Koktail

Začalo sa písať druhé desaťročie nového milénia, keď sa v gastronómii zrodil nový štýl – fusion. Talianske cestoviny sa na tanieri spojili so slovenskou bryndzou a indickými koreninami. Japonskú hovädzinu wagyu sprevádzali švajčiarske zemiakové rösti a francúzsky dresing alebo mexické guacamole. Severoafrická harissa dochutila americký burger či ázijské

Znalec by povedal „accompaniment, condiment“. Teda po slovensky dochucovadlo. Niečo zaujímavé, čo sprevádza mäso a údeniny, vajíčka, syry, huby či zeleninu k prestretému stolu. Kuchári i konzumenti ho obvykle chápu ako menej dôležitú surovinu, pri grilovaní však nadobúda omnoho významnejšie postavenie. Veď taký plátok krkovičky z Mäsiarstva

Sriracha na talianske rizoto. Sriracha na švábske špecle. Sriracha na gruzínske pirohy. Sriracha ako ochutenie francúzskeho quiche. Srirachou pokvapkané mexické tacos či texaské chilli con carne. Sriracha do japonského ramenu a hoci aj na lángoše, zemiakové guľky s údeným mäsom alebo slovenský vyprážaný syr. Na vajíčka, do…

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú kulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

Talianska, španielska, grécka, mexická, thajská, francúzska, indická a samozrejme aj kuchyne našich susedov nie sú neznáme ani bežným slovenským labužníkom. Horšie by sme pochodili v prípade menej slávnych gastronómií. Povedzme, o nórskom kulináriu, o tamojších národných jedlách a zvyklostiach... o tých vieme skutočne málo. Aj to bol dôvod, prečo sme

Hertník, Hervartov, Kríže, Mokroluh, Richvald, Rokytov, Šiba, Tarnov. Väčšine Slovákov tieto názvy obcí nič nehovoria. Ale keď k nim pridáme aj Bardejov, už sú „v obraze“. A tí zemepisne zdatnejší by to vedeli na mape ukázať aj podľa názvu pohoria – Čergov. V impozantných zmiešaných lesoch by sme našli buky, lipy, javory, hraby, brezy, ale aj

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v slávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej 

Bezé – hmota z bielkov a cukru, po francúzsky zvaná baise, teda bozk; okrem drobných „pusiniek“ sa používa aj ako korpus, povedzme, v slávnej torte Pavlovovej (pomenovanej po ruskej baletke Anne Pavlovovne). Snehovým „pusinkovým“ dezertom sa vraví aj meringue.
Bufler – hmota z vajec, múky a cukru, striekaná na podložku; tvorí aj podklad čokoládových

Náčelník tlupy Medvedia Laba zavetril nebezpečenstvo a razom sa lovci rozutekali na všetky svetové strany. Možno to bola búrka, možno nepriatelia z druhého konca údolia, čo prinútilo lovcov opustiť teplo ohníka i hostinu zo surového bizónieho mäsa. Keď sa znovu osmelili vrátiť, našli na zhasnutom ohnisku hotovú spúšť. Zhorenú trávu široko-ďaleko, namiesto plamienkov