rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

E-nšpirátor pre hotelový a reštauračný biznis

Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Mladí fajnšmekri by o „korunovačnom dezerte Bratislavy“ povedali, že je sexy

Mladí fajnšmekri by o „korunovačnom dezerte Bratislavy“ povedali, že je sexy

Maximilián II, Rudolf II., Leopold I., Karol VI., Anna Tirolská, Mária Anna Španielska... V Bratislave bolo od roku 1563 do roku 1830 korunovaných 10 kráľov a 7 kráľovských...
14. 3. 2024 / Čítať viac / Témy: Cukráreň
V hoteli S(neh)olisko sa tešia z najdlhšej lyžiarskej sezóny na Slovensku

V hoteli S(neh)olisko sa tešia z najdlhšej lyžiarskej sezóny na Slovensku

Priniesť si z výletu bahniatka, zlatý dážď či prvé fialky, interiér vyzdobiť vajíčkami, napiecť medovníky v tvare kuriatok a zajacov, ladiť všetko dožlta, oranžova a zelena a...
11. 3. 2024 / Čítať viac / Témy: Hotel
Coffee break je oázou uprostred práce; poteší zmysly a dobije baterky

Coffee break je oázou uprostred práce; poteší zmysly a dobije baterky

Hotelové prieskumy už dávno hovoria o tom, že ubytovaní hostia si najviac užívajú chvíle raňajok. Nuž a keď ide o prácu – školenia, konferencie, meetingy, porady... tak sa zase...
1. 2. 2024 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaKuchyňaJedlo

Ľudia v zákulisí – myslia si, robia, radia

Peter Hepp: aj kuchyňa prímorského Švédska prešla procesom odľahčovania

Peter Hepp: aj kuchyňa prímorského Švédska prešla procesom odľahčovania

Ako sa metaforicky vraví, nesie na chrbte už osem krížikov. Možno aj preto, že si každý deň otvorí jednu z tisícok fliaš sektu, zbieraných vyše 35 rokov ☺... Rodáka z Nemecka...
 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaKuchyňaPotraviny
manželia Kurhajovci, Solisko**** Štrbské Pleso: hosť v strese pokazí radosť všetkým

manželia Kurhajovci, Solisko**** Štrbské Pleso: hosť v strese pokazí radosť všetkým

 „Každý v hotelovom biznise pozná niekoľko kategórii nespokojných hostí. Ale len jednu by som nazvala "zlým hosťom". Sú to klienti, ktorí si naozaj cielene prídu vybiť svoju...
 / Čítať viac / Témy: HotelReštaurácia
Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

 Hádam najznámejšie meno gastronomickej scény od Medzilaboriec až po Aš nielen radí svojim kolegom kuchárom či manažérom reštaurácií, ale aj učí na strednej hotelovej škole a...
 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaPotraviny

Hosťovo.sk hodnotí – detaily, koncepty, nápady

Párty Špajza Púchov: jeho výsosť obložený chlebíček

Párty Špajza Púchov: jeho výsosť obložený chlebíček

Stačí sa obrátiť na hociktorú priemernú reštauráciu, bufet alebo pekáreň a všade vedia zákazníkovi pripraviť za misu chlebíčkov; na firemné školenie, poradu, domácu oslavu,...
18. 3. 2024 / Čítať viac / Témy: JedloPotraviny
Hotel Panorama**** v Trenč. Tepliciach: koncept zdravia sa začína v kuchyni

Hotel Panorama**** v Trenč. Tepliciach: koncept zdravia sa začína v kuchyni

„Čo to vlastne mám na tanieri? S koľkými kalóriami, tukmi a cukrami? Odkiaľ pochádzajú suroviny? Pripravili ste mi jedlo zdravými technológiami?" šéfkuchár hotela Panorama****...
 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaWellness
Rozprávková dedinka Dolný Kubín: služby s príbehom

Rozprávková dedinka Dolný Kubín: služby s príbehom

„Pasieš, Kubko, pasieš?" „Pasiem, Maťko, pasiem..." ... napadne nám okamžite pri prezeraní fotiek, webových stránok či inej prezentácie rezortu Rozprávková dedinka na...
 / Čítať viac / Témy: Hotel

OMRVINKY ZO STOLA…

 

Diera, čo chutí

No fuj, poviete si, velebiť dieru... Platí to však o syre a platí to aj o bageli či beugeli (v hornonemeckom dialekte prsteni). Toto pečivo dali svetu krakovskí Židia už začiatkom 17. storočia ako inú podobu ešte omnohobagel pxb staršieho obwarzaneku či kyjevského bubliku. Podľa kroník vraj išlo o darček rodičke... K nám sa však dostal až koncom minulého storočia, ale úplne z opačnej strany. Hutný bagel z chlebového pšeničného a občas ražného či celozrnného cesta, ktoré sa najprv krátko povarí a až potom pečie, si totiž priniesli poľskí Židia do Veľkej Británie, USA a Kanady. Podobne ako pri donutoch alebo praclíkoch, aj v prípade tejto hladkej žemle slúži dierka na lepšie uchytenie, vystavenie a predaj. Tradične na ňu pekári sypú mak, sezam alebo zrnká soli, obľúbené sú však aj sladké varianty či plnené bagely.
 

Čierne zlato nad zlato

Keď dnes vyslovíme slovo kaviár, to akoby sme vraveli o luxusnom prostredí drahej kaviár 9 pxbreštaurácie, hodvábnych závesoch na balkónových oknách terasy, mäkučkej posteli s baldachínom. Pravda, ak ide naozaj o ikry z jesetera - vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či dokonca z najmenšej sterlede; zlatými lyžičkami z perleťových misiek ho jedávali cári a cisári (aj strieborná by totiž ikry zoxidovala). Podľa terajších šéfkuchárov však nesmieme zabúdať na meniace sa gastronomické pravidlá. Kedysi ku kaviáru nechýbal citrón, dnes sa iné výrazné chute neodporúčajú. Stačí toast, pečený zemiak, bliny, palacinky a chuťovo neutrálne placky, kyslá smotana, alebo ako u Hestona Blumenthala v Londýne - plátky bielej čokolády. K tomu ľad, šampanské prípadne vodka.  

 

Žltý čaj (na druhú)

A naozaj, zrazu do šálky nalievate žltučký nápoj. Rovnakou farbou však milovníka čaju poteší aj biely, slabučký čierny čaj alebo bylinná či ovocná náhrada. Žltý čaj však získal svoj prívlastokčaj žltý pxb podľa toho, že táto farba symbolizovala čínskych cisárov. No a tá najlepšia odroda každej provincie vždy putovala cisárovi vo forme čajovej dane. Žltý čaj tak znamená mimoriadnu kvalitu, ale môže ísť aj o zvláštnu technológiu. Čaj sa necháva sušiť v hrubých vrstvách pod ľanovou látkou a tento proces trvá veľmi dlho. Samozrejme, toľko času a toľko roboty potom zohľadní aj vysoká cena. Okrem účinkov rovnakých ako pri zelenom čaji sa ešte teší povesti regenerátora pečene. Nezalieva sa vriacou vodou, ale stačí 80-stupňová teplota. 

Tekvica – chutí aj straší

Aj keď sa na Halloween pozeráme ako na zvyk spoza oceánu, v skutočnosti ho ako začiatok tekvica 2 pxbnového roka vyznával európsky národ - Kelti. No vyrezávanie tekvíc nie je ani na Slovensku cudzie. Sviečka v tekvici mala totiž ľuďom svietiť na cestu z cintorína. Ale tzv. Svetlonos mal aj iný tragickejší význam; zblúdené svetlo lákalo zo správnej cesty – do lesa, do priekopy, do sveta temných síl. Veľká hlava symbolizovala Svetlonosa, zatiaľ čo obsah využívali slovenské prababičky na kaše, polievky, prívarky. Semienka pražili a dužinu používali aj na omastenie iných jedál. Tekvica sa skrátka využívala bezo zvyšku.

Slovenské stejkové hriechy

K častým slovenským prehreškom rezňovej kultúry patrí kombinácia stejk - opečené zemiaky-steak picanhanivová alebo hubová omáčka. Takéto intenzívne chute dobrý, drahý stejk-steak „zabijú“, navyše sa povadí kombinácia olivového oleja (na stejk) a iného druhu oleja (na zemiaky). Okrem toho si nie všetci Slováci vyhradia na jeho zjedenie dostatočný čas. Kvalitné mäso si treba vychutnať, ale aj dôkladne požuť – jeho trávenie si vyžaduje dvakrát dlhší čas než kuracina. Viac než voda mu pri tom pomáha pohár rulandského červeného...

 

Guloso português

Zakričte v Lisabone, Coimbre, Aveiro, Porte, Barreiro, Rio Tinto či Rio de Mouro „arroz doce“ aryžový nákyp port pxb hneď sa okolo zhŕkne dav ľudí. Nielen preto, že spomínaný ryžový nákyp znamená zakončenie každej slávnostnej hostiny, ale aj vďaka vernej silnej láske Portugalcov ku všetkým sladkostiam; skrátka tam majú maškrtný guloso. Našinec by povedal sladký zúbok. Máloktorý obed sa končí bez dezertu, aj keď sa namiesto koláčov často dostáva k slovu „gelado“ s ovocím a orechmi alebo v cukre obaľované hrušky, čerešne a figy.

 

Rýchlokurz (pre milovníkov) cestovín

Aji no udon – k stolu sa nesú japonské rezance z hrubej pšeničnej múky
Corta – označuje skupinu krátkych cestovín, napríklad, ditali (krátke rúrky), lumaconi (ohnuté široké kolienka), creste di gallo (kohútie hrebienky), cappeletti (klobúčiky), roteline (kolieska)cestoviny ázia 2 pxb ale aj na plnenie vhodné lasagne a stovka ďalších.
Durum – cestovina je vyrobená z múky z tvrdej pšenice a mnohí odborníci ju považujú za cestu k štíhlosti. Vďaka vláknine zvyšuje v čreve hmotnosť zjedených cestovín až na pätnásťnásobok a objem na dvadsaťnásobok, ale bez následného nafukovania a kvasenia.
Chasoba – znamená japonské dlhé rezance z pohánkovej múky a zeleného čaju
Longa – sa vraví dlhým cestovinám, ku ktorým patria najmä špagety, papardelle, dlhé zatočené fussili, linguine a pod.
Mee – pod týmto názvom dostane hosť čínske rezance
Poh chai mee – hong-kongské rezance z pšeničnej múky a vajec
Zaru soba – takto sa nazývajú japonské rezance z pohánkovej a tapiokovej múky

 

Čevabčiči pána majstra (grilu)

Národné jedlo Bosny a Hercegoviny pripravujú aj v Chorvátsku, Čiernej hore, Slovinsku, fašírky čevabčiči taurisMacedónsku, Srbsku, Albánsku... skrátka všade, kam ho rozšírili ich autori – tzv. turkické národy. V pôvodnom recepte používali jahňacinu, saturejku a cibuľu, na Balkáne ho najčastejšie dostanete grilované v sprievode paprikového ajvaru. Čevabčiči patrí aj ku grilovaciemu sortimentu spoločnosti Tauris. Výrobok chutí vďaka vysokému podielu mimoriadne kvalitného bravčového mäsa nielen fajnšmekrom – mäsožravcom ale aj celiatikom. Ako všetky výrobky od slovenského tradičného spracovateľa neobsahuje totiž žiaden glutén. 

 

Oblátky (ne)Made in Neapol

Napolitánky, alebo lepšie povedané neapolitánky, sa zrodili na počesť päťdesiatín Františkanapolitánky pxb Jozefa I., teda pred 125 rokmi. Cukrovinkár Josef Manner rozšíril totiž svoj známy úspešný obchodík v srdci Viedne o továreň na čokoládu a päť oblátok spojených čokoládovo-lieskovcovým krémom sa stalo jedným z prvých výrobkov – práve na počesť cisárových narodenín. No a keďže lieskové oriešky dovážala fabrika z oblasti Neapola, názov výrobku bol na svete. Balenia „manneriek“ sú dodnes vlajkovou loďou firmy, ale napolitánky sa stali aj všeobecným pojmom pre všetky podobné sušienky od rôznych výrobcov. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti rakúsky tvorca dováža lieskové oriešky z Turecka.
 

Anízové „mliečko“

Ouzo, pastis, raki, sambuca aj arak... skrátka anízovky, teda pálenky s bedrovníkom anízovým, ouzo zakalené pxbktorým liečili svoje choroby už starí Egypťania… Sú originálne nielen svojou prenikavou chuťou, čo naozaj neulahodí každému, ale aj zvláštnou premenou v poháriku. Po naliatí vody alebo ľadu bezfarebná číra tekutina zbelie. Môže za to éterický olej anízu – anetol. Tento tuk sa v alkohole rozpúšťa, nie však vo vode. Vtedy sa oddelí a vytvorí vrstvu drobných bielych kvapôčok. Možno nie je tá zakalená mliečnosť až taká príťažlivá, v nápoji sa však aj zníži podiel alkoholu. Anízovky si tak jej fanúšik môže dopriať viac.


Dobrú chuť s húževnatcom

Kto má rád huby, určite velebí húževnatca jedlého (Lentinus edodes). Len ho možno pozná pod názvom šiitake, pretože vo svojej domovine - Japonsku rastie na stromoch šii huby šitake pxb. Keďže sa však dá vypestovať na špalkoch z listnatých stromov, je druhou najpestovanejšou hubou na celom svete s celoročnou žatvou. Podhubie sa vysádza do zárezov a plodnice sa zbierajú po troch až šiestich rokoch. Najčastejšie ich sušia na slnku alebo pod umelým teplom. Lekárov zaujíma na nich predovšetkým lentinán – vysokomolekulový sacharid, pôsobiaci na imunitný systém. Šéfkuchárov zase pevná konzistencia klobúkov, predurčujúca huby na plnenie, obaľovanie či ako závarku do polievok. 

 Deň palaciniek (storakej podoby)

V našich končinách tenké palacinky, v Amerike skôr lievance, v Škótsku placky či akoby korpus palacinky pxbz ovsených vločiek, vo Švédsku niečo medzi šiškou a buchtou... Podoba „pancake“ býva rôzna, veď od čias Starého zákona mali naozaj milión príležitostí na zmenu a rozkošatenie pôvodného receptu. A takto rôzne ich všade pripravujú aj na Deň palaciniek, teda v utorok pred Popolcovou stredou. Palacinkovým utorkom ho nazývajú v mnohých krajinách preto, že pred 40-dňovým pôstom bolo treba zužitkovať všetky tuky, vajcia, cukor, mlieko... skrátka, boli to posledné maškrtky. Na britských ostrovoch ide o veľmi starú tradíciu. Napríklad, v Buckinhamshire sa konajú palacinkové preteky už od roku 1445.
 

Nalejte si wormwood

Vermúty nám chutia aj vďaka aromatickým bylinkám, ktoré sa v nápoji macerujú. Názov tohto vermút fľaša pxbdoliehovaného vína pochádza z ponemčeného anglického názvu rastlinky zvanej palina, nevyhnutnej pri jeho výrobe: wormwood – wermut, aj keď sa v nápoji používajú i klinčeky, rumanček, koriander, angelika, muškátový oriešok, kardamom, horec, tymian, ďumbier, majoránka, pomarančová kôra a desiatky ďalších ingrediencií. Za ich krstného otca sa považuje Antonio Benedetto Carpano z Turína, ktorý predával vlastný vermút už v roku 1786. Ide o nízkoalkoholický nápoj s obsahom 15 – 18 percent a vyrába sa v 6 variantoch – extra suchý, suchý a sladký, biely, ružový a červený. Za krajinu vermútov sa považuje Taliansko so svojim Cinzanom, Martini či Cora, ale medzi barmanmi je rovnako slávny aj francúzsky Dubonet a Noilly Prat.

Orechy sú mastné (nielen cenou)

Kedysi sa vravelo, že to s ohľadom na vysoký obsah oleja netreba s orechmi preháňať. Dnes saorechy veve 2 pxb zase zdôrazňuje, že ide o mononenasýtený tuk, znižujúci hladinu „zlého“ LDL cholesterolu. V každom prípade v tukovej tabuľke vedie exotika - desaťdekové vrecúško pekanových orechov dá do jedla až 71,2 g tuku, nasledujú para orechy s 61,5 gramami, pistácie (54 g), mandle (53,5 g) vlašské orechy (51,5 g), píniové oriešky (47,4 g), lieskovce (36 g), ale gaštany obsahujú len 2,7 g ruku v 100-gramovej porcii. Osobitou kapitolou sú arašidy (49 g), ktoré však nepatria vôbec medzi orechy ale strukoviny.

 

Horúca čokoláda nie je „kakavko“

Horúcej čokoláde holdovali už pradávne generácie Juhoameričanov. Nuž a keďže nemajú k Španielom ďaleko, aj na Pyrenejskom polostrove sa stal tento povzbudzujúci nápoj národnoučokoláda nápoj pxb tradíciou. K tomu vyprážané churros v tvare pruhovaného hada a... dnes patria k najtučnejším národom. Keď si horúcu čokoládu objednáme na Slovensku, často je to len akési kakao alebo naopak hustý puding. Pritom by sa mala pripravovať naozaj z čokolády (a nie práškovej zmesi či kakaa) pridaním vody, mlieka alebo smotany. Podľa mexického štýlu sa používa čokoláda s cukrom a škoricou, kolumbijská prekvapí okrem škorice aj klinčekmi, medom a syrom s trochou soli. Sladkosť horúcej čokolády pochádza teda priamo z hlavnej suroviny, zatiaľ čo do kakaa sa musí cukor pridať.

 

Už ste jedli mohingu?

Ak by sme spísali zoznam národných jedál sveta, nuž za Mjanmarsko tam bude tróniť MOHINGA. Jedlo „jedného hrnca“ zo sumca, kapra (či inej ryby), cícerovej múky, ryže, cibule, mohinga z myarmaru pxbrybacej omáčky a pasty, zázvoru, citrónovej trávy... sa pomaly varí na miernom ohni, aby bola stále k dispozícii. Vo vedrách, ktoré predavač nesie na tyči, opretej o svoje ramená i v pouličných stánkoch. Nuž a aby sa Mjanmarčan nasýtil, patria k polievke vyprážané placky z tekvice alebo cícera, ryžové rezance, varené vajíčka, fantázii sa medze nekladú. Je to ako s našou fazuľovicou; čo kraj, čo región, čo dedina i rodina – to vlastný spôsob mohingy. Niekde s paradajkami, inde so zelenou fazuľkou, mätou, arašidmi... Kedysi sa servírovala na raňajky, postupne sa však stala celodenným jedlom.

Arak verzus Saké

Pred jedlom, počas jedla i po jedle. Ryžový kvasený nápoj saké s 15-percentným obsahom saké fľašealkoholu (ktorý však odborníci prirovnávajú skôr k pivám) pijú Japonci kedykoľvek. Ak vám ho naservírujú teplé, tak nejde o najkvalitnejšie. Top saké sa totiž podáva iba vychladené. Z ryže ako hlavnej suroviny sa však môže vypáliť aj minimálne 38-percentná liehovina zvaná arak – v arabskom preklade „sladká šťava“. Ako digestív ju pijú najmä vo východnej Indii. V Japonsku destilujú saké do pálenky shochu, v Kórei ju poznajú ako soju a v Číne majú mao tai. Thajci zbožňujú mekhong s takmer whiskovou chuťou alebo sang som, ktorý sa uskladňuje v sudoch päť rokov.


Osetské pirohy (bez Pytagora)

Keď vravíme o pirohoch, spravidla si predstavíme trojuholníky. V Gruzínsku a tobôž v Osetsku sa však pod pojmom osetský piroh – osuri ghvezelebi skrýva už z čias pred našim letopočtom okrúhly koláč. Údajne svojim tvarom symbolizuje našu planétu. Mystika sa však kedysikoláč zleninový - osetský piroh prejavovala aj v troch osetských pirohoch položených na sebe; vrchný znamenal Boha, stredný slnko a spodný Zem. Pre kuchára je však dôležitejšie, že ide o tenké kysnuté cesto z plnotučného mlieka a niekoľkokrát prevzdušnenej múky. No a potom prichádzajú na rad tie najrôznejšie plnky – s osetským syrom vzniká khabizjin, z kapusty a syra je kabuskagin, z húb pripravíte zokojin, s fazuľou kudurjin, vo fydjine nechýba mäso, v tsakhajarine je cvikla a feta, v artadzykhoe tvaroh , davongin sa nezaobíde bez medvedieho cesnaku, kadinjin bez cibule a syra a keď vám ponúknu nasjin, nuž vnútri bude plnka z tekvice. Pre maškrtníkov robia osetskí kuchári najmä baljin – čerešňový piroh.

 

Na zdravie s „kávou kraja“

Nie nadarmo sa mekka kávičkárov – Taliansko teší z výsledkov práce dvoch tisícok pražiarní. Každá sa totiž dokáže postarať len o rajón určitej veľkosti. Pražiareň má predsa nejakú kapacitu, dosah, možnosti servisu a poradenstva i čas, za ktorý sa musí čerstvá káva dokáva set ba kaviarní prepraviť. No a potom pripravované espressá občas aj skontrolovať. Aj na slovenskom trhu existujú „veľké“ značky, ktoré si už ale dnes vôbec nedokážu nájsť čas na jednotlivých odberateľov. Jednoducho sa rozšírili nad svoje možnosti a povesť ich kávy rýchlo upadá. Menšie značky sú na tom v tomto smere omnoho lepšie, preto sa aj tu množia malé pražiarne.
Mimochodom, pivovarníci to riešili vytvorením pozície obchodného sládka. Kontroluje, ako sa nápoj z pivovaru premieňa v reštauráciách na dokonalé krígle či štuce.. Aj takto by mohla vyzerať cestička k dobrému espresu. (A keď vás zarazilo to jedno „s“, nuž naozaj slovo espreso zaradili jazykovedci do oficiálneho slovenského slovníka.)
 

Zobnite si josty

... alebo čiriegu? Takto by sa dal totiž nazvať plod, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1977 na pokusnom políčku východonemeckého šľachtiteľa Randolpha Bauera. Nadviazal na pokusy 

josta pxbanglického botanika Williama Culverwella z roku 1880, ktorý krížil egreš s čiernou ríbezľou.. O takmer sto rokov sa napokon inými metódami kríženia zrodila chutná veľkoplodá josta; jej názov sa dešifruje ako spojenie oboch rastlí – JOhannisbeer a STAchelbeer, teda po slovensky by to mohlo byť ČIerna RÍbezľa EGreš.., čirieg ☺. Kuchári, cukrári i barmani oceňujú lahodnú chuť i dekoratívnosť josty a jej využitie v čerstvom, zmrazenom i źaváraninovom stave ako prílohy k mäsu, plnky do dezertov, súčasť koktailov či zmrzlín. Lekári zase hodnotia vysokú dávku vitamínu C a P i flavonoidy na podporu cievnych stien a zrýchlenia metabolizmu.

 

Aloe vera do všetkých pohárov

Raz panuje obdobie citrusov, potom zase mäty. Nuž a v posledných rokoch dobyla nápojovú aloe vera pxbkultúru aloe vera, teda po slovensky aloa pravá. Čo obsahuje túto sukulentnú rastlinu, to sa predáva a pije. Nadviazali sme tak na pekne bradaté tradície. V starom Egypt ju nazývali „krvou bohov“ alebo „rastlinou nesmrteľnosti“. Mayovia zase o nej vraveli ako o „zdroji večnej mladosti“ a Hippokrates aloe veru používal na liečenie črevných, žalúdočných i nádorových ochorení. Pôsobí ako prírodný zvlhčovač, pretože všetkým vrstvám kože dodáva vlhkosť (preto pomáha pri popáleninách) a urýchľuje aj regeneračnú fázu hojivého procesu. Obsahuje až 200 farmakologicky dôležitých látok – horčík, vápnik, selén, zinok i vitamíny, najmä však polysacharid acemanán, ktorý povzbudzuje imunitný systém.

 

Dáme si (v máji) po piscu?

V Peru a v Chile si kvôli piscu takmer dávajú po pysku. Sporia sa totiž o pôvod tejto pálenky z pisco sour pxb 2aromatických odrôd hrozna, ktorá sa písomne prvý raz spomína v roku 1684. Hrozno sa destiluje iba raz a neriedi vodou, takže podiel alkoholu dosiahne 40 -50 percent. Fajšmeker si môže vybrať číre puro, aromáticas z muškátu, acholato ako zmes viacerých odrôd alebo mosto verde, vypálené z mierne skvaseného muštu. Kým však Chile vyprodukuje niekoľko desiatok miliónov litrov ročne a Deň pisca tam oslavujú 15. mája, v Peru ho vyrobia iba stotinu a venujú mu vždy štvrtú júlovú nedeľu. Pritom tvrdia, že názov získalo podĺa prístavu Pisco neďaleko Limy. Barmani celého sveta radi pripravujú slávny pisco sour s limetkovou šťavou, cukrom a vaječným bielkom i piscolu s colou a ľadom. .

 

Bezbožná vidlička

„Je to nástroj, ktorý uráža Boha. Dal nám dve ruky a desať prstov, aby sme nimi mohli jesť,“ – taký bol názor stredovekej cirkvi na stravovaciu pomôcku, ktorá navyše pripomínala diablov trojzubec. A taktovidlička pxb sa aj Európania pozerali na zlatú vidličku, keď ňou jedla byzantská princezná Maria Argyropoulina na svojej svadbe v Benátkach v roku 1004. Trvalo ďalšie tri storočia, kým sa dnešná bežná súčasť príboru objavila na francúzskom dvore – kráľovná Jeanne d´Herve mala tiež vlastnú vidličku. O ďalšie tri storočia konečne prenikla do domácností mešťanov, ale aj za kanál do Anglicka, aby tam napokon v roku 1860 vyšli z manufaktúr prvé sériovo vyrábané vidličky. Stali sa tak najmladšou súčasťou príboru, hoci, samozrejme, dvojzubé vidlice ako pomôcku pri napichovaní mäsa poznali už v starovekom Grécku, Ríme, Číne či na Blízkom Východe.

 

… a o ďalších zaujímavých omrvinkách, rozsypaných po stole, čítajte TU

 


Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Vajce na pitie

Advocaat - za popularitu vaječných drinkov môžeme ďakovať Holanďanom, čo pred vaječný likér 4 psbniekoľkými storočiami žili v juhoamerickej Holandskej Guaiane. Často tam popíjali nápoj z ovocia, ktoré domorodci nazývali ahuacatl a pripravovali ho z hruškovca - avokáda. Po návrate do vlasti si chceli drink namiešať aj doma, lenže v Európe exotický strom nerástol. Nuž ho skúšali metódou pokus-omyl vyrobiť z iných surovín... A zrazu sa im pod rukami

 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: veľkonočné hniezda od Editky Kozelnickej

Sviatky jari – pred, počas i po Veľkej noci – si vyžadujú nielen typické lahôdky, ale aj program e_kozenická - vn hniezdaa zážitok pre celú rodinu. (Tobôž minulé dva roky, keď sa v mnohých rodinách už rozvinula ponorková choroba stereotypu. A zároveň sme potrebovali zaujímavo prežiť čas , po iné roky vyplnený veľkonočnou šibačkou či polievačkou u príbuzných a priateľov...)

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok