné účinky a chuť,“ Martin dodáva, že práve za tou výnimočnou chuťou merajú hostia cestu do „dobrého pastiera“ zoširoka-zďaleka.

Plát bol v tej chvíli už vychladnutý, a tak ho Martin natrel bryndzou. Poukladal na ňu lístky medvedieho cesnaku a zakrútil. Zabalil do alobalu a uložil do chladničky. Našťastie bolo o bryndzi stále čo hovoriť. Tak sme aspoň dokázali prečkať čas, kým Martin roládu narezal a servíroval. Ako inak, na tanieroch z koliby...

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. A raz ochutnať je určite presvedčivejšie než stokrát čítať a pozerať sa. Našťastie neostalo len pri jednej roláde. A tak všetci susedia dnes už vedia, akú bryndzu hľadať a kam zájsť na to najchutnejšie bryndzové jedlo...

Soňa Hudecová ©


späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Polievka pre madam Célestine

Poznáte palacinkovú polievku? Nie... A čo takto celestínsku alebo aspoň celestínske rezance? rezance celestínske pxbAha, to už sme bližšie. Určite vám ich núkali v niektorej lepšej reštaurácii, možno ste ich jedli na nejakej oslave, svadbe, servírovanej recepcii...
Aj celestínske rezance dokazujú, ako veľmi záleží na kulinárskom marketingu, na imidži,

1. 3. 2024 / Čítať viac

Vajce na pitie

Advocaat - za popularitu vaječných drinkov môžeme ďakovať Holanďanom, čo pred vaječný likér 4 psbniekoľkými storočiami žili v juhoamerickej Holandskej Guaiane. Často tam popíjali nápoj z ovocia, ktoré domorodci nazývali ahuacatl a pripravovali ho z hruškovca - avokáda. Po návrate do vlasti si chceli drink namiešať aj doma, lenže v Európe exotický strom nerástol. Nuž ho skúšali metódou pokus-omyl vyrobiť z iných surovín... A zrazu sa im pod rukami

 / Čítať viac

Jarný syrek – zásnuby vajec a mlieka

Veľkonočná hrudka, veľkonočný syrek, žolti sirek... Nuž nech tomu Slováci na východe krajiny m_poloha vn syrekhovoria akokoľvek, výsledkom čarovania v kuchyni je nadýchaný bochník, ktorý sa podľa zvykov môže servírovať už na Bielu sobotu, no a potom hocikedy. Podobnú dobrotu však pripravujú aj za našou východnou hranicou.

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac

Pri duriane čakajte chuť mandlí a pach žumpy

Pravidlá diplomatických kruhov zakazujú na pracovných stretnutiach či recepciách podávať durian 2 pxbjedlá s cesnakom. A to je teda slabučký odvar proti tomu, ako by diplomatov zaskočili delikatesy s durianom. Tento veľký plod slezovitých stromov juhovýchodnej Ázie

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok