Aj to smrdí, aj to vonia. Aj to má jedlo dochutiť, aj je to... no, povedzme, trošku hnusné. Nie je náhoda, že ten odér ešte aj do pol metra pod zemou dráždi nosy prasničiek i psíkov. Skrátka, hľuzovka. Vnútri jemná, zvonku tvrdšia, akoby ju do hrčovitej guľky vytvarovali nie veľmi 
šikovné ruky.
Truffe, tartufo, truffa, truffle, Trüffel, ale aj estónsky trühvel, poľská trufla, fínske tryffeli... väčšina jazykov pomenováva túto vzácnu hubu podľa latinského názvu Tuber. Niekde sú však osobitejší: szarvasgomba, brigadeiro, ýtano, ale hoci aj český lanýž či slovenská hľuzovka. Kým sa však čeština v prípade čokoládových
praliniek nechala viesť originálom a vyrába i ponúka ich s prívlastkom lanýžové, otrocký preklad do slovenčiny ako hľuzovkové pralinky či hrudky je trochu smiešny. Obchodníci ale aj manažéri reštaurácií by si veru mohli dať trochu námahy a pogúgliť, vzdelaťsa. Veď určite ich rodičia nevešali na stromček hľuzovkové figúrky. Pritom ich boli – ešte aj za socializmu - plné regály (nadsadene povedané)...
Historici gastronómie spomínajú čokolatiera Louisa Dufoura, ktorý kedysi v mestečku Chambér na východe stredného Francúzska zásoboval tamojších maškrtníkov vianočnými pralinkami. V roku 1895 bol záujem taký veľký, že zásoby potrebných surovín nestačili. Nuž a tak ako vznikol radler, majonéza i mnoho ďalších geniálnych jedál a nápojov - teda nápadov z núdze – zrodili sa pod jeho rukami guľky z kakaa, smotany a vanilky. Ešte ich obalil v kakaovom prášku a keďže mu pripomínali hľuzovky, nazval ich truffes au chocolat. A takto to potom prijali aj cukrári iných krajín, vrátane Česka.
Truffes či čokoládové lanýže majú nielen popísať ich tvar, ale aj vyvolať predstavu niečoho jemného, lahodného. Kým sa totiž pri iných bonbónoch používa aj želatina a cukrové sirupy, v tomto prípade len tzv. ganache z kvalitnej čokolády (a sľahačkovej smotany). A k tomu, povedzme, rôzne príchute, likéry, oriešky, kokos…
Podľa Jazykovedného ústavu SAV však v prípade cukroviniek nevytvárame zo slova hľuzovka prídavné meno, ale nazývame ich opisne ako krémové bonbóny, plnené čokoládové figúrky, pralinky s kakaovým krémom, hrudky s čokoládovou plnkou... Prípadne dezert s čokoládovou alebo ganache plnkou. Toľko lingvistika.
Nuž a logika..? 
Naozaj existujú výrobcovia, ktorí vmiešavajú do plnky prášok z hľuzoviek, takže ich výrobky potom znesú označenie hľuzovkový bonbón.
Komu však niekedy v jedle nechutila hľuzovka, ten po „čokoládových hľuzovkách“ sotva siahne. Na škodu svoju ale aj ich tvorcu...
Soňa Hudecová ©