Ani jesť sa nechce. To je jedna zo zlých správ pekného leta, ako ju vnímajú profesionáli v gastronómii. Darmo by pracovali s tými najonakvejšími či najatraktívnejšími surovinami, hosť toho viac vypije než zje. Ale predsa existuje kapitola jedálnych lístkov, ktorá priláka. Už tým, že skôr občerství než zasýti. Zavonia, osloví oči... až sa začnú slinky zbiehať.
A tak sme tentoraz do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk pozvali majstra varešky, ktorý v lete viac než s kuchynskými prístrojmi a nástrojmi pracuje s fantáziou a nápadmi – Miloša Nemčíka z 
penziónu Sonja vo Vranove nad Topľou, kde prvého hosťa privítali už pred osemnástimi rokmi.
„Na raňajky, desiatu, olovrant či neskorú večeru, k posedeniu s priateľmi, pre návštevu. Na povzbudenie chuti ako appetizer. Pod horúce slnko, keď sa telu vôbec nežiada teplé jedlo... je skrátka sto príležitostí, kedy najlepšie „padne a sadne“ studená kuchyňa,“ Milan dodáva, že sa v a la carte studeným jedlám nevenuje, a predsa ich počas roka pripraví na tisícky. Veď každá rodinná oslava (a tých teda vzhľadom na obľúbenosť SONJE zorganizujú nepočítane) sa začína studeným predjedlom. Každé školenie a firemné podujatie vždy počítalo s coffee breakom a každý ubytovaný hosť s niečím dobrým na rozbeh dňa.
„Vo filigránsky prepracovanej studenej kuchyni vždy vidno skúsenú ruku profesionála. Veď je aj samostatnou kapitolou gastronomických olympiád a súťaží. Ale aj v tej najjednoduchšej je stále čo vymýšľať. Nové nátierky, omelety, wrapy, tataráčiky, kanapky, placky, šaláty, aspiká, roládky, teriny, galantíny..,“ má ich rád aj ako konzument, pretože osviežia telo aj v čase, kedy sa mu nežiada „veľké“ a teplé jedlo. Ako kuchár zase oceňuje priestor studenej kuchyne pre fantáziu a kreativitu. Veď Milana Nemčíka musí studená lahôdka očariť všetky zmysly – svojou vôňou, farbou, pestrosťou, lákavosťou a potom aj chuťou. Ale nie nadarmo sa vraví, že v jednoduchosti je krása aj dokonalosť. Dokazuje to
práve jeho avokádová nátierka na hrianke-bruschette, ktorá je hotová do pol hodinky.
Milanovi to trvalo, samozrejme, ešte o štvrťhodinku kratšie. Stačilo totiž očistiť dve avokáda, nakrájať ich na malé kúsky, nasekať dve chilli papričky i dva strúčiky cesnaku a všetko dochutiť soľou, čerstvo zomletým čiernym korením i šťavou z citróna. Zľahka premiešal, aby sa chute spojili, zároveň však nátierka nesmie stratiť svoju zaujímavú textúru. Potom už len nakrájal bagetu na šikmé rezy a opiekol.
Natieranie sme zvládli sami. Rovnako ako vylízanie zvyškov nátierky z misky, pretože každej molekuly z vranovskej avokádovej dobroty by bola škoda...
Soňa Hudecová ©