Koktail

Sú krajiny, kde hostia bežne chodievajú do reštaurácie už s batoľatami. Deťom tam venujú stálu pozornosť – jedálnym lístkom, hračkami, atmosférou. Slovenské dievčatká a chlapci nech ostanú radšej doma; postarajú sa o nich naozaj len niekde. Dokonca aj v drahých reštauráciách je pre niektorých kuchárov problém, aby mimo lístka pripravili porciu

Nie je jednoduché voňavo pripraviť baranie mäso. Ale aj obyčajné steaky, morské plody, polenta a desiatky ďalších surovín a jedál chcú tiež od kuchára ten správny grif. Nehovoriac o dobre nakysnutom koláči alebo o exotických surovinách, s ktorými tu na Slovensku nemáme toľko skúseností. Ale „vysokú školu varešky“ treba aj pri tunajšej tradičnej a starodávnej rebarbore. Inak môže svojho konzumenta navždy stratiť. Bude kyslá, trpká,

Jednoduché, chutné, lacné a už na pohľad lákavé. Kvôli takému dezertu sme do virtuálnej kuchyne Hosťoo.sk pozvali jedného z najlepších slovenských kuchárov (a s raritne normálnym egom ☺ ) Ivana Klčovského. Jeho rukopis spoznali najmä turisti, čo trávia svoj čas v náručí Demänovskej Doliny.

Aj keď sa šišky, pampúchy, koblihy, krapne, fánky, triesky, dolky, božie milosti a kreple považujú za fašiangové koláčiky, na Slovensku sú obľúbené po celý rok. Vo svete by vám ich ponúkli, napríklad, aj ako 

maďarské fánk
rakúske krapfen 
poľské racušky 

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,

Čokoláda s orechmi, hrozienkami, mandľami, pomarančom, jahodovým jogurtom. alebo dokonca s pikantným chilli. Aj tá si ako zvláštna novinka našla svojich priaznivcov. To však neznamená, že na všetky tie doteraz obľúbené chute a kombinácie zanevrieme, a tak zmiznú z povrchu maškrtného... To ale, žiaľ, nie je prípad karamelu.

Čo kraj, to iný kávový mrav. V Rakúsku milujú veľké pressá so smotanou a šľahačkou, rancúzske cappuccino v „polievkovej“ šálke sa stalo samostatnou kategóriou, na Balkáne a Blízkom Východe ju radi sladia takmer do sirupovita. Fíni milujú kávu kaffeost, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto, V Japonsku nájdeme pivo v káve, resp. kávu v pive.., No

... ale v Rakúsku vám ho ponúknu ako kodanský . A tak môžeme mať dušu na mieste, že nielen u nás jeme ruské vajce, francúzske zemiaky alebo španielskeho vtáčika . Teda jedlá, o ktorých Rusi, Francúzi či Španieli pod takýmto názvom ani nechyrovali... Dáni totiž zbožňujú koláčik z kysnutého pľundrového cesta s jablkovou, vanilkovou alebo ovocnou

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o šesť rokov oslávia storočnicu? A že pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

Mozzarella, bazalka, paradajka – ako jednoducho a prirodzene namaľuje kuchár na tanier taliansku trikolóru. Alebo do červena upečená klobása, žltý praclík a čierne pivo. A hneď viete, že pôjde o Nemecko. Ale keď sa majú do jedla pretlmočiť farby slovanské, francúzska a holandská vlajka, ale aj britská, americká, austrálska.., trikolóra Kuby, Kostariky či Laosu...