Koktail

Na prvý pohľad výstava impresionistických či kubistických obrazov. Aj na druhý, tretí... možno aj na dvanásty. Až kým si návštevník nevšimne logo pivovaru Kaltenecker, ktoré výstavu sprevádza. A samozrejme, kým si neprečíta sprievodné texty. Z nich sa totiž dozvie, že ide o ojedinelý experiment - fotografie piva pod mikroskopom tak, ako ich zvečnil americký fotograf Justin Zoll.

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o šesť rokov oslávia storočnicu? A že pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky vybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.
Aj preto sme do virtuálnej 

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po bokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje

Hmotnosť pod kilogram, kurovité telo, možno upečená, podusená ako perkelt na paprike, obložená vlastnými vajíčkami, plnená so žemľovo-petržlenovou zmesou, vyprážaná alebo v podobe polievky so zeleninou a krupicovými haluškami... Dvanásť ľudí do tucta by prisahalo, že ide o malé kuriatko alebo jarabicu. A pritom sa na tanieri ocitla africká hrabavá hydina. Či možno skôr 

Bravčové nožičky – nie sú len pomocným prípravkom do želatiny, ale aj znovuobjavenou luxusnou surovinou. Pomaly…  

Býče zľazy – sa na Strednom Východe pokladajú za bežnú surovinu, v Portugalsku zase …

Jahňacie ľadvinky – sa považujú za delikatsu, ak pochádzajú z mladých zvierat. Britská kuchyňa… 

Krab kráľovský. Milovníci mäska z mora by dali ruku do ohňa (sporáku) za jeho jemnú, lahodnú štruktúru. A predsa sa v krabej rodine nájde ešte jeden, ktorý ho vytlačil zkráľovského trónu a predbehol čo do jemnosti, šťavnatosti a príjemnej sladkosti –

Asperges – alebo inak dánske špargľové zemiaky majú podlhovastý tvar a peknú žltú dužinu
Bintje – holandská odroda sa často používa na hranolčeky a chipsy.
Criolla – sa vždy konzumuje aj so šupou a pestuje sa v celej Latinskej Amerike, až do výšky

 Každý skúsený kuchár a cukrár vie, že jedlo z poctivých surovín vyzerá nedokonalo a vždy inak. Keď sa fotí do časopisov a kníh, tak to býva málokedy k zjedeniu; varí sa podľa iných priorít. Pekári vravia, že dobrý chlieb má praskliny, z ktorých vyjde von všetko „zlé“.

Paul Bocuse, Thomas Keller, Charlie Trotter a ďalšie známe mená. Spája ich nielen povesť kulinárskych majstrov, ale aj používanie metódy sous-vide. Ide o technológiu varenia, pri ktorej sa zachováva viac živín, ale aj chuti. Jedlo sa vloží do vzduchotesného vrecúška – napríklad mäso s olejom a bylinkami, zelenina či ryby – a varí sa pri teplote okolo 60 ºC.