Lúka na tanieri (i v pohári)

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny dodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív. Mimochodom, kulinárske trendy velia nielen lúku na tanieri ale aj v pohári. Skúsení barmani vedia, že bylina v koktaili dokáže zlepšiť, zintenzívniť alebo „zoriginálniť“ jeho chuť i vzhľad. Koniec koncov, slovenským národným nápojom sa už pred niekoľkými rokmi stalo mätové mojito ...

Bazalka – bez nej by talianska kuchyňa vari ani neprežila. Používajú ju do paradajkových jedál (napríklad, do tradičného taniera mozzarelly a na kolieska nakrájaných paradajok), je základom omáčky pesto k cestovinám. Slovenské staré mamy jej familiárne vravievali bazilika či bazalienka.

Bobkový list – listy z vavrínového kríka obľubuje najmä pyrenejská a jadranská gastronómia, vo Francúzsku sú aj súčasťou bouquet garni – tradičnej bylinkovej zmesi uloženej v gázovine. Kuchári ich vkladajú do polievok, k mäsu a do omáčok (kyslé patria ku slovenskej absolútnej klasike), huspenín, nakladanej zeleniny či marinovaných rýb.

Fenikel – semená tejto dvojročnej rastliny sa používajú ako korenie, čerstvé listy sa však hodia aj do šalátov, rybacích plniek a omáčok. Chuťou pripomínajú aníz, ale okrem toho v jedle podstatne zvýšia obsah vitamínu C.

Koriander – spomína ho aj Biblia a päťtisíc rokov staré Ebersove papyrusové zvitky. Labužníci od Stredozemného mora vedia okrem semienok oceniť aj čerstvé aromatické listy – v šalátoch, vývaroch, vaječných špecialitách. V gastronómii si však získali uznanie aj inak; žuvanie listov pomáha po ťažkej hostine.

Kôpor – zvykne sa pestovať aj na špecializovaných kôprových farmách. Svet ho totiž potrebuje na vagóny – do kôprovej omáčky, nátierok, prívarkov, polievok, konzervovanej zeleniny. Medzinárodná gastronómia nedá dopustiť na kôpor v slimačích a račích jedlách či dokonca v segedínskych gulášoch, slovenskí šéfkuchári ním radi ochucujú aj bryndzové halušky.

Majoránka – vyslúžila si prívlastok „najslávnejšia“ i „najobľúbenejšia“. Určite aj preto, že dobre pasuje do všetkých mäsových jedál a mäsových výrobkov, stonka majoránky dokonca tlmí aj nepríjemné pachute jahňaciny, kozľaciny či iného exotického mäsa.

Mäta – najpoužívanejšie z rozvetvenej mätovej rodiny sú okrúhlolistá a pieporná, ľudovo zvaná promincľa. V baraninomilných krajinách často varia mätovú omáčku, jej listy si však rozumejú aj so sladkou kuchyňou a miešanými nápojmi.

Medovka – zvaná v našich končinách aj rojovník či včelník. Hubové jedlá, nakladaná zelenina, ovocné šaláty alebo ovocné polievky vďaka čerstvej medovke šíria do okolia citrónovú vôňu.

Oregano – poznali naše prababky ako pamajorán alebo divý majorán. Neobíde sa bez neho žiadna pizza, chutí však aj v plnkách, rybacích alebo fazuľových jedlách.

Petržlenová vňať – patrí k balíčku prvej pomoci každej kuchyne. Vylepšuje totiž chuť a vôňu mnohých jedál, prekrýva nedokonalosti a omyly a dokonca aj pachy (tzv. črevný pach hydiny). Vysokým podielom vitamínu C, E, minerálnych solí i železa patrí k výživárskym bombám

Rozmarín – je kráľom nálevovej i mastnej mäsitej gastronómie, diviny a omáčok, stredozemskí šéfkuchári radi pridávajú čerstvé vetvičky k zajačím špecialitám a jedlám z ťažších rýb.

Saturejka – nahrádza čierne korenie labužníkom, čo musia držať diétu. Hodí sa k zemiakom, kapustovým jedlám, do klobások i majonéz. Naši pradedovia ju volali číbr alebo šťúbrik a vedeli, že pri varení horkne, takže ju treba iba zamiešať do hotového jedla.

Šalvia – jej zelené listy obľubovali už kuchári stredoveku. Najviac pri mastných mäsitých jedlách, ale aj rybách, syroch a cestovinách, upokojuje totiž tráviacu sústavu. Preslávila ju „dívka na koštěti“ a diváci tohto filmového evergreenu vedia, že naše praprababičky ju volali babské ucho (alebo aj vlčí chvost).

Tymian – je vlastne skrátená prezývka dúšky tymianovej. Vôňa pripomína kostol, pretože sa požíva ako kadidla. Skrátka. Ostrá aróma ju predurčuje do silnejších jedál – divinových, rybacích, z mletého mäsa, do výrazných omáčok, paštét, plniek i ako tymianové maslo.

Soňa Hudecová ©

Foto monicore, adestuparu, beverly buckley, ThG, congerdesign, gate74