Reštaurácia

Čo kraj, to iný kávový mrav. V Rakúsku milujú veľké pressá so smotanou a šľahačkou, rancúzske cappuccino v „polievkovej“ šálke sa stalo samostatnou kategóriou, na Balkáne a Blízkom Východe ju radi sladia takmer do sirupovita. Fíni milujú kávu kaffeost, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto, V Japonsku nájdeme pivo v káve, resp. kávu v pive.., No

 „Ako je možné, že si tak zbohatol?“
„Nuž vrátil som všetky zálohové fľaše...“
Tento vtip má už dlhú bradu, ale od januára 2022 získa na aktuálnosti. K doteraz zálohovaným skleným fľašiam totiž pribudnú plechovky i plastové fľaše. Európa by sa tak mala vyčistiť od ton tohto odpadu... Znamená to však aj náročnú logistiku. Nielen v celom systéme zberu, ale aj kvôli 

Na prvý pohľad výstava impresionistických či kubistických obrazov. Aj na druhý, tretí... možno aj na dvanásty. Až kým si návštevník nevšimne logo pivovaru Kaltenecker, ktoré výstavu sprevádza. A samozrejme, kým si neprečíta sprievodné texty. Z nich sa totiž dozvie, že ide o ojedinelý experiment - fotografie piva pod mikroskopom tak, ako ich zvečnil americký fotograf Justin Zoll.

Ani jesť sa nechce. To je jedna zo zlých správ leta, ako ju vnímajú profesionáli v gastronómii. Darmo by pracovali s tými najonakvejšími či najatraktívnejšími surovinami, hosť toho viac vypije než zje. Ale predsa je tu kapitola jedálnych lístkov, ktorá priláka. Už tým, že skôr občerství než zasýti. Zavonia, osloví oči... až sa začnú slinky zbiehať. A tak sme tentoraz do

Ako uvariť cestoviny, aby boli správne al dente. Ktoré kombinovať s akou omáčkou. Z čoho pripraviť šalát, nech povzbudí chuť ako samostatné predjedlo. Vždy použiť len jednu-dve bylinky. Namiesto obligátnej soľničky položiť na reštauračný stôl strúhaný parmezán, ale nikdy syr nespájať s rybami. Pizzu neobložiť priveľkým množstvom surovín. Pripravovať si

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny dodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív. 

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o šesť rokov oslávia storočnicu? A že pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. „Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“

Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale     

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu svetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.

Možno sa ešte pamätáte na časy, keď vás aj vo vinárni „kelner“ oslovil: „Tak aké si budú dámy-páni priať, biele alebo červené..? Máme oboje.“

Dnes už pred hosťa položí vínnu kartu, v ktorej sa veru občas uchádza o priazeň aj vyše stovka vín. Steny reštaurácie zakrýva expozícia atraktívnych fliaš, v sudoch sa skrýva mok, čo by obstál aj v s

Ball tip – jemný predovšetkým minútkový steak zo špičky hovädzieho orecha (ako najjemnejšej časti stehna)
Club steak – rez, plát nízkej roštenky, pri ktorej sa necháva aj sviečkovica
Filet mignon – okrúhly nahrubo rezaný medailónik zo sviečkovice nenápadnej chuti, chudý

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej 

Kuchári to majú radi – ohúriť hosťa neznámymi surovinami, cudzími pojmami, názvami.. Aspoň vtedy ho majú v hrsti, lebo potom je tu pánom on. A preverí, či jazykovedná ekvilibristika napokon nezakryje fakt, že je jedlo zlé, nekvalitné, odfláknuté... Ešteže nám môžu prísť na pomoc slovníčky, archívy svetovej a národnej gastronómie, lexikóny... hoci aj v téme kurča. Takže čo sa môže skrývať pod názvami...

Auróra – pri príprave kurčaťa sa počíta so základnou omáčkou, 

Kde sa voda sypala a piesok lial, začal sa príbeh zvaný carving. Len to nebolo v žiadnej rozprávkovej krajine, ale v thajských a čínskych končinách. Keď sa tam remeselníkovi kuchyne dostal do rúk koreň taro, už aj vyrezával... kvety, vtákov, motýle, paláce... ba aj celé obrazy. Veď v juhovýchodnej Ázii a Indii pestovali túto hľuzu už päťtisíc rokov pred n.l..

Volala sa Betsy Flannaganová a bývala v americkom Elmforde. Počas vojny za nezávislosť sa u nej stretávali dôstojníci. V niektorý večer im naservírovala nápoje, ozdobené kohútimi pierkami zo susednej hydinovej farmy. Jeden z francúzskych poručíkov vtedy zvolal: „Vive le coq´s tail!“ Odvtedy teda žije koktail - kohúti chvost.

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po bokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje