Cheesecake je skvelý, creme brulee úžasné a tiramisu famózne. Ale koľko treba pri nich stráviť času, koľko surovín položiť na pracovný stôl... a koľko kuchárskych pokusov (i omylov) mať za sebou, aby sa vydarili bez chybičky ?! Ale slovenské prababičky dokázali z mála vyčarovať dobrotu hodnú kráľovskej tabule. Hoci aj tie z Abova...
Komu by bol tento výraz celkom neznámy... nuž ide o región okolo Košíc. Ako vysvetľuje etnologička prof. Rastislava Stoličná, DrSc., jeho centrom bol v stredoveku hrad Abuujvár, až neskôr dnešná metropola východu. No a Abovčania, dobre podkutí v poľnohospodárstve, poznali sto spôsobov ako premeniť obilniny na 
zaujímavé jedlá... „Z pečených obilninových jedál bola najjednoduchšia lokša, pripravená z múky, soli a vody. Cesto sa rozvaľkalo na tenkú okrúhlu placku a nechalo sa nasucho upiecť z oboch strán vo vyčistenom ohnisku alebo na platni sporáka,“ jedna z najznámejších etnografičiek dodáva, že lokša patrila k obradovým jedlám, ktoré sa podávali na Štedrý večer. Podobne ako bobaľky s makom.
Niekto im vravel iba tak - hrubé lokše, inde však akosi krajšie a zaujímavejšie - hajtvaňoše. Koniec koncov Abovský región pokračuje aj cez slovensko-maďarské hranice, nuž írečité názvy majú často uhorské lingvistické korene... Zo surovín, ktoré spočítame na prstoch jednej ruky, sa zrodilo jedlo, hodné štedrovečerného stola. Ale aj na raňajky alebo obed, ktorý sa dobre balil a mohol sprevádzať Abovčana na pole či do lesa. Hajtvaňoše sa skrátka hodili k práci i vo sviatok. Chutili na sto spôsobov, pripravovali ich totiž na sladko aj na slano – s cibuľkou, tvarohom, makom, lekvárom, oškvarkami, kapustou.. alebo len tak posypané cukrom. Niekedy ako sýte raňajky či desiata, inokedy ako príloha k polievkam, gulášom a prívarkom, popoludní v podobe dobrôtky k čaju, mlieku alebo obilninovej káve.
Abovské hajtvaňoše rád pečie aj šéfkuchár František Gogoľa, ktorý na kuchyňu slovenského východu nedá dopustiť a rád v nej hľadá inšpiráciu aj do zážitkovej gastronómie: „Niečo rusínskeho, niečo poľského, niečo maďarského a veľa svojského rukopisu. Ako šité pre gurmána, ktorý chce spoznávať jedlá „neobjavené“ ale mimoriadne dobré.“
Z kila múky, sódy bikarbóny a asi 0,2 – 0,3 l vlažnej slanej vody pripraví cesto. Roztopí približne 300 g bravčovej masti, cesto rozvaľká na veľkú placku a natrie roztopenou masťou. Potom cesto opäť miesi, aby sa doň masť dobre vstrebala a opäť rozvaľká. Zopakuje aspoň tri razy. Cesto napokon rozvaľká asi na pol centimetrovú hrúbku a vykrajuje z neho placky. Pečie na horúcej kuchynskej platni alebo na teflónovej panvici na sucho z oboch strán. Keď sú hajtvaňoše upečené, potrie roztopeným maslom a posype práškovým cukrom.
Ako pri všetkých receptoch, aj v tomto prípade abovské prababičky vymysleli viac verzií. Niektorá dala kyslé mlieko namiesto vody (aby hajtvaňoše trochu „nakysli“ aj bez kvasníc), iná pridala vajce, ďalšia na jemno nastrúhala jablká. Veď fantázii sa nikdy medze nekládli...
Soňa Hudecová ©
foto: archív F.Gogoľu
mapka: www.cestovnyatlas.sk
návštevy: 36328