Koktail

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je odér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

Evu a Adama vraj vyhnalo z raja jablko. Alebo dula, figa či broskyňa. Nebyť to na strome, pokojne by mohlo ísť o tekvicu. Máloktorý iný plod totiž stojí viac za hriech odtrhnutia. Dáva desatoraký úžitok a pestuje sa takmer na celej zemeguli.
Vyrezávanie tekvíc nie je na Slovensku novou zábavkou. Boli to vlastne lampióny, ktoré našim praprababičkám a prapradedom 

Acai-berry – čiže acai alebo tzv. brazílske čučoriedky. Zberača poteší až tisíc dva a pol centimetrových plodov na jednom trse palmy z okolia Amazonky. Vďaka kombinácii vitamínov, minerálnych látok a aantioxidantov sa o nej hovorí ako o malom zázraku pre zdravie, predovšetkým pri odbúravaní tuku a znižovaní hladu i oxidačného stresu. Čerstvé

Šalát (ktorý však aj zasýti), chudšie mäsá, bezmäsité špeciality, cestoviny s nevšednou gastro myšlienkou (nielen dookola sa opakujúce kombinácie s paradajkami alebo konzervovanými šampiňónmi), osviežujúce polievky. No a samozrejme kvalitné rybky. Hostia reštaurácií si už od prvých dní horúceho júna žiadajú ľahšie, letnejšie jedlá a nápoje.

Volajú ich pârjoale, pommedorry, mititei, kȍfte harput, ghondi, faggots, chiftele, tsukune... alebo aj - u nás známejšie - čevabčiči, pljeskavica, kebab, karbonátky... no skrátka, fašírka v tvare guľky, tyčinky, šišky alebo placky. Dlhý zoznam jedál z mletého mäsa dokazuje, že ich milujú vo všetkých končinách sveta; všade pridali niečo svojské, vynechali to cudzie,

Keď na dvere zaklope jar, začína sa to zelenať aj na tanieri. Reštaurácie lákajú hostí na jarné jedálne lístky, pretože so zhadzovaním vrstiev oblečenia prichádza aj snaha o zhadzovanie kíl. V nadmorskej výške 1670 m n.m. to však vyzerá predsa len inak. Kým inde úraduje už pani Vesna – ako jej vravia básnici – vo Vysokých Tatrách leží ešte snehová prikrývka. Šéfkuchár

Jednoduché, chutné, lacné a už na pohľad lákavé. Kvôli takému dezertu sme do virtuálnej kuchyne Hosťoo.sk pozvali jedného z najlepších slovenských kuchárov (a s raritne normálnym egom ☺ ) Ivana Klčovského. Jeho rukopis spoznali najmä turisti, čo trávia svoj čas v náručí Demänovskej Doliny.

Keď mäsiar v ktorejkoľvek krajine porciuje hovädzie mäso, nikdy nezabudne na brisket (hoci inak sa porciovanie mäsa v každej krajine líši). Teda na mäso z hrude. Necháva na ňom tukovú vrstvičku, ktorá chráni mäsko pred vysušením počas tepelnej úpravy. Pri nej musí kuchár loviť bobríka trpezlivosti, pekne pomaly, dôkladne... Svaly hrude totiž spája dosť

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (samozrejme, najmä na jeseň) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,