Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je odér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...

Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla a malú, v ktorej sa jedlo aj servíruje. kokotky pxb Len si vyhľadajte tento výraz na internete a ostanete s otvorenými ústami, koľké obchody sa oháňajú kokotkami bez začervenania... Liatinovými či keramickými, okrúhlymi, oválnymi i do štvorca a obdĺžniku, žltými, hnedými, červenými...

Názov vznikol poslovenčením (i počeštením) francúzskeho cocotte, ktorým v širokom okolí Seiny označujú akýkoľvek kastról. No a keďže sú francúzski kulinári rešpektovaní, môžeme im veriť, že „liatinový cocotte“ je v kuchyni to pravé orechové. Liatina totiž vstrebe do seba teplo z ohňa a šíri ho ďalej do vnútra jedla, predovšetkým však rovnomerne. Pokrievka musí teda byť tiež z liatiny a tvarovaná tak, aby sa na nej zvnútra zrážali pary, ktoré potom v tekutej podobe tečú do jedla. Aj preto sa tieto riady používajú na dnes tak moderné konfitovanie – pomalé varenie. Nuž, európske prababičky konfitovali, ani o tom nevedeli, preto si tak cenili liatinové kastróly... A keďže sa kedysi varilo na priamom ohni, mali tieto nádoby tri nohy.

Dnes sa rozmnožili aj keramické kokotky, ktoré plnia aj dekoratívnu úlohu. Majster varešky ich rád postaví priamo na stôl, nuž a... berte si. Pod pokrievkou sa často skrývajú gratinované jedlá, poliate syrom, vajíčkom či smotanou. Napríklad francúzske zemiaky, ktoré ale kokotka v krajine galského kohúta nikdy v sebe nepiekla... ☺ Alebo zapekaný múčnik, zmenený pod vrstvou mlieka, smotany, vajíčka a cukru alebo medu na tajomstvo cukrára. kokotka r_bekeš

V malých kastrólikoch dobre vyzerá aj fašírková zmes, foie gras, nátierka, dip, rizoto, cestoviny alebo neveľká porcia polievky, ako ju, napríklad, servíroval Rasťo Bekeš vo svojej reštaurácii v Modre.. Uvaril údené mäsko, vajíčka aj klobásu. Po vychladnutí ich nakrájal a naporcioval do kokotiek. Kyslé mlieko dochutil soľou a čiernym mletým korením. Zalial nakrájané mäso, klobásu, vajcia, nastrúhaný chren, a všetko spolu premiešal. Polievku dozdobil vajíčkom, a nasekanou čerstvou bylinkou. Najmä v teplom počasí dobre osviežila a ešte si aj oči prišli na svoje.

Presne takto sa v niektorých reštauráciách servíruje akékoľvek jedlo. Napriek tomu som ešte nepočula čašníka, ako sa blíži k hosťovi so slovami: „Tak nech sa páči, vaše kokotky... a dobrú chuť!“

Soňa Hudecová ©

foto: viki

návštevy: 21 923