Dať niečo Slovensku, čo tu navždy ostane. Vrátiť sa ku koreňom, detstvu, rodine, príjemným spomienkam. A zároveň ostať v brandži, do ktorej ma osud zavial – takto sa rodil hotel Panorama**** v Trenčianskych Tepliciach v mysli a duši Marty Mišíkovej. V tom čase už ubehlo dvadsať rokov, čo zmenila profesiu i bydlisko a starala sa o zopár nemeckých a českých hotelov. Nuž vraj nastal ideálny čas na to, aby položila aj základný kameň slovenského hotela. Dnes oslavuje desiate výročie.
Od nákupu pozemku po skolaudovanie to trvalo 8 rokov. Zaskočila nás kríza v roku 2008, kedy banky prestali dávať úvery. Mali sme síce schválenú dotáciu od štátu, ale nakoniec sme ju nevyužili; asi by sme doteraz neskolaudovali. Medzitým sa rodil aj názov. Hľadali sme taký, aby mal rovnaký význam a aj sa písal rovnako či veľmi podobne na Slovensku i v zahraničí. Pôvodne mal byť hotel o dve poschodia vyšší s panoramatickou kaviarňou na streche. Nakoniec sa plány zmenili, postavili sme o dve poschodia menej a bez strešnej kaviarne, ale názov ostal.
Čo sa v hoteli za tých desať rokov zmenilo?
Ani neviem, čím začať, je toho veľa. Predovšetkým prístavba nočného baru a rozšírenie wellnes s odpočinkovými priestormi, novými saunami a terapeutickými miestnosťami. Ide o významné zmeny pre hotel, ktoré rozšírili portfólio hostí, výrazne sa vďaka nim zlepšila kvalita služieb a nové možnosti ponuky.
Hosť z radov štamgastov ocení, ak hotel urobí nejaký krok vpred, pripraví niečo nové. Ktorú zmenu považujete za najväčšiu a najúspešnejšiu?
S odstupom času je pre hotel - a v dlhodobom meradle najväčšia zmena - nákup parkovacích priestorov v centre mesta. Nuž a najúspešnejšia je asi ukončenie prístavby, ktorá sa budovala v covidovom čase .
Trenčianske Teplice považujeme právom za kúpeľnú perlu s atmosférou. Čo sa vám v tomto mestečku – oáze oddychu najviac páči?
Sama som si toto mestečko zamilovala, aj keď je malé. Neponúka také možnosti vyžitia ako väčšie kúpeľné mestá. Ale práve svojou malosťou je príťažlivé a na druhej strane veľké svojim duchom a geniom loci. Ponúka pokoj, upokojenie, stíšenie, relax, atmosféru, ktorá sa nedá úplne opísať, stačí sa prejsť mestečkom a ak ste boli unavení, tak zrazu pocítite uvoľnenie. Ak máte zlú náladu, prejde vás to.
Kúpeľné domy, postavené v uplynulých storočiach, priťahujú určitý typ hosťa. Akého priťahuje Panorama****?
Trenčianske Teplice majú kúpele so svojou históriou, sú viac menej liečebné a určené pre skupinu, ktorá má zdravotné problémy; poskytujú určitý druh služieb, My sme hotel, ktorý nie je liečebný, nie je zviazaný so žiadnymi zdravotnými obmedzeniami. Naši hostia chcú relax, oddych, niečo nové, moderné... a to u nás aj nájdu.
Aký je vo všeobecnosti slovenský hosť, čím sa odlišuje od, napríklad, nemeckého v nemeckom hoteli a nemeckého v slovenskom hoteli?
Slovenský a český hosť je oproti nemeckému náročnejší, vyžaduje viac pozornosti a adresuje aj viac kritiky. Nemecký, teda najmä ten starší, ktorého dobre poznáme, vie byť vďačnejší a spokojnejší a nie je zvyknutý sa sťažovať. Samozrejme, existujú aj výnimky. Je ale úplne jedno, či ide o Nemca v nemeckom hoteli alebo českom či slovenskom.
Sťažnosti sú extra kapitolou. Mnohé slovenské hotely a reštaurácie ich nevedia riešiť. Ako k nim pristupuje hotel Panorama a čo s notorickými sťažovateľmi?
Ak ide o opodstatnenú sťažnosť, tak sa ospravedlníme a ponúkneme satisfakciu. Sťažovateľa, ktorý chce len získať prospech, si vypočujeme a snažíme sa mu vyvrátiť jeho reklamáciu, konfrontujeme ho s realitou, s faktami. Ale ak je to neúnosné, zablokujeme ho ako hosťa.
Mimochodom, zmenil sa hosť po roku 2022 ?
Áno zmenil sa, ale zmenilo sa všetko. Čakali sme, že nás to obdobie zastaví a poučí, ale, žiaľ, nestalo sa to. Akoby sme chceli dobehnúť to, čo sme nestihli a sme preto netrpezlivejší a aj náročnejší. Potrebovali by sme väčšiu pokoru.
Panorama často víta aj firemných hostí, čím sú iní a prečo si vyberajú práve váš hotel?
To sa treba ich spýtať ☺... Áno, radi chodia do nášho hotela. Asi preto, že majú v cene okrem ubytovania s raňajkami aj wellness, saunový svet, reštauráciu máme otvorenú po celý deň, čo nie je všade samozrejmé. Určite hrá nezanedbateľnú úlohu aj klimatizácia v celom hoteli. Avšak asi najpodstatnejším dôvodom bude ochotný personál, snažiaci sa splniť všetky požiadavky firemných hostí. Samozrejme, nielen ich.
Hostia a zamestnanci – dve strany jednej mince. Nebudem sa pýtať, ktorých si ceníte viac. Tak teda inak; ako ich motivujete a v ktorom prípade sa so zamestnanom radšej rozlúčite?
Sú soľou a hostia zase korením hotela. Alebo naopak. Ako súprava koreničiek - jeden bez druhého nemôžu existovať. Zamestnanci motivujú hostí, aby prišli opakovane, tým, že im ponúknu tie najlepšie služby. A ja zase motivujem zamestnancov tak, že pri veľkej obsadenosti a spokojnosti hostí dostanú finančnú odmenu. Ak zamestnanca práca nebaví, nerobí ju s láskou, tak to hostia vidia a aj to dajú vedieť. Vtedy je najlepšie sa s takýmto zamestnancom rozlúčiť.
Hovorí sa, že srdce hotela bije na recepcii, ale aj to, že kuchyňa je srdce domu. Vy ako pôvodným vzdelaním a povolaním zdravotná sestra... čo by ste označili za životodarný orgán hotela?
Všetky strediská sú rovnako dôležité. Ak je slabá kuchyňa a silný wellness, máme problém. Ale hotel nebude zdravý ani so silnou kuchyňou a slabým wellness. Aj ľudské telo dokáže byť fit a v harmónii, len keď sú všetky orgány v poriadku. Rovnako aj hotel podáva najlepšie výkony, ak pracujú všetky strediská bez chyby. Aj ako zdravotnej sestre a už veľa rokov ako šéfovi/šéfke hotela mi ide o to, zabezpečiť zdravie pre všetky orgány a všetky strediská hotela.
Čím vás najviac prekvapil tím recepcie, kuchyne, wellness, baru...?
To by bola otázka na dôkladné zamyslenie a spomínanie... Vždy som však príjemne prekvapená, keď vidím, že zamestnanec, ktorý sa mi zdal nevýrazný, sa ukáže ako človek na svojom mieste. A prekvapia i potešia ma vždy, keď ako tím pracujú spoločne. Bez ohľadu na to, či pôjde o recepciu, wellness, reštauráciu... Tá ma vie prekvapiť nielen niektorou mojou srdcovkou - tanierom dobrých šúľancov alebo bryndzových pirohov, ale akýmkoľvek novým jedlom. Vždy totiž vychádza z našej celkovej filozofie zdravia – variť ľahké jedlá, bez zbytočného zahusťovania a tým zaťažovania organizmu.
Soňa Hudecová ©