rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Fašírky, kofty, čevabčiči & spol.

Volajú ich pârjoale, pommedorry, mititei, kȍfte harput, ghondi, faggots, chiftele, tsukune... alebo aj - u nás známejšie - čevabčiči, pljeskavica, kebab, karbonátky... no skrátka, fašírka v fašírky 2 pxbtvare guľky, tyčinky, šišky alebo placky. Dlhý zoznam jedál z mletého mäsa dokazuje, že ich milujú vo všetkých končinách sveta; všade pridali niečo svojské, vynechali to cudzie, netypické alebo zakázané... nuž a výsledkom sú stovky podôb fašírkovej lahôdky. Niekde ju radi varia, dusia, servírujú v polievke či s omáčkou, najčastejšie ju však opekajú a grilujú. Celé leto môže majster grilu cestovať ihlou alebo obracačkou po mape...

Albondigas – sa nazývajú mäsové guľky v Latinskej Amerike. Avšak každá tamojšia krajina, každý región a asi aj každá dedina má svoj vlastný recept. Napríklad, v Uruguaji sa k mletému mäsu pridávajú aj olivy alebo ricotta.faširky kebab pxb

Bakso – guľky z jemne mletého hovädzieho, kuracieho, rybieho, krevetového alebo v nemoslimských končinách aj bravčového mäska a tapiokovej múky patria v Indonézii k najčastejšie predávaným pouličným jedlám.

Čevabčiči – národné jedlo Bosny a Hercegoviny pripravujú aj v Chorvátsku, Čiernej hore, Slovinsku, Macedónsku, Srbsku, Albánsku... skrátka všade, kam ho rozšírili ich autori – tzv. turkické národy. V pôvodnom recepte používali jahňacinu, saturejku a cibuľu, na Balkáne ho najčastejšie dostanete grilované v sprievode paprikového ajvaru. 

Faggots - by sme našli v britskom jedálničku. Ide o pikantné mleté gule z bravčového mäsa a vnútorností.

Frikadelky – môžu obsahovať rôzne hlavné suroviny - mäso, ale aj sójový syr tofu, zeleninu či rybu. Stoja niekde medzi fašírkou a burgerom. Používa sa do nich hrubo mletá strúhanka. Pod podobne znejúcim názvom frikaddel vám však v južnej Afrike naservírujú placky s octom, cibuľou a vajíčkami.fašírka sekaná pxb

Frikandel – sa zrodil v polovici minulého storočia na severe Francúzska, v Belgicku a Holandsku, aj keď jeho korene siahajú až do 17. storočia. Vtedy sa pripravovala lahôdka v tvare párku z mletého teľacieho mäsa a pomarančovej kôry.

Ghondi – patria na sviatočný šabatový stôl iránskych Židov. Mleté jahňacie, kuracie, morčacie alebo teľacie mäso spája cícerová múka a na slnku sušená limetka s cesnakom a strúhanou cibuľou; guľky sa dochutia kardamónom a kurkumou.

Chiftele – majú plochý tvar a našinec by určite vravel o fašírkach. Rumuni ich do národnej kuchyne prevzali od Osmanov a miešajú ich z bravčového či rybacieho mäsa, spolu so kuchári hamburger pxbzemiakovou kašou alebo ryžou.

Karbonátka – sa spravidla nazýva zmes bravčového mäsa so zeleninou, príp. pečivom, v tvare placky. Odborníci od výživy hovoria o nej ako o pomerne kalorickom a výdatnom jedle a odporúčajú preto grilovanie ako ideálny spôsob tepelnej úpravy. Bez karbonátok sa nezaobíde ni klasický hamburger. Jeho zrod sa síce pripisuje rodákom z Hamburgu, presídleným do Nového sveta, pôvod „americkej“ lahôdky však nie je stopercentne odhalený.

Keema vada – znamená, že sa pri príprave indickej tradičnej „vada, vade či bada“ zo strukovín, zemiakov alebo ságy, cibule a korenín použilo aj mleté baranie mäso.fašírka vada pxb

Kibbeh – fašírkami z mletého mäsa, bulgurovej pšenice, nasekaných píniových orieškov, škorice, klinčekov a muškátového orieška sa prezentuje tzv. Levantská kuchyňa. V jednotlivých krajinách - Arménsku, Azerbajdžane, Sýrii, Libanone, Izraeli, Jordánsku, Palestíne, Gruzínsku... a samozrejme aj v Latinskej Amerike s veľkým počtom prisťahovalcov zfašírky čevapčiči 2 pxb Blízkeho Východu vždy chutia trochu inak. Nie je to len koreninami, ale často aj vďaka iného šmaku a arómy kozieho či ťavieho mäsu.

Klopsy – priputovali do medzinárodnej gastronómie z nemecky hovoriacich končín. Guľky sa šúľali z mletého teľacieho mäsa, zmiešaného so sardelkami, vajíčkami, opečenými cibuľkami a namočenou, vyžmýkanou žemľou. Königsberger Klopse, teda klopsy z mesta, ktoré v roku 1945 dostalo názov Kaliningrad, sú dokonca najznámejším krajovým jedlom Nemecka a fašírky gril pxbzmieňoval sa o nich aj E. M. Remarque či J. M. Simmel.

Kofty – ale aj čufty, chifea, keftedes či gofte poznajú labužníci Blízkeho východu, Pakistanu, Indie, Stredomoria a Balkánu. Samotné slovo pochádza z perzštiny a súvisí s mletím. V originálnych guľkách nechýba hovädzie alebo jahňacie mleté mäso, cibuľa, koreniny, niekedy aj bulgur a ryža. Dajú sa však pripraviť na desiatky spôsob, vrátane čisto vegetariánskeho.

Köttbullar – malé mäsové guľky patria k národným jedlám Švédska a spravidla sa kombinujú so smotanovou omáčkou a brusnicovou zaváraninou. Legenda vraví, že si ich po prvý raz nechal pripraviť švédsky kráľ podľa tureckého receptu.fašírka škótske vajce pxb

Mititei – zvané tiež „mici“, pochádza z Rumunska, kde valčeky pripravovali zo zmesi mletého bravčového, hovädzieho a jahňacieho mäsa. Okrem cesnaku, cibule a čierneho korenia ho dochucuje koriander, aníz a tymian. Jedlo vraj vzniklo z núdze, keď výrobcom klobás došli črevá. Podľa odhadov sa tam ročne fašírky pxbzje pol milióna mititei.

Nem nguôi – je vietnamská podoba jedla z mletého mäsa. Grilované guľky z bravčoviny  a slaniny trónia na rezancoch a namáčajú sa do rybacej alebo arašidovej omáčky.

Pljeskavica – pochádza zo srbskej kuchyne, aj keď ju zbožňujú aj v fašírky čevapčiči pxbsusedných krajinách. Bravčové, hovädzie alebo aj jahňacie mleté mäso, dochutené cibuľou a koreninami, sa pri krajových obmenách dopĺňa ešte syrom kaškaval (šarska pljeskavica), bravčovým údeným mäsom (hajdučka pljeskavica), alebo plní ovčím syrom či pripravuje s väčšou dávkou cibule. Tak vlastne vzniká Leskovac pljeskavica, pomenovaná podľa miesta vzniku tohto chutného grilovaného jedla. Mäsová placka sa vkladá do žemle afašírka guľa pxb polieva ajvarom, smotanou alebo pikantným syrovým šalátom urnebes.

Sekaná – sa mieša a pečie aj v našich končinách a Česi sa chvália, že ju poznajú ešte zo stredovekých čias. Vtedy však do nej sekali sviečkovicu alebo najkvalitnejšiu časť bravčového stehna – orech.  Až neskôr, po vynájdení strojčeka na mäso, sa začali do sekanej používať aj lacnejší bôčik a orez. Variantom sekanej je aj tzv. pštrosie vajce alebo škótske vajce nejasného pôvodu (varené vajíčko obalené sekanou), ktoré zbožňujú najmä piknikomilní Angličania.

Tefteli – sú mäsové guľky na ukrajinský a ruský spôsob, ale mleté mäso dopĺňajú aj zemiaky, ryža a zelenina. Na rozdiel od iných tamojších fašírok - tzv. kotliet, do ktorých kuchári dávajú len čisté mleté mäso a koreniny.

Soňa Hudecová ©

 

návštevy: 54008  


späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Miláčik národa sa volá TRESKA

Tradičná jemne sladkokyslá chuť košickej tresky v majonéze aj jej nezameniteľná šťavnatosť už tauris treska 6niekoľko generácii teší chuťové poháriky Slovákov. Biele chudé mäso z tresky a jeho masívna svalovina dodávajú klenotu našej gastronómie už na prvý pohľad zamatová farbu a strapatý výzor. A tak presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred sedemdesiatimi rokmi. Teda úplne presne - pred 71 rokmi. Uzrela svetlo sveta v tom istom roku ako známa ikona slovenského herectva... Ktorá? Čítajte...

10. 10. 2025 / Čítať viac

Jedlo tisícich kvapiek

Vori-vori, soto betawi, kaleh pacheh, sinigang, tacacá... stále nič? Tak prihoďme rawon, alexander bk vývar 2tsukemen, pozole alebo bulalô, gumbo, kcharcho, gamjatang... No, možno ešte stále netušíte, o čom je reč. Tak poďme do slovenských končín.

 / Čítať viac

Dobu dubajskú odštartoval TikTok

Pistáciové čokolády, pistáciové tyčinky a zmrzlina, pistáciové croissanty a šišky, perník či pistácie koláčikdokonca klobásky... skrátka, nastala doba pistáciová. Alebo dubajská. Exotická krajina, ktorú navštívil len zlomok Slovákov, sa tak vplížila do našich stredoeuróskych domovov. Napriek tomu, že z týchto orieškov sa tu vyrábala zmrzlina už začiatkom 80-tych rokov, takže nejde

6. 5. 2025 / Čítať viac

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

V kuchyniach skúsených kuchárov nikdy nechýbajú aspoň dve odrody jablka

Nevieme, kde a ako sa zrodilo, ale zrazu tu bolo. Stredozemná región vraj už pred dvoma jablká - hpl htisíckami rokov poznal jablone v kultúrnejšej podobe a Rimania už hodovali z tridsiatich sort. Pri vykopávkach sa však našli štiepky jabĺk ešte z doby kamennej.

 / Čítať viac


2013 – 2025 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok