rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Kto nezje šišku na Mastný štvrtok

... toho vraj čaká zlý rok. Aspoň tak to vraveli poľské prababičky. Žeby sme to skúsili? Veď záver fašiangov sa už blíži, aby napokon na Popolcovú alebo Škaredú stredu (v tomto roku na Valentína 14. februára) nastúpila náročná diétka. Bude trvať štyridsať dní, kým opäť zasadneme k bohatému veľkonočnému stolu. Teda samozrejme, v prípade, že ctíme zvyky našich šišky 9 pxbprababičiek a že po mastnejšom a sýtejšom zimnom stravovaní doprajeme tráviacej sústave trochu oddychu.

Posledné fašiangy alebo inak aj tzv. ostatky boli dni bujarých zábav, ale aj pod jedlami sa prehýbajúcich stolov. Aj keď máme na mysli najmä nedeľu, pondelok a utorok, hody začínali už Tučným štvrtkom. Niekde mu vravia Mastný, inde Tlstý... všetky názvy však naznačujú, že sa pustíme do výdatných dobrôt.

Tučnoštvrtkovú tradíciu (v toto roku 8. februára) hádam najviac dodržiavajú v susednom Poľsku. Už aj tým, že tento deň premenili na sviatok šišiek – pacziek. Korene siahajú došišky h pxb 16. storočia, kedy Poliaci piekli vyprážané kreple aj s mandľou či orechom vo vnútri . Komu sa ušla práve takto obohatená sladkosť, mohol sa vraj tešiť z dobrého bohatého roka. Neskôr sem z Viedne pricestovala okrúhla nadýchaná šiška, namiesto marhuľového lekváru ju však poľskí pekári plnili šípkovým alebo višňovým lekvárom.

Postupne pribudli šišky s rôznymi plnkami – tvarohom, pudingom, ovocím, čokoládou, krémom... ale vždy vo vnútri. Možno aj preto sú spravidla väčšie než tie naše slovenské, aj keď cesto je vlastne rovnaké. Slovenská štatistika hovorí o šišky 16 pxbtom, že šišky nie sú len fašiangovým koláčikom, ale máme ich tu radi po celý rok. Preto sa aj každý deň predávajú od Nového roka až do Silvestra takmer v každej pekárni či supermarkete. A preto tu ani deň šišiek nemá žiadne opodstatnenie.

Poliaci však šiškám venujú práve Tučný štvrtok, počas ktorého súťažia aj v ich jedení, šiškami obdarovávajú známych, pri šiškách organizujú firemné posedenia... Počet zjedených šišiek ide vtedy do státisícov. Veď kto by sa vystavil nebezpečenstvu, že ho bez aspoň jedinej tučnoštvrtkovej šišky čaká nepríjemný, zlý a chudobný rok? Mnohé pekárne rozdávajú šišky zadarmo, je to skrátka dobrá reklama, aj marketing regiónu. Všetci totiž myslia na poľské úslovie, aby si po celý rok žili ako „paczek v maśle“...

Soňa Hudecová ©

 

návštevy: 30004

späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Sto odtieňov špargle

Keď vám v ktorejkoľvek končine sveta ponúknu stonky bielej či zelenej špargle ako nesmiernu špargľa 3vzácnosť a exotiku, môžete medzi rečou prehodiť: "Á, stará dobrá špargľa, ako veľmi mi pripomína domov..." V očiach zahraničných fajnšmekrov svitne obdiv a uznanie. Založenie "špargľovne", teda poľa so špargľou sa totiž už od 17. storočia považovalo za udalosť, ktorá sa čo do významu takmer vyrovnala založeniu vinice či chmeľnice. Pestovanie

 / Čítať viac

Omelety podľa Brehma

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú vajce 2 pxbkulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

 / Čítať viac

Vajce na pitie

Advocaat - za popularitu vaječných drinkov môžeme ďakovať Holanďanom, čo pred vaječný likér 4 psbniekoľkými storočiami žili v juhoamerickej Holandskej Guaiane. Často tam popíjali nápoj z ovocia, ktoré domorodci nazývali ahuacatl a pripravovali ho z hruškovca - avokáda. Po návrate do vlasti si chceli drink namiešať aj doma, lenže v Európe exotický strom nerástol. Nuž ho skúšali metódou pokus-omyl vyrobiť z iných surovín... A zrazu sa im pod rukami

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok