OMRVINKY ZO STOLA…
Do nového dňa doppiom
Načo strácať čas. Rovno si objednajte espresso doppio. Žiadna „slabota“ to nebude, pretože v dvojnásobnom množstve nápoja sa skrýva aj dvojnásobné množstvo kávy. Ale naopak, nápoj
môže znamenať prisilnú dávku kofeinu, pretože espresso (podľa našich jazykológov už po slovensky espreso) sa pripravuje z rôzneho množstva kávy. Niekde nadávkujú 7 g, inde aj 9 g, čo by znamenalo až 18 g kávy v jednej šálke. Najmä mimo Talianska by ste si s baristom či barmanom mali rozumieť aj prostredníctvom pojmu double espresso či double shot. Z neho sa potom môže zrodiť flat white (na rozdiel od cappucccina viac cítite kávu a mliečnu penu nahradzuje mikropena) a viedenská káva – tzv Einspänner s vrstvou hustej šľahačky.
Kráľovstvo za pleseň
Zvolal by nejeden fajnšmeker; za kráľa syrov totiž považuje Roquefort z dedinky Roquefort-sur-Soulzon v regióne Stredné Pyreneje na juhu Francúzska (kde nežije viac než 500
duší). Jeho výrobu z ovčieho mlieka tam dodnes strážia; počas zrenia v jaskyniach pohoria Comballou "chytá" z ovzdušia výtrusy plesne Penicillium glaucum roqueforti. Taliani zase horujú pre svoju rovnako letitú Gorgonzolu, Dáni zbožňujú plesňový syr Mycella, v Anglicku dobýva syrárske vavríny značka Stilton, v Bavorsku treba určite ochutnať Bavarian blue, Španieli zajedajú malagu syrom Cabrales, Škóti nedajú dopustiť na blue Shropshire, Kanada miluje syr Ermite, vo fínskych pivniciach zrie Aura, tuniské podnebie praje syru Numidia, no a na Slovensku reprezentuje skupinu syrov rokfortového typu západoslovenská Niva a tatranský Rival...
Modrá (fazuľa) je dobrá
Vyzerá ako semienka, s ktorými si na výtvarnej pohrali deti. Farba je však v skutočnosti pravá, 
prirodzená. Skrátka, Azzuro di San Bernardo prekvapuje laikov ale aj pestovateľov nádhernou modrou farbou. Predovšetkým vtedy, ak dozrievala počas chladnejších jesenných dní. Letný zber býva skôr šedý, pretože horúčavy pigmentu ubližujú. Pôvodne sa táto odroda nazývala Nonna Agnes Blue podľa babičky Agnešky, ktorá fazuľu zanechala svojmu synovcovi. Keďže však nemala s jej vyšľachtením nič spoločné, odborníci premenovali fazuľu na San Bernardo podľa miesta jej nálezu. Jej fialové kvety skrášľujú záhrady, široká škála jedál od polievok cez nátierky, guláše až po sladkú plnku do koláčov skrášli každú hostinu.
Diera, čo šmakuje
No fuj, poviete si, velebiť dieru... Platí to však o syre a platí to aj o bageli či beugeli (v hornonemeckom dialekte prsteni). Toto pečivo dali svetu krakovskí Židia už začiatkom 17. storočia ako inú podobu ešte omnoho
staršieho obwarzaneku či kyjevského bubliku. Podľa kroník vraj išlo o darček rodičke... K nám sa však dostal až koncom minulého storočia, ale úplne z opačnej strany. Hutný bagel z chlebového pšeničného a občas ražného či celozrnného cesta, ktoré sa najprv krátko povarí a až potom pečie, si totiž priniesli poľskí Židia do Veľkej Británie, USA a Kanady. Podobne ako pri donutoch alebo praclíkoch, aj v prípade tejto hladkej žemle slúži dierka na lepšie uchytenie, vystavenie a predaj. Tradične na ňu pekári sypú mak, sezam alebo zrnká soli, obľúbené sú však aj sladké varianty či plnené bagely.
Čierne zlato nad zlato
Keď dnes vyslovíme slovo kaviár, to akoby sme vraveli o luxusnom prostredí drahej 
reštaurácie, hodvábnych závesoch na balkónových oknách terasy, mäkučkej posteli s baldachínom. Pravda, ak ide naozaj o ikry z jesetera - vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či dokonca z najmenšej sterlede; zlatými lyžičkami z perleťových misiek ho jedávali cári a cisári (aj strieborná by totiž ikry zoxidovala). Podľa terajších šéfkuchárov však nesmieme zabúdať na meniace sa gastronomické pravidlá. Kedysi ku kaviáru nechýbal citrón, dnes sa iné výrazné chute neodporúčajú. Stačí toast, pečený zemiak, bliny, palacinky a chuťovo neutrálne placky, kyslá smotana, alebo ako u Hestona Blumenthala v Londýne - plátky bielej čokolády. K tomu ľad, šampanské prípadne vodka.
Oblátky (ne)Made in Neapol
Napolitánky, alebo lepšie povedané neapolitánky, sa zrodili na počesť päťdesiatín Františka
Jozefa I., teda pred 125 rokmi. Cukrovinkár Josef Manner rozšíril totiž svoj známy úspešný obchodík v srdci Viedne o továreň na čokoládu a päť oblátok spojených čokoládovo-lieskovcovým krémom sa stalo jedným z prvých výrobkov – práve na počesť cisárových narodenín. No a keďže lieskové oriešky dovážala fabrika z oblasti Neapola, názov výrobku bol na svete. Balenia „manneriek“ sú dodnes vlajkovou loďou firmy, ale napolitánky sa stali aj všeobecným pojmom pre všetky podobné sušienky od rôznych výrobcov. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti rakúsky tvorca dováža lieskové oriešky z Turecka.
Deň palaciniek (storakej podoby)
V našich končinách tenké palacinky, v Amerike skôr lievance, v Škótsku placky či akoby korpus 
z ovsených vločiek, vo Švédsku niečo medzi šiškou a buchtou... Podoba „pancake“ býva rôzna, veď od čias Starého zákona mali naozaj milión príležitostí na zmenu a rozkošatenie pôvodného receptu. A takto rôzne ich všade pripravujú aj na Deň palaciniek, teda v utorok pred Popolcovou stredou. Palacinkovým utorkom ho nazývajú v mnohých krajinách preto, že pred 40-dňovým pôstom bolo treba zužitkovať všetky tuky, vajcia, cukor, mlieko... skrátka, boli to posledné maškrtky. Na britských ostrovoch ide o veľmi starú tradíciu. Napríklad, v Buckinhamshire sa konajú palacinkové preteky už od roku 1445.
… a o ďalších zaujímavých omrvinkách, rozsypaných po stole, čítajte TU…