Volajú ich pârjoale, pommedorry, mititei, kȍfte harput, ghondi, faggots, chiftele, tsukune... alebo aj - u nás známejšie - čevabčiči, pljeskavica, kebab, karbonátky... no skrátka, fašírka v 
tvare guľky, tyčinky, šišky alebo placky. Dlhý zoznam jedál z mletého mäsa dokazuje, že ich milujú vo všetkých končinách sveta; všade pridali niečo svojské, vynechali to cudzie, netypické alebo zakázané... nuž a výsledkom sú stovky podôb fašírkovej lahôdky. Niekde ju radi varia, dusia, servírujú v polievke či s omáčkou, najčastejšie ju však opekajú a grilujú. Celé leto môže majster grilu cestovať ihlou alebo obracačkou po mape...
Albondigas – sa nazývajú mäsové guľky v Latinskej Amerike. Avšak každá tamojšia krajina, každý región a asi aj každá dedina má svoj vlastný recept. Napríklad, v Uruguaji sa k mletému mäsu pridávajú aj olivy alebo ricotta.
Bakso – guľky z jemne mletého hovädzieho, kuracieho, rybieho, krevetového alebo v nemoslimských končinách aj bravčového mäska a tapiokovej múky patria v Indonézii k najčastejšie predávaným pouličným jedlám.
Čevabčiči – národné jedlo Bosny a Hercegoviny pripravujú aj v Chorvátsku, Čiernej hore, Slovinsku, Macedónsku, Srbsku, Albánsku... skrátka všade, kam ho rozšírili ich autori – tzv. turkické národy. V pôvodnom recepte používali jahňacinu, saturejku a cibuľu, na Balkáne ho najčastejšie dostanete grilované v sprievode paprikového ajvaru.
Faggots - by sme našli v britskom jedálničku. Ide o pikantné mleté gule z bravčového mäsa a vnútorností.
Frikadelky – môžu obsahovať rôzne hlavné suroviny - mäso, ale aj sójový syr tofu, zeleninu či rybu. Stoja niekde medzi fašírkou a burgerom. Používa sa do nich hrubo mletá strúhanka. Pod podobne znejúcim názvom frikaddel vám však v južnej Afrike naservírujú placky s octom, cibuľou a vajíčkami.
Frikandel – sa zrodil v polovici minulého storočia na severe Francúzska, v Belgicku a Holandsku, aj keď jeho korene siahajú až do 17. storočia. Vtedy sa pripravovala lahôdka v tvare párku z mletého teľacieho mäsa a pomarančovej kôry.
Ghondi – patria na sviatočný šabatový stôl iránskych Židov. Mleté jahňacie, kuracie, morčacie alebo teľacie mäso spája cícerová múka a na slnku sušená limetka s cesnakom a strúhanou cibuľou; guľky sa dochutia kardamónom a kurkumou.
Chiftele – majú plochý tvar a našinec by určite vravel o fašírkach. Rumuni ich do národnej kuchyne prevzali od Osmanov a miešajú ich z bravčového či rybacieho mäsa, spolu so 
zemiakovou kašou alebo ryžou.
Karbonátka – sa spravidla nazýva zmes bravčového mäsa so zeleninou, príp. pečivom, v tvare placky. Odborníci od výživy hovoria o nej ako o pomerne kalorickom a výdatnom jedle a odporúčajú preto grilovanie ako ideálny spôsob tepelnej úpravy. Bez karbonátok sa nezaobíde ni klasický hamburger. Jeho zrod sa síce pripisuje rodákom z Hamburgu, presídleným do Nového sveta, pôvod „americkej“ lahôdky však nie je stopercentne odhalený.
Keema vada – znamená, že sa pri príprave indickej tradičnej „vada, vade či bada“ zo strukovín, zemiakov alebo ságy, cibule a korenín použilo aj mleté baranie mäso.
Kibbeh – fašírkami z mletého mäsa, bulgurovej pšenice, nasekaných píniových orieškov, škorice, klinčekov a muškátového orieška sa prezentuje tzv. Levantská kuchyňa. V jednotlivých krajinách - Arménsku, Azerbajdžane, Sýrii, Libanone, Izraeli, Jordánsku, Palestíne, Gruzínsku... a samozrejme aj v Latinskej Amerike s veľkým počtom prisťahovalcov z
Blízkeho Východu vždy chutia trochu inak. Nie je to len koreninami, ale často aj vďaka iného šmaku a arómy kozieho či ťavieho mäsu.
Klopsy – priputovali do medzinárodnej gastronómie z nemecky hovoriacich končín. Guľky sa šúľali z mletého teľacieho mäsa, zmiešaného so sardelkami, vajíčkami, opečenými cibuľkami a namočenou, vyžmýkanou žemľou. Königsberger Klopse, teda klopsy z mesta, ktoré v roku 1945 dostalo názov Kaliningrad, sú dokonca najznámejším krajovým jedlom Nemecka a 
zmieňoval sa o nich aj E. M. Remarque či J. M. Simmel.
Kofty – ale aj čufty, chifea, keftedes či gofte poznajú labužníci Blízkeho východu, Pakistanu, Indie, Stredomoria a Balkánu. Samotné slovo pochádza z perzštiny a súvisí s mletím. V originálnych guľkách nechýba hovädzie alebo jahňacie mleté mäso, cibuľa, koreniny, niekedy aj bulgur a ryža. Dajú sa však pripraviť na desiatky spôsob, vrátane čisto vegetariánskeho.
Köttbullar – malé mäsové guľky patria k národným jedlám Švédska a spravidla sa kombinujú so smotanovou omáčkou a brusnicovou zaváraninou. Legenda vraví, že si ich po prvý raz nechal pripraviť švédsky kráľ podľa tureckého receptu.
Mititei – zvané tiež „mici“, pochádza z Rumunska, kde valčeky pripravovali zo zmesi mletého bravčového, hovädzieho a jahňacieho mäsa. Okrem cesnaku, cibule a čierneho korenia ho dochucuje koriander, aníz a tymian. Jedlo vraj vzniklo z núdze, keď výrobcom klobás došli črevá. Podľa odhadov sa tam ročne 
zje pol milióna mititei.
Nem nguôi – je vietnamská podoba jedla z mletého mäsa. Grilované guľky z bravčoviny a slaniny trónia na rezancoch a namáčajú sa do rybacej alebo arašidovej omáčky.
Pljeskavica – pochádza zo srbskej kuchyne, aj keď ju zbožňujú aj v 
susedných krajinách. Bravčové, hovädzie alebo aj jahňacie mleté mäso, dochutené cibuľou a koreninami, sa pri krajových obmenách dopĺňa ešte syrom kaškaval (šarska pljeskavica), bravčovým údeným mäsom (hajdučka pljeskavica), alebo plní ovčím syrom či pripravuje s väčšou dávkou cibule. Tak vlastne vzniká Leskovac pljeskavica, pomenovaná podľa miesta vzniku tohto chutného grilovaného jedla. Mäsová placka sa vkladá do žemle a
polieva ajvarom, smotanou alebo pikantným syrovým šalátom urnebes.
Sekaná – sa mieša a pečie aj v našich končinách a Česi sa chvália, že ju poznajú ešte zo stredovekých čias. Vtedy však do nej sekali sviečkovicu alebo najkvalitnejšiu časť bravčového stehna – orech. Až neskôr, po vynájdení strojčeka na mäso, sa začali do sekanej používať aj lacnejší bôčik a orez. Variantom sekanej je aj tzv. pštrosie vajce alebo škótske vajce nejasného pôvodu (varené vajíčko obalené sekanou), ktoré zbožňujú najmä piknikomilní Angličania.
Tefteli – sú mäsové guľky na ukrajinský a ruský spôsob, ale mleté mäso dopĺňajú aj zemiaky, ryža a zelenina. Na rozdiel od iných tamojších fašírok - tzv. kotliet, do ktorých kuchári dávajú len čisté mleté mäso a koreniny.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 54008