Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín. Máčanka, juška, ... aha, to už je lepšie. Hovoríme 
predsa známejšou hantírkou – o polievkach pre ústa a žalúdky od Abrahámoviec po Župčany.
Polievky a Šariš. Kto z tamojších praprapra... nebol niekedy (ba aj často) “potrestaný“ čírom, teda hrubou múkou rozmiešanou vo vriacej vode? Nie nadarmo sa vravievalo „Z veľkého vybyru padol do číru.“ Teda ak niekto veľmi vymýšľal a vyberal, tak mu ostalo to najbiednejšie. O stupienok vyššie stál čír s maslom alebo buňčkami – kúskami cesta. A ešte bohatší bol kyseľ so zemiakmi, smotanou, bobkovým listom a kôprom či domikát z bryndze a v šupe uvarených zemiakov. Alebo scíranka, v ktorej nechýbalo
sladké a kyslé mlieko a halušky z múky a vajec; pri scíranke s fizolami pridali šarišské praprababičky aj strukovinu.
„Žiadna gazdiná nemohla čarovať v kuchyni bez zásob kyslej kapusty. Z nej pripravovala nielen sviatočnú kapušnicu s údeným mäsom, ale aj jednoduchú mačanku z kapustnej šťavy – juchy, mlieka či smotany, zápražky, opraženej cibule, prípadne vody z
varených zemiakov alebo vajíčok... Čo dedina, čo rodina, to iná variácia na tému mačanka,“ šéfkuchár hotela Alexander**** v Bardejovských Kúpeľoch Marek Švaro takto predstavuje vari najslávnejšiu šarišskú polievku, “mačanka s údeným mäsom a hríbmi je polievkou, ktorá zodpovedá dnešnému trendu modernej gastronómie – regionálna, chutná, zdravá, z lokálnych a sezónnych surovín.“ Skrátka, 
každodenné všedné, ale aj príležitostné a slávnostné stravovanie sa nikdy neobišlo bez jedla tisícich kvapiek.
Polievky a hotel Alexander. Keďže aj podľa šéfkuchára Mareka Švara platí, že polievka je grunt, plné teriny, hlboké taniere či misky nechýbajú v žiadnom obedovom alebo večernom bufete, ani na jednom firemnom podujatí, žiadnej súkromnej oslave. Pritom vedie práve starobabičkovská mačanka, no a, samozrejme, klasický vývar. Aj keď každý hosť má svoje obľúbené... Dobre to ilustrujú aj chúťky hotelového tímu.
Ekonomicko-obchodná riaditeľka spoločnosti Bardejovské kúpele Ing. Tamara Šatanková si rada vyberá polievku na kyslo. Manažérka hotela Alexander Miriam Šothová nedá dopustiť na jednoduchú jušku s cesnakom a mrveničkou, dochutenú len soľou a čiernym korením od svojej babičky. Vedúca recepcie Mária Gažiová uprednostňuje vývar a prevádzkar Maroš Tej ho ešte konkretizuje: „Pre mňa s pečeňovými haluškami.“ Recepčná Judita Zuščáková si potrpí na zeleninové polievky a vedúci obsluhy Jozef Tej si najradšej 
naberie z gulášovej.
No a ktoré považuje za to pravé orechové samotný „majster polievok“ Marek Švaro? „Krémové z tých najrôznejších druhov zeleniny, dokonca som jedol aj výbornú žihľavovú. Avšak celkovo mám polievky veľmi rád - pre ich vôňu, chuť aj výraznú farbu. Určite si zaslúžia, aby sa z nich stal gurmánsky zážitok.“ K tomu im pomáha nielen poctivá príprava v kuchyni, ale aj servírovanie, často veľmi netradičné. Podľa Mareka musí totiž jedlo dobre chutiť, aj dobre vyzerať. „S jedlom, aj tým tekutým, sa treba pohrať, vyšperkovať detaily. Ale v žiadnej polievke a v žiadnom jedle nesmie chýbať vari najdôležitejšia ingrediencia – láska a nadšenie. S láskou varené jedlo je vždy chutné aj pekné.“
Inšpiráciu na nové polievky nachádza Marek v hlave – nápady vraj prichádzajú akoby samé od seba...☺ V skutočnosti sa však možno v jeho mysli spracovávajú skúsenosti, ktoré nadobudol najmä v hoteli Eden či práci v Tirolských Alpách. A tak sa v jeho bosniaku s jablkovo-chrenovým krémom, rukolovom koktaili s našľahanou penou, šošovicovom aperitíve s citrónovým konfitom, studenej uhorkovej pene, cviklovom cappuccine, hovädzom vývare s knedličkami a plnenou cuketou (všetky na obr.) a ďalších polievkach stretáva slovenská kuchyňa s tradičnou rakúskou i medzinárodnou, inšpirovanie sa receptúrami od kolegov-kuchárov s vlastnou improvizáciou...
Určite by chutili aj ruskému cárovi Alexandrovi I., podľa ktorého je rekonštruovaný hotel (bývalý Minerál) pomenovaný. V roku 1821 navštívil Bardejovské kúpele – jedny z najstarších s najdlhšou tradíciou poskytovania kúpeľných služieb - cestou z Ľubľany z mierového kongresu po napoleonských vojnách. Cár sa zúčastnil 
aj na skvelom bankete a údajne sa na ňom tak dobre cítil, že spontánne zvolal: ,,Tu žiť a zomrieť“. Kúpele – a určite aj tamojšie polievky - si vychutnávali rôzne ,,pomazané“ hlavy. Čas tu trávil aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleona i poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska.
Polievky a zdravie. Tanier tekutého jedla patrí medzi tajomstvá medzi nebom a zemou. Ani odborníci nevedia, prečo má, napríklad, slepačí vývar také liečivé účinky. Prečo napomáha hojeniu, bojuje proti zápalu, posilňuje imunitu, odstraňuje stres a nervozitu. Čo však určite vieme, že polievky naštartujú trávenie, hladkajú sliznicu čreva a dodávajú telu vitamíny, minerály, vlákninu a ďalšie 
prospešné látky podľa surovím, z ktorých sú pripravené.
„Samozrejme, hydratujú organizmus, čo oceníme najmä v lete, a pomáhajú aj pri znižovaní či udržiavaní hmotnosti. Skôr navodzujú pocit nasýtenia a naopak, znižujú pocit hladu,“ Marek Švaro nezaprie, že kraľuje hotelovej kuchyni v srdci kúpeľov, kde sa výživa, zdravé stravovanie či dietetické obmedzenia stali jednou z hlavných tém dňa. Nuž a v nich sa teda reč často točí práve okolo jedla tisícich kvapiek...
Soňa Hudecová ©