rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Orechmi proti "vreckovým suchotám"

Na nohy bagandže, do vrecka nožík a na chrbát plecniačik. Skrátka, na jeseň ideme na lieskovce a vlašské orechy. Bude z nich však nielen chutný koláč, miska k vínu či pekne vytvarovaný puding, ale aj náhrada drahších surovín. Do covid-krízy (keď príjmy klesajú a ceny soriešky pxbtúpajú) ako stvorené...

Orechy obsahujú veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a nenasýtených mastných kyselín. To využívali aj naši prapradedovia a najmä praprababky. V Kronike Slovenska I sa totiž dočítame o ich vynaliezavosti. Na jar 1816 zaplavila mnohé miesta Slovenska nebývalá povodeň a, napríklad, väčšina dobytka, pripraveného na jarmok do Topoľčian zahynula v rozvodnenej rieke Nitra. Chovateliaorechy pekanové pxb postupne odhadli škody na toľko mäsa, že by stačilo na celoročné zásobenie monarchie. Podobne to vyzeralo aj s úrodou, a tak Týdenník z 8. marca 1816 radí všetkým, čo nemajú dosť peňazí na drahú masť: do čistého plátenka zabaľte lieskovce alebo jadrá orechov a ponorte do variacej sa polievky alebo kaše.

Ktovie, či už vtedy existovali botanické a lekárske tabuľky, udávajúce obsah tuku v orechoch... Podľa tých dnešných, 100 g lieskovcov dá do jedla až 36 g tuku, vlašské orechy dokonca 51,5 g. Pochopiteľne, najviac by sme si pomohli pekanovými orechmi (s obsahom tuku 71,2 g), para orechmi (61,5 g), pistáciami (54 g), mandľami (53,5 g), píniovými orieškami (47,4 g) alebo arašidmi (49 g), ktoré však nepatria vôbec medzi orechy ale strukoviny. Márne by ste sa polievka zem chudobná pxbvšak snažili omastiť jedlo pomocou ďalšej jesennej pochúťky - gaštanmi. Desaťdekové vrecúško dodá totiž telu len 2,7 g tuku.

Návrh na využitie "masti" z orechov a lieskovcov sa v spomínanom Týdenníku viaže na veľmi lacný a výdatný recept:3 diely zemiakov, diel hrachu alebo bôbu, krúp či kukurice, diel mrkvy, diel repy (namiesto mrkvy a repy možno použiť suché slivky alebo jablká), diel chleba, trochu soli, a "dostatečná míra vody". Jedlo varíme približne poltreťa hodiny, pričom plátenko s orechami ponoríme dnu. Často miešame. "Kaše tato jest zdravá a hodně sytí aj bez chleba" píše neznámy autor receptu. Netuší, že o dve storočia neskôr si budú jeho prapravnuci lámať hlavu nad tým, ako nahradiť drahú mrkvu či sušené slivky a ako prekabátiť vodné a stočné...

Soňa Hudecová ©




späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Súboj na "paličku" a "papuču"

Nebolo to s bambitkami, ani s mečom, nožom, lukom či pokovovanými palicami alebo ciabatta pxbbageta 4 pxb hšabľami. V rukách protivníkov sa ocitlo pečivo. Francúz zabojoval bagetou a Talian ciabattou. Sekundanti dávali pozor, aby si bojovníci príliš neublížili, aby sa neprežrali, nezadusili v dueli, kde hltavé jedenie mohlo mať aj smrteľné následky.

 / Čítať viac

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

Omelety podľa Brehma

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú vajce 2 pxbkulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

 / Čítať viac

Jarný syrek – zásnuby vajec a mlieka

Veľkonočná hrudka, veľkonočný syrek, žolti sirek... Nuž nech tomu Slováci na východe krajiny m_poloha vn syrekhovoria akokoľvek, výsledkom čarovania v kuchyni je nadýchaný bochník, ktorý sa podľa zvykov môže servírovať už na Bielu sobotu, no a potom hocikedy. Podobnú dobrotu však pripravujú aj za našou východnou hranicou.

 / Čítať viac

Jaffa cakes preslávila tradícia i daňový spor

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o rok oslávia storočnicu? A jaffa cakeže pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

 / Čítať viac


2013 – 2026 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok