rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Pralinky aj bez prasiatka

Aj to smrdí, aj to vonia. Aj to má jedlo dochutiť, aj je to... no, povedzme, trošku hnusné. Nie je náhoda, že ten odér ešte aj do pol metra pod zemou dráždi nosy prasničiek i psíkov. Skrátka, hľuzovka. Vnútri jemná, zvonku tvrdšia, akoby ju do hrčovitej guľky vytvarovali nie veľmi hľuzovka čoko pxbšikovné ruky.

Truffe, tartufo, truffa, truffle, Trüffel, ale aj estónsky trühvel, poľská trufla, fínske tryffeli... väčšina jazykov pomenováva túto vzácnu hubu podľa latinského názvu Tuber. Niekde sú však osobitejší: szarvasgomba, brigadeiro, ýtano, ale hoci aj český lanýž či slovenská hľuzovka. Kým sa však čeština v prípade čokoládovýchhľuzovky 3 pxb praliniek nechala viesť originálom a vyrába i ponúka ich s prívlastkom lanýžové, otrocký preklad do slovenčiny ako hľuzovkové pralinky či hrudky je trochu smiešny. Obchodníci ale aj manažéri reštaurácií by si veru mohli dať trochu námahy a pogúgliť, vzdelaťsa. Veď určite ich rodičia nevešali na stromček hľuzovkové figúrky. Pritom ich boli – ešte aj za socializmu - plné regály (nadsadene povedané)...

Historici gastronómie spomínajú čokolatiera Louisa Dufoura, ktorý kedysi v mestečku Chambér na východe stredného Francúzska zásoboval hľuzovka čoko 2 pxbtamojších maškrtníkov vianočnými pralinkami. V roku 1895 bol záujem taký veľký, že zásoby potrebných surovín nestačili. Nuž a tak ako vznikol radler, majonéza i mnoho ďalších geniálnych jedál a nápojov - teda nápadov z núdze – zrodili sa pod jeho rukami guľky z kakaa, smotany a vanilky. Ešte ich obalil v kakaovom prášku a keďže mu pripomínali hľuzovky, nazval ich truffes au chocolat. A takto to potom prijali aj cukrári iných krajín, vrátane Česka.čokoláda miňonky 2 pxb

Truffes či čokoládové lanýže majú nielen popísať ich tvar, ale aj vyvolať predstavu niečoho jemného, lahodného. Kým sa totiž pri iných bonbónoch používa aj želatina a cukrové sirupy, v tomto prípade len tzv. ganache z kvalitnej čokolády (a sľahačkovej smotany). A k tomu, povedzme, rôzne príchute, likéry, oriešky, kokos…

Podľa Jazykovedného ústavu SAV však v prípade cukroviniek nevytvárame zo slova hľuzovka prídavné meno, ale nazývame ich opisne ako krémové bonbóny, plnené čokoládové figúrky, pralinky s kakaovým krémom, hrudky s čokoládovou plnkou... Prípadne dezert s čokoládovou alebo ganache plnkou. Toľko lingvistika.

Nuž a logika..? čokoláda miňonky 2 pxbNaozaj existujú výrobcovia, ktorí vmiešavajú do plnky prášok z hľuzoviek, takže ich výrobky potom znesú označenie hľuzovkový bonbón.

Komu však niekedy v jedle nechutila hľuzovka, ten po „čokoládových hľuzovkách“ sotva siahne. Na škodu svoju ale aj ich tvorcu...

Soňa Hudecová ©


späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Súboj na "paličku" a "papuču"

Nebolo to s bambitkami, ani s mečom, nožom, lukom či pokovovanými palicami alebo ciabatta pxbbageta 4 pxb hšabľami. V rukách protivníkov sa ocitlo pečivo. Francúz zabojoval bagetou a Talian ciabattou. Sekundanti dávali pozor, aby si bojovníci príliš neublížili, aby sa neprežrali, nezadusili v dueli, kde hltavé jedenie mohlo mať aj smrteľné následky.

 / Čítať viac

Jedlo tisícich kvapiek

Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, alexander bk vývar 2tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín.

 / Čítať viac

Jeden pomaranč sa zaľúbil raz...

 ... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... citrusy vian pxbKrížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu

 / Čítať viac

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

Ryža farby jazmínu...

Možno 99 ľudí zo sto si myslí, že v jazmínovej ryži zmiešal producent dve rastliny. Len ten stý ryža pxbčlovek by vedel, že za svoj názov ryža vďačí farbe; je tak žiarivo biela ako kvety jazmínu. Niekto vraví, že ho vôňou pripomína, iný to svojim nosom skôr cíti ako oriešky prípadne kukuričné pukance. Za to vraj vďačí látke zvanej 2-acetyl-1-pyrrolin.

 / Čítať viac

Kto nezje šišku na Mastný štvrtok

... toho vraj čaká zlý rok. Aspoň tak to vraveli poľské prababičky. Žeby sme to skúsili? Veď záver fašiangov sa už blíži aby napokon na Popolcovú alebo Škaredú stredu (v tomto šišky h pxbroku 14. februára) nastúpila náročná diétka. Bude trvať štyridsať dní, kým opäť zasadneme k bohatému veľkonočnému stolu. Teda samozrejme, v prípade, že ctíme zvyky našich prababičiek a že po 

 / Čítať viac


2013 – 2026 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok