Koktail

Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín.

Pistáciové čokolády, pistáciové tyčinky a zmrzlina, pistáciové croissanty a šišky, perník či dokonca klobásky... skrátka, nastala doba pistáciová. Alebo dubajská. Exotická krajina, ktorú navštívil len zlomok Slovákov, sa tak vplížila do našich stredoeuróskych domovov. Napriek tomu, že z týchto orieškov sa tu vyrábala zmrzlina už začiatkom 80-tych rokov, takže nejde

 ... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... Krížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu

Najmä v gastronómii panuje klišé, že dobré veci musia mať dlhú históriu.  Hľadajú sa staré korene potravín a jedál; však už starí Gréci... však už Praslovania... však už Konfucius, cisár Nero, dávni Kelti... Inak to nie je ani s rímskou pinsou. Väčšina sveta o nej nepočula, a tu zrazu vraj pochádza zo starého Ríma... 

Nejeden šéfkuchár a gurmán (čo pojedol všetku gastronomickú múdrosť sveta) by sa do krvi bili o to, že pesto sa odjakživa pripravuje z bazalkových listov, píniových orieškov, cesnaku, nastrúhaného syra parmezán alebo pecorino saldo, olivového oleja a soli. Samozrejme, pokiaľ by išlo o janovské pesto, teda pesto alla genovese, mali by pravdu. Ochucujú ním tam

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche – presne takto to vravievali pradedovia a prababičky v mnohých krajinách. Prípadne... lepší vrabec v hrsti než zajac v chrastí. Premietnuc to do gastronomických sfér – lepšie istota mastného chleba s cibuľou ako možnosť niekedy, niekde.. sviečkovice plnenej hľuzovkami na artičokovej omáčke. Aj keď 

Poznáte palacinkovú polievku? Nie... A čo takto celestínsku alebo aspoň celestínske rezance? Aha, to už sme bližšie. Určite vám ich núkali v niektorej lepšej reštaurácii, možno ste ich jedli na nejakej oslave, svadbe, servírovanej recepcii...
Aj celestínske rezance dokazujú, ako veľmi záleží na kulinárskom marketingu, na imidži,

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, tisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

Možno 99 ľudí zo sto si myslí, že v jazmínovej ryži zmiešal producent dve rastliny. Len ten stý človek by vedel, že za svoj názov ryža vďačí farbe; je tak žiarivo biela ako kvety jazmínu. Niekto vraví, že ho vôňou pripomína, iný to svojim nosom skôr cíti ako oriešky prípadne kukuričné pukance. Za to vraj vďačí látke zvanej 2-acetyl-1-pyrrolin.

Niekedy má človek chuť ujsť. Alebo si objednať mastný chlieb s cibuľkou. Veď kto sa má v tom vyznať, či si zvoliť frikasé alebo veluté alebo radšej soté... Hosť sa často cíti ako holý v tŕní a veru by nepohrdol kulinárskou encyklopédiou. Ale predovšetkým bojuje s chuťou čašníka nakopať, keď z neho priam cíti víťazoslávnu nadradenosť. Áno, aj to je bolesťou