Koktail

Aj to smrdí, aj to vonia. Aj to má jedlo dochutiť, aj je to... no, povedzme, trošku hnusné. Nie je náhoda, že ten odér ešte aj do pol metra pod zemou dráždi nosy prasničky i psíka. Skrátka, hľuzovka. Vnútri jemná, zvonku tvrdšia, akoby ju do hrčovitej guľky vytvarovali nie veľmi šikovné ruky.

Pistáciové čokolády, pistáciové tyčinky a zmrzlina, pistáciové croissanty a šišky, perník či dokonca klobásky... skrátka, nastala doba pistáciová. Alebo dubajská. Exotická krajina, ktorú navštívil len zlomok Slovákov, sa tak vplížila do našich stredoeuróskych domovov. Napriek tomu, že z týchto orieškov sa tu vyrábala zmrzlina už začiatkom 80-tych rokov, takže nejde

Vyslovte na ulici alebo v bežnom obchode slovko „moči“ a určite sa niekoľko ľudí zatvári veľmi pohoršene. Ale možno sa medzi nimi nájde aj znalec, čo sa len usmeje pod pomyselné fúzy. Vie totiž, že ste nenadávali, ani sa nepýtali na cestu k toalete, ale vravíte o japonskej národnej dobrote. Pomaly ale isto sa vkráda aj do tunajšej ponuky cukroviniek…

Už malé deti poznajú príbeh o Jankovi a Marienke (Hansel a Grethel), ako zablúdili k perníkovej chalúpke. V nemeckom ľudovom rozprávaní ho zachytili bratia Grimmovci, aj keď nikdy nevraveli o perníkoch či medovníkoch. Domček bol skrátka postavený z koláčov, chleba a cukru. V našich končinách ju Božena Němcová prerozprávala do trochu inej,

Aj tradičné, aj moderné. Aj ľudové, aj noblesné. Aj sýte, aj ľahké... a predovšetkým mimoriadne krásne a chutné. Sladký kút na stole zimných sviatkov musí spĺňať všetky tieto vlastnosti. Aj to je dôvod, prečo nás nadchla vianočne ladená citrónová torta Pavlovovej s orechmi a jablkom od šéfkuchára Martina Kurhajca z hotela Solisko**** na Štrbskom Plese

Prvé stromy s hnedými plodmi vyrástli vraj na Slovensku už pred mnohými storočiami. Napriek tomu sme sa v našej gaštanovej kuchyni prepracovali spravidla len k pyré so šľahačkou, gaštanovým jazýčkom a, samozrejme, pečeným gaštanom. Tak ich vraj milovníci gaštanov majú najradšej – tvrdia cukrárne i reštaurácie. Nuž nie 

Marco Polo toho zo svojich východných výprav priviezol naozaj veľa. Možno najčastejšie sa pomínajú cestoviny, ale väčší rozruch vtedy koncom13. storočia spôsobil porcelán. Číňania ho však vyrobili a postupne stále zdokonaľovali už o šesť storočí skôr; mohli sa totiž inšpirovať svojimi náleziskami kaolínových ílov – najväčších vo svete. Ešte aj 

Sviatky jari – pred, počas i po Veľkej noci – si vyžadujú nielen typické lahôdky, ale aj program a zážitok pre celú rodinu. (Tobôž minulé dva roky, keď sa v mnohých rodinách už rozvinula ponorková choroba stereotypu. A zároveň sme potrebovali zaujímavo prežiť čas , po iné roky vyplnený veľkonočnou šibačkou či polievačkou u príbuzných a priateľov...)

... toho vraj čaká zlý rok. Aspoň tak to vraveli poľské prababičky. Žeby sme to skúsili? Veď záver fašiangov sa už blíži aby napokon na Popolcovú alebo Škaredú stredu (v tomto roku 14. februára) nastúpila náročná diétka. Bude trvať štyridsať dní, kým opäť zasadneme k bohatému veľkonočnému stolu. Teda samozrejme, v prípade, že ctíme zvyky našich prababičiek a že po 

Bezé – hmota z bielkov a cukru, po francúzsky zvaná baise, teda bozk; okrem drobných „pusiniek“ sa používa aj ako korpus, povedzme, v slávnej torte Pavlovovej (pomenovanej po ruskej baletke Anne Pavlovovne). Snehovým „pusinkovým“ dezertom sa vraví aj meringue.
Bufler – hmota z vajec, múky a cukru, striekaná na podložku; tvorí aj podklad čokoládových