Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené 
plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, jedovaté okrasné plody.
Dnes vieme, že paradajka patrí na studené i teplé taniere, do hrncov, pekáčov i na misy ako ozdoba a doplnok. Do kuchyne barmanov (a to nielen v podobe Bloody Mary) a na stoly carvinistov. Predovšetkým v lete, keď v nej slnko vytvorí všetky plnotučné chute. Na paradajku nedá dopustiť ani majster varešky Majo Cehlár z Košíc a virtuálnu kuchyňu Hosťovo.sk obohatil o paradajkoho-avokádový „tataráčik“.
Sparené paradajky ošúpal, prekrojil, zbavil jadierok a dužinu pokrájal na kocky. Osolil, pridal trochu korenia, limetkovú šťavu, citrónový olej a nakoniec aj posekanú mätu a bazalku. Ošúpal aj avokádo, vybral kôstku a nakrájal na tenké pásiky, ktoré ešte rozkrájal na malé kocky. Dochutil štipkou cukru. Zelenina chvíľku odpočívala a Majo sa medzitým rozhovoril na tému paradajka: „Keď v lete zavoniam takú dobrú a na slnku vyzretú paradajku, hneď sa
mysľou prenesiem k mojej starkej. Do čias detstva, keď sa plody jedli a spracovávali iba v ich prirodzenej sezóne.“ A tak sme len zadumane pokyvovali a krútili hlavami nad červenými plodmi, ktoré sa dnes predávajú počas celého roka bez toho, aby paradajkovo voňali či chutili...
Ale bol už čas pokračovať v príprave tataráčika. Majo zručne navrstvil paradajku, potom avokádo a opäť paradajku. Sem-tam si pomohol formičkou, aby zeleninka držala tvar. Vrch potom ozdobil vyprážaným žĺtkom a tanier dotvoril šalátom zo sakury, ochutenej trochou olivového oleja a pomarančovej šťavy. Jedlo hodné leta bolo na svete...
Soňa Hudecová ©
aranž: viki
návštevy: 47221