... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... Krížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu a tráviacu sústavu, posilňuje vylučovanie žlče. Pomaranč pomáha aj pri horúčkach, pretože dokáže znížiť teplotu až o dva stupienky. Navyše sa mnohé odrody zbierajú od novembra do marca. To všetko budú asi dôvody, pre ktoré zima a pomaranč so svojimi citrusovými bratmi patria k sebe. Aj keď chutia po celý rok...
V kuchyni rád pomarančuje aj majster varešky Vlado Greguška. Kilo kuracích stehien umyje, rozpolí ich, posolí a dá na hodinku piecť do rúry pri 165 °C. Šťavu z dvoch pomarančov, lyžicu medu a kúsok škorice pridá do roztopeného karamelu zo 60 g kryštálového cukru a spolu povarí asi 10 minút. Na konci varenia zahustí škrobovou múčkou podľa potreby (približne 10 g). Jedlo servíruje ozdobené pomarančovými mesiačikmi.
Mimochodom, dnes sa za domovinu pomarančov považuje slnečná Kalifornia so svojimi sadmi, jeden strom zarodí ročne niekoľko tisíc plodov. Ale pôvodným domovom je územie na opačnom konci zemegule – juhovýchodná a južná Ázia. Tá prvá dala svetu tzv. trpký pomaranč, z ktorého sa vyrába aj likér curacao či slávna sevillská rôsolovitá marmeláda, používaná do yorkshirského pudingu i anglického národného jedla fish and chips. Oblasti Barmy, južnej Číny a Indie vďačíme za sladký pomaranč, rozšírený do sveta až v 15. storočí Portugalcami.
Koncom prvej polovice 19. storočia sa na pomarančovníku vo vtedy palestínskej Jaffe objavili mutanty. Z nich sa napokon zrodila odroda, cenená po celom svete pre svoju intenzívnu chuť a absenciu jadierok – pomaranč jaffa. Izraelská kuchyňa je dnes známa kandizovanou kôrou, obalenou v čokoláde. V tridsiatych rokoch minulého storočia však vznikli aj dezertné piškóty – jaffa cakes. Pripravujú sa dodnes. Najsladšia z troch odrôd červených pomarančov má najviac C vitamínu a žiadne jadierka a volá sa tarocco.
Za najstaršie citrusy sa považujú cedráty, ktoré rástli na matičke Zemi už pred rokom 4000 pred n.l. (podľa archeologického nálezu semien). Ale z hrboľatého a vnútri dosť suchého citrónu sa využíva iba kôra; najmä v talianskom koláči panforte, ale aj pri pečení mäsa. Hinduistický boh hojnosti Kubéra sa zobrazuje s cedrátom v ruke.
Grapefruit sa zrodil na ostrove Barbados a na Jamajke až v druhej polovici 18. storočia. Podieľal sa na tom pomaranč a pomelo, označované aj ako čínsky grapefruit. Jeho semienka tam priniesol anglický kapitán Francis William Shaddock, preto sa ovociu v medzinárodnej gastronómii vraví aj šedok. Často sa predáva v sieťkach, pretože ešte počas predaja zväčšuje svoj objem. V Číne ho často kombinujú s ikrami.
Jedného pekného dňa roku 1907 sa ale na grapefruitovom strome objavila vetvička s inými kvetmi. Z nej a z jej následných kultivácií pochádzajú všetky ružové grapefruity na svete. Kuchári ich zvyknú opekať a servírovať s medom a škoricou.
Pôvod mandarínky ostáva nejasný. Pravdepodobne vznikla z rôznych druhov citrónovníka a jej názov pochádza z dávneho označenia ostrova Maurítius – Mandaro. Za klementínku však vďačíme alžírskemu kňazovi Peremu Clementovi, ktorý okolo roku 1900 skrížil mandarínku a kyslý pomaranč. Nehodí sa do teplej kuchyne a pred konzumáciou jej prospeje polhodinové zamrazenie.
Keď sa skrížili mandarínky s grapefruitmi, zrodila sa tangela; z nich najznámejšiu odrodu poznáme pod názvom mineola. Z trpkého pomaranča a citróna vznikol bergamot, z mandarínky a pomaranča tangor a z mandarínky a kumkvátu kalamanši, ktorý nechýba pri ázijských morských plodoch a opečených rezancoch, v omáčke sambal, krevetovej paste a čili.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 36775