V starej dobrej Európe sa vypije najviac alkoholu na svete; každý „priemerný“ dospelák si tu ročne naleje do hrdla takmer 15 litrov alkoholu. Nuž teda vôbec nie je jedno, ako vyzerá kultúra pitia a čo do nej prinášajú jednotlivé krajiny...
Pretože kedysi sa alkoholu smeli napiť iba slabí a nevládni, dnes mu holdujú všetci. Kým naši prapraprapra... ho považovali za liek od lekárnika alebo mnícha, dnes sa chápe ako potrava. Ó tempora, ó mores – môžeme pateticky zvolať na margo európskeho pitizmu. A chute sa menia nielen naprieč storočiami, ale aj naprieč poludníkmi.
Tak, napríklad, Belgicko. Keď sa v krajine Flámov a Valónov povie pitie, väčšina myslí na pivo. Fajnšmekrovi-tradicionalistovi z našich končín by vyrazilo dych aj smäd; býva rôzne ochutené a dofarbené. Jahodové framboise, čerešňové kriek, faro s prídavkom karamelu či bière des Pères Trappistes tých najrozmanitejších chutí.
„Lekár ti pomôže, ale mastika je lacnejšia“ – vravia Bulhari, keď dvíhajú k ústam štamperlík tejto anízovej liehoviny. Radi však do nej pridávajú aj likér z oleja mäty piepornej, a tak vzniká najpredávanejší bulharský koktail zvaný Mrak. Krajinu na Balkáne však neobíďme bez zmienky o boze – hustom nízkoalkoholickom fermentovanom sladovom nápoji z pšenice alebo prosa.
Na Cypre je tak teplo, že tam k eufórii stačí džbán studenej vody. Domorodci majú však sladký zúbok, preto dali svetu dezertné víno typu sherry - Commanderie st. John, jedno z najstarších na svete. Pri jeho výrobe sušia biele i modré hrozno priamo na slnku.
Keď sa povie Česko, nuž sa jedným dychom dodá aj – becherovka. Máloktorý turista odchádza domov bez suveníru v podobe zelenej fľašky. Exportovali ju už v roku 1884 a dodnes sa vraj miešanie byliniek i macerovanie vôbec nezmenilo.
Opitý ako Dán, zvykne sa vravieť za hranicami malej (ale s Grónskom veľkej) škandinávskej krajiny. Ak si ju chceme pripomenúť na svojom stole, nemala by chýbať nádoba s dobrým tradičným akvavitom z Aalbergu s jemnou rascovou vôňou.
Estónsko miluje plody lesa a poľa, takže tam za národný nápoj pasovali pitie z hory. Napríklad, leivakali z droždia, medu a vody alebo kasemahl – hnedý fermentovaný nápoj z brezovej miazgy.
Fínske aerolínie sú známe veľkorysou ponukou alkoholu na palubách lietadiel. Kto by z toho vytušil, že za nápoj numero un Fíni považujú mlieko a servírujú ho ku každému jedlu? Potom si ale radi doprajú doma vyrábané sahti – skvasené obilniny, chmeľ, ryžový slad alebo droždie môžu popíjať už po niekoľkých dňoch.
Stačí povedať – šampanské, koňaky, pomarančové Cointreau. Znalec už nič viac počuť nepotrebuje, konzument-začiatočník možno iba uistenie, že tieto dary naozaj dalo zemeguli kulinársky rafinované Francúzsko.
V Grécku radi pijú retsinu – prazvláštne víno s prídavkom píniovej živice, ktoré svojou chuťou dokáže odrovnať aj odolného chlapa. No a keď teda radšej siahne za nápojom číslo dva – anízovým ouzom, možno zloží aj abstinentský sľub.
Keď sa povie genever, niekto si spomenie na Ženevu. Pokročilý alko-konzument však vie, že to práve hodnotíme vklad Holandska do sveta dobrých drinkov. Pálenka z borievok zvaná gin by totiž nemala chýbať v žiadnom bare.
Kto neochutnal travaricu, akoby ani nebol v Chorvátsku. Byliny macerujú v pálenke (ktorú bez ohľadu na pálenú surovinu volajú rakija) a potom so sušenými figami núkajú ako aperitív. Koho strasie už len spomienka, možno dá prednosť suchému bezfarebnému maraskinu, ktorý sa v Zadare vyrába už dve storočia. Typickú chuť mu dáva tamojšia odroda čerešní, ktoré sa do nápoja drvia spolu s kôstkami.
Ako spoznať Island? Určite ochutnať brennivín; páli sa zo zemiakov, pridáva sa rasca a semienka angeliky. Dajte si dúšok a pochopíte, prečo zažil ostrov priam zázračný pokles alkoholizmu mládeže (ktorá dnes holduje presladenejším chutiam)… Možno vám ale žalúdok i myseľ skôr pohladká Reyka vodka z vody 4000 rokov starého lávového poľa - obsahujúcej vysoký podiel medi - filtrovaná cez lávové kamene.
V Írsku sa vraj vypije všetko. Mimo tohto ostrova sa však najuznanlivejšie hodnotí stará írska sladová whisky a mladý írsky likér Baileys; spája sa v ňom tradičná whisky s tradičnou kvalitnou írskou smotanou.
Kto cestuje do Litvy, nech si pripraví chuťové poháriky na dobrú medovinu. Kým u nás tento tradičný nápoj prehráva v boji s modernejším pitím, pri Balte ho zbožňujú stále rovnako. Na báze medu tu pripravujú viaceré „endemické drinky“ – nízkoalkoholický midus či jeho odrodu trakai s borievkami a dubovými žaluďmi. Nápoj zo skvaseného medu s ríbezľovou a malinovou šťavou a ďalšími bylinkami a plodmi suktinis bol pred deviatimi rokmi vyhlásený za národné dedičstvo.
Že ľudia radi pijú pivo, víno, vodku alebo likéry, to nie je žiadna novota. Omnoho objavnejšia je pre svet nápojov obyčaj, ktorú pestujú v Lotyšsku – k jedlu i medzi jedlom popíjajú kvass, mierne alkoholický penistý nápoj zo skvasených obilnín. Tak teda „Labu apetiti!“
Luxemburské veľkovojvodstvo nie je veľkým územím, a tak ho aj v kulinárstve „lepia“ k Nemecku a Francúzsku. V nápojovom svete mu chvália vína podobné moselským a rýnskym, hoci má celkom svojskú špecialitu – po domácky vyrábanú višňovicu.
Piť po maďarsky by sme dokázali aj so zaviazanými očami – hádam najvýstižnejšie by bolo siahnuť za tokajským vínom a lahodnou barack pálinkou.
Naopak, o Malte vie našinec málo a oveľa viac sa nedozvie ani z kulinárskych knižiek. Nie je to už Európa, ešte to nie je Afrika, oslobodila sa od Veľkej Británie, ale nemá nič spoločné ani s geograficky najbližším susedom Talianskom. Ak by ste si však mali vypiť po maltsky, určite si nalejte pohár dobrej pomarančovej šťavy.
Festival piva; tak vyzerajú nemecké celoročné alkoholové manévre. Zbožňujú tam svetlé, ale aj ťažšie čierne mníchovské pivá. Keď si však chcete dopriať fajnový pohárik, skúste to so starodávnou rascovicou alebo jablčnými a hruškovými šnapsami.
Prosze pana, jarzębiak! A sme v Poľsku; krajina veľká i chutí je tam mnoho. Nezabudnime na herbatu, lebo Poliaci sú národ čajomilný, na spomínanú jarabinovicu alebo zubrowku z vodky a vzácnej byliny zvanej zubria tráva.
Portugalsko sa preslávilo výrobou vynikajúceho doliehovaného portského vína. Na striebornej priečke nápojovej originality by určite stálo zohrievané víno Madeira, na bronzovej sa ocitnú likéry z najrôznejších druhov ovocia.
Rakúsko, Viedeň, viedenská káva... pod týmto názvom sa káva so šľahačkou navrchu (prípadne alkoholom naspodku) servíruje na celom svete. Ak by ju predsa len musel sprevádzať štamperlík, tak dobrý eierkoňak by bolo to pravé orechové i rakúske.
V Rumunsku by sme sa cítili ako doma – najobľúbenejším nápojom je totiž slivovica zvaná tuica, obsahuje však len 30 percent alkoholu. Tejto krajine totiž patrí druhá priečka vo svete čo do objemu slivkovej úrody. Medzi nealko nápojmi tu vyhráva bazová limonáda a ľadová káva s práškovým cukrom, ktorú si hostia reštaurácií objednávajú ako mazgram.
Slovinsko dorába chutné vína; v prímorskej oblasti by znalec určite nepohrdol červeným vínom Kraški Teran. Z vnútrozemských viníc žne najväčšiu slávu polosladký ljutomerský laški riesling, dobiehajú ho savignony i korenistý tramín.
Vidieť Španielsko a… nezomrieť, ale dať si: po prvé varenú čokoládu, po druhé aperitívové sherry, po tretie medicinálnu malagu s vysokým obsahom cukru a karamelu a po štvrté osviežujúcu sangriu z červeného vína, ovocia a možno aj liehoviny.
Punč dorazil do Európy z hindustánsky hovoriacich končín. Traduje sa, že potom sa najviac udomácnil na upršanom britskom otrove. Znalci alkoholovej Európy však tvrdia, že najpunčovejším národom ostalo Švédsko. Spolu s pivami a Absolut vodkou z ozimnej pšenice tvorí tekutinovú trojku krajiny Karla Gustava.
Ó, sole mio, o cinzano! Do znaku Talianska namaľuje alko-heraldik turínsky vermút, či už v podobe bielej, červenej, polosladkej, suchej alebo horkej. No a čím je čaj pre Angličanov, tým sa stalo espreso pre krajinu čižmy. Dali svetu vynikajúce talianske ristretto, piccolo, latte i cappuccino a na ďaľsie storočia si môžu dať zaslúžený nápojový pohov.
Vlastne sme to práve spomenuli – Veľká Británia sa na európskom pití (aj keď už nie pod modrou vlajkou s hviezdičkami) zúčastňuje najmä svojou nadpriemernou spotrebou čaju o piatej. K tamojším zvláštnostiam patrí zázvorové pivo a, čuduj sa svete, tzv. britské víno z koncentrátu hroznovej šťavy.
No a čím sme do sveta kvalitných drinkov prispeli my Slováci? Zahraniční hostia radi hovoria o našej životabudiacej slivovici, malinovici, hruškovici, drienkovici a iných –iciach; tak nech sú poctivo vypálené.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 37037