Vtáka poznáš po perí a Záhorie po kapuste, veď gastronómia sa tam po celý rok (a najmä teraz v októbri) točí okolo „zeuá“. A predsa sa najzápadnejší región Slovenska preslávil aj inými dobrotami. Najmä takými, čo skákali hore-dole cez rieku Moravu. Stačilo preplávať, preskočiť, prebrodiť, vydať sa a oženiť... a už tu máme nielen jazykový ale aj kulinársky mix.
Takúto históriu má za sebou aj „šumajster“, obľúbená špecialita slovenského Záhoria i 
moravského Slovácka. Vzácne sa zhodujú, že je názov zahalený tajomstvom. Možno by sme jeho vysvetlenie našli v obuvníckom, teda šusterskom cechu. Šumajster totiž znamená obuvník, švec, nuž a tí veru prílišným bohatstvom neoplývali. Najmä keď nevyrábali nové topánky ako ich veľkomestskí kolegovia, ale donekonečna látali, podbíjali, prešívali, kúzlili s dratvou, aby sa staré vychodené škarbále mohli nosiť ešte ďalšiu sezónu, ďalší rok...
Nuž a k tomu mali aj kopec učňov, tovarišov... skrátka, okolo kuchynského stola pána majstra vždy sedela desiatka hladných hláv. Nuž bolo treba navariť za kotol jedla, čo zasýtilo a zároveň veľa nestálo. Takto sa musel zrodiť aj Šumajster – lacné jedlo z krúp a fazule.
Šéfkuchár Marián Krasňanský ho považuje za jeden z pokladov babičkovskej a regionálnej kuchyne. A to aj napriek tomu, že západné Slovensko sa inak tešilo z hojnosti onakvejších surovín. .. „Najprv si musím uvariť 200 g pšeničných krúp a to isté množstvo bielej fazule. Na masti orestujem na jemno nakrájanú cibuľu a cesnak, pridám 100 g oškvarkov a krúpy s fazuľou. Zalejem zeleninovým alebo mäsovým vývarom, všetko spolu prevarím, dochutím soľou a mletým čiernym korením.“
Šumajster sa pripravuje aj z ryže namiesto krúp, v niektorých dedinách pridávajú varené zemiaky alebo údené mäsko, huby či „zelé“... receptov môže byť nepočítane. Vrátane konečnej úpravy a aranžmánu jedla. Drží pekne pohromade, a tak sa dá formovať, vychladnuté rezať, samozrejme zdobiť... a zrazu sa „jedlo chudobných“ nesie na stôl ako dobrota zážitkovej kuchyne...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 38964