Koktail

Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, dokonca jedovaté okrasné plody.

Cheesecake je skvelý, creme brulee úžasné a tiramisu famózne. Ale koľko treba pri nich stráviť času, koľko surovín položiť na pracovný stôl... a koľko kuchárskych pokusov (i omylov) mať za sebou, aby sa vydarili bez chybičky?! Ale slovenské prababičky dokázali z mála vyčarovať dobrotu hodnú kráľovskej tabule. Hoci aj tie z Abova...

... ale v Rakúsku vám ho ponúknu ako kodanský . A tak môžeme mať dušu na mieste, že nielen u nás jeme ruské vajce, francúzske zemiaky alebo španielskeho vtáčika . Teda jedlá, o ktorých Rusi, Francúzi či Španieli pod takýmto názvom ani nechyrovali... Dáni totiž zbožňujú koláčik z kysnutého pľundrového cesta s jablkovou, vanilkovou alebo ovocnou

Ako uvariť cestoviny, aby boli správne al dente. Ktoré kombinovať s akou omáčkou. Z čoho pripraviť šalát, nech povzbudí chuť ako samostatné predjedlo. Vždy použiť len jednu-dve bylinky. Namiesto obligátnej soľničky položiť na reštauračný stôl strúhaný parmezán, ale nikdy syr nespájať s rybami. Pizzu neobložiť priveľkým množstvom surovín. Pripravovať si

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny dodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív. 

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky vybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.
Aj preto sme do virtuálnej 

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

Kapusta a Kapustník, Mastný, Kudla, Lovecký, Zajac, Daniel, Homoľa, Lokšík, Bryndza... to teraz nevravíme o surovinách a kuchynských pomôckach, ale o menách šéfkuchárov. K ich povolaniu sadnú ako detská riťka na šerblík. Najmä keď, napríklad, Milanko Králik pripravuje v kuchyni králika. Aj to je dôvod číslo dva, prečo sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali práve jeho. No a dôvod čísla jedna? Plnené králičie 

Zima či leto, sviatok či piatok, ráno či večer, žena či muž, dospelý i dieťa, mäsožravec aj vegetarián, Slovák alebo Argentínec,.. čokoláda príde vždy vhod. Hoci aj v menej koncentrovanej podobe koláčika, oblátky, zákusku. Práve kvôli takejto maškrte (ktorá však aj zasýti), sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali šéfkuchára Róberta Krištofa. Na strunu nám totiž zahral takouto nôtou: „Keď sa vraví o luxusných dezertoch, každý si predstaví

Hmotnosť pod kilogram, kurovité telo, možno upečená, podusená ako perkelt na paprike, obložená vlastnými vajíčkami, plnená so žemľovo-petržlenovou zmesou, vyprážaná alebo v podobe polievky so zeleninou a krupicovými haluškami... Dvanásť ľudí do tucta by prisahalo, že ide o malé kuriatko alebo jarabicu. A pritom sa na tanieri ocitla africká hrabavá hydina. Či možno skôr