rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Kto nezje šišku na Mastný štvrtok

... toho vraj čaká zlý rok. Aspoň tak to vraveli poľské prababičky. Žeby sme to skúsili? Veď záver fašiangov sa už blíži, aby napokon na Popolcovú alebo Škaredú stredu (v tomto roku 18. februára) nastúpila náročná diétka. Bude trvať štyridsať dní, kým opäť zasadneme k bohatému veľkonočnému stolu. Teda samozrejme, v prípade, že ctíme zvyky našich šišky 9 pxbprababičiek a že po mastnejšom a sýtejšom zimnom stravovaní doprajeme tráviacej sústave trochu oddychu.

Posledné fašiangy alebo inak aj tzv. ostatky boli dni bujarých zábav, ale aj pod jedlami sa prehýbajúcich stolov. Aj keď máme na mysli najmä nedeľu, pondelok a utorok, hody začínali už Tučným štvrtkom. Niekde mu vravia Mastný, inde Tlstý... všetky názvy však naznačujú, že sa pustíme do výdatných dobrôt.

Tučnoštvrtkovú tradíciu (v toto roku 12. februára) hádam najviac dodržiavajú v susednom Poľsku. Už aj tým, že tento deň premenili na sviatok šišiek – pacziek. Korene siahajú došišky h pxb 16. storočia, kedy Poliaci piekli vyprážané kreple aj s mandľou či orechom vo vnútri . Komu sa ušla práve takto obohatená sladkosť, mohol sa vraj tešiť z dobrého bohatého roka. Neskôr sem z Viedne pricestovala okrúhla nadýchaná šiška, namiesto marhuľového lekváru ju však poľskí pekári plnili šípkovým alebo višňovým lekvárom.

Postupne pribudli šišky s rôznymi plnkami – tvarohom, pudingom, ovocím, čokoládou, krémom... ale vždy vo vnútri. Možno aj preto sú spravidla väčšie než tie naše slovenské, aj keď cesto je vlastne rovnaké. Slovenská štatistika hovorí o šišky 16 pxbtom, že šišky nie sú len fašiangovým koláčikom, ale máme ich tu radi po celý rok. Preto sa aj každý deň predávajú od Nového roka až do Silvestra takmer v každej pekárni či supermarkete. A preto tu ani deň šišiek nemá žiadne opodstatnenie.

Poliaci však šiškám venujú práve Tučný štvrtok, počas ktorého súťažia aj v ich jedení, šiškami obdarovávajú známych, pri šiškách organizujú firemné posedenia... Počet zjedených šišiek ide vtedy do státisícov. Veď kto by sa vystavil nebezpečenstvu, že ho bez aspoň jedinej tučnoštvrtkovej šišky čaká nepríjemný, zlý a chudobný rok? Mnohé pekárne rozdávajú šišky zadarmo, je to skrátka dobrá reklama, aj marketing regiónu. Všetci totiž myslia na poľské úslovie, aby si po celý rok žili ako „paczek v maśle“...

Soňa Hudecová ©

 

návštevy: 42115

späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Hosťovo.sk servíruje: plnená lokša s vanilkovým parfé od Milana Kovalčíka

Keď povieme A, nuž vyrieknime aj B... Takže ak vravíme o „jeseni“, jedným dychom musíme international lokša detdodať aj „husaco-kačacie hody“. A ihneď nám napadne biblická múdrosť a jej parafráza – že nielen mäsom je Slovák živý. K stolu, kde na čestnom mieste trónia hlavné jedlá z vodnej hydiny, patria aj iné lahôdky – voňavá polievka z drobov, pagáče, možno

3. 10. 2026 / Čítať viac

Zajedzte si lásky a... orechov

Kedy inokedy je čas na plný tanier afrodiziák, ak nie okolo Valentína? Nuž prečo nie práve v orechy rôzne pxb hpodobe vášeň vzbudzujúcich mandlí, pistácií, kokosu či ďalších orechov…  

 / Čítať viac

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

Nalejte mi lieku...

Všetky veci sú jedom a nič nebýva bez jedu. Závisí len na množstve, či sa vec jedom víno červ pxbstane.
Paracelsus

Alkohol sa viaže k človeku už od úsvitu dejín. Využívali ho všetky ríše staroveku. Najprv ako nápoje kvasené, teda predovšetkým víno, medovina a pivo. Človek si ich prípravu osvojil aj napriek tomu, že podstatu kvasného procesu a kvasinkové bunky

 / Čítať viac

Na Záhorí nejedli len kapustu, ale aj „šumajstra“

Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (samozrejme, najmä na jeseň) točí okolo „zeuá“. A predsa sa šumajster - m_krasňanský hnajzápadnejší región Slovenska preslávi“ aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.

 / Čítať viac


2013 – 2026 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok