rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Lepší vrabec na tanieri...

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche – presne takto to vravievali pradedovia a prababičky v mnohých krajinách. Prípadne... lepší vrabec v hrsti než zajac v chrastí. Premietnuc to dovrabec pxb gastronomických sfér – lepšie istota mastného chleba s cibuľou ako možnosť niekedy, niekde... sviečkovice plnenej hľuzovkami na artičokovej omáčke. Aj keď by niekto namietol, že ten mastný chlebík by mu šmakoval viac. No a presne o to ide; vrabce či iné malé vtáctvo nemusia moravský vrabec šbyť ani na vlnách kuchyne zlým nápadom...

Moravský vrabec (alebo v niektorých českých končinách brabec, ktorý je však podľa tamojších jazykovedcov nespisovný) sa do kulinárskych písomností prvý raz dostal v roku 1908. Aj keď bolo toto jedlo známe už predtým ako „dráčikovia“ alebo „vrabce“, pretože kúsky bravčového mäska veľmi pripomínali malého šedohnedého vtáčika. Ich zvláštnosťou bolo dusenie a následné opečenie s rascou, cesnakom, prípadne podlievané pivom či vínom. V sprievode kyslej kapusty a knedlí alebo špenátu sa pripravovalo na Slovácku, nuž a odtiaľ sa dostalo aj do Čiech, kde k „vrabcom“ pribudol prívlastok moravský.špecle špen pxb

Spätzle, teda vrabčekovia, sa zrodili v juhonemeckom Švábsku. V časoch pokresťančovania ich tam vraj priniesli mnísi z Talianska; volali ich „spezzare", čo znamená porezať na malé kúsky. Od iných cestovín sa odlišujú tým, že sa pripravujú len z mäkkého cesta (múka - v čase zrodu špaldová - vajce, mlieko, voda, soľ) a pred sušením sa ešte varia, priamo z lopára akošpecle s cibuľ pxb naše halušky. Ich povrch je drsný, preto sa dobre spájajú s omáčkami a prívarkami. Pripravujú sa na slano aj sladko, hoci aj opečené s jablkami a škoricou, so sušenými slivkami alebo ako typická švábska špecialita – so šošovicou a klobáskami seitewürstle. Prípadne po taliansky, keď sa do cesta pridáva pesto. Ponúkli by nám ich nielen v južnom Nemecku, ale aj Rakúsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku, Tirolsku, Alsasku... Ale pravé švábske špecle sú už od roku 2012 chránené pečiatkou EÚ. Mimochodom, v tomto nemeckom regióne postavili vrabčekov nad iné cenné vtáky. Lebo ak sú spätzle akokoľvek nepodarené, vtáčie mlieko lidl copyvravia im sláviky, orly, havrany či bociany.

Vtáčie mlieko poznajú v mnohých krajinách, aj keď nie všade sú výsledné jedlá či nápoje rovnaké a ani ich rovnako nenazývajú. Najlepšie si v tomto smere rozumieme s Čechmi a ich ptačím mlékem i Maďarmi, ktorí dobrotu nazývajú rovnako - madártéj. Už v Rakúsku by sme však riešili dilemu, či Kanarimilch preložiť ako mlieko kanárika alebo Kanárske mlieko podľa slávnych ostrovov. Pretože v anglicky i francúzsky hovoriacich končinách dezertu naozaj vravia plávajúci ostrov – floating island, čo je veľmi výstižné... Veď lyžicou vykrajované porcie vyšľahaného bielku s cukrom, položené na hladinu horúceho mlieka, zahusteného mlieka alebo pudingu naozaj pripomínajú biele ostrovy. Názov vtáčievtáčie mlieko bonbóny pl mlieko však tiež nevznikol iba tak. Odkazuje na použitie vajíčok a biele obláčiky aj pripomínajú jemné našuchorené vtáčie perie. Ale antickým výrazom Ornithón gala – vtáčie mlieko opisovali starí Gréci niečo nadpozemsky chutné, vhodné pre bohov. Preto si tento názov vzala za svoj aj továreň na sladkosti v Poľsku, keď v roku 1936 začala vyrábať a predávať penovú hmotu obliatu čokoládou – ptasie mleczko.

Španielsky vtáčik sa síce zrodil v pyrenejskej kuchyni, ale dostal tam celkom iné názvy. Vrátane milého „dieťa v perinke“ (pod ktorým jedlo servírujú v južnej Amerike), keďže zavinutý mäsové roládky pxbplátok roštenky pripomínal perinku s dieťaťom. O prenesenie jedla do českej a neskôr aj slovenskej kuchyne sa postarali španielski kuchári Márie Španielskej, ktorá sa po smrti manžela presťahovala k synovi Rudolfovi II. No a keďže sa zavinuté plátky so slaninkou, nakladanou uhorkou, vajíčkom a párkom zvykli prepichnúť dvoma špajdľami, ktoré pripomínali vtáčie nohy, český výstižný názov bol na svete. Prvý raz sa toto jedlo spomína v kuchárskej knihe strahovského premonštráta Jiřího Evermoda Košetického koncom 17.storočia. V Škandinávii sa podobné jedlo nazýva „vtáčikovia bez kostí“, pretože sa teľacie mäso korenilo na spôsob pernatej zveriny.

Takže áno, lepší vrabec na tanieri než holuby na veži…

Soňa Hudecová ©

 

návštevy: 29459

späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

Omelety podľa Brehma

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú vajce 2 pxbkulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac

Príbehy tisíc a jednej fľašky sú mládeži prístupné

Nestretnete v nich drakov, trpaslíkov ani vodníkov, ale inak vlastne znejú príbehy slávnych alkohol - fľaše 2 pxbalkoholov ako z rozprávky. V tomto napínavom čítaní nechýbajú zápletky, vyvrcholenie, rozuzlenie; dúšok dobrého alkoholu si labužník vychutná spolu s dúškami histórie i zemepisu.

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok