E-nšpirátor pre hotelový a reštauračný biznis

Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Hormóny šťastia nehľadajte len v čokoláde, ale aj v hotelovej saune

Hormóny šťastia nehľadajte len v čokoláde, ale aj v hotelovej saune

 Už to v saunovaní vyzerá ako v dobre zásobenom obchode. Hosť siahne do pomyselného regálu, plného saunových zážitkov a... ostane bezradný. Vybrať si dokáže len ten, kto je v...
5. 7. 2021 / Čítať viac / Témy: HotelWellness
„Baby friendly hotel“ je na dovolenke s deťmi pestúnkou na nezaplatenie

„Baby friendly hotel“ je na dovolenke s deťmi pestúnkou na nezaplatenie

Hotelieri dávno vedia, že miesto pobytu neurčuje hlava rodiny (ani jej krk), ale dieťa. Potrebuje totiž toho omnoho viac než dospelí. Oddýchnu si len vtedy, keď je dieťa spokojné,...
4. 7. 2021 / Čítať viac / Témy: Hotel
Grilovanie nie je len o jedle, ale aj o zážitku a atmosfére

Grilovanie nie je len o jedle, ale aj o zážitku a atmosfére

Náčelník tlupy Medvedia Laba zavetril nebezpečenstvo a razom sa lovci rozutekali na všetky svetové strany. Možno to bola búrka, možno nepriatelia z druhého konca údolia, čo...
27. 6. 2021 / Čítať viac / Témy: Jedlo

Ľudia v zákulisí – myslia si, robia, radia

Vladimír Morochovič: v kuchyni si najviac cením zdravý sedliacky rozum

Vladimír Morochovič: v kuchyni si najviac cením zdravý sedliacky rozum

Nie je nestorom slovenskej gastronómie, nezviditeľňuje sa v televíznych kulinárskych seriáloch, a predsa ho poznajú takmer všetci kuchári na Slovensku. Pracoval totiž ako...
19. 7. 2021 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaKuchyňa
Ľubomír Herko: v slovanskom jedálničku je obsiahnutý celý svet

Ľubomír Herko: v slovanskom jedálničku je obsiahnutý celý svet

Šéfoval kuchyniam najväčšej českej siete Euroagentur Hotels a staral sa aj o jedálniček českého olympijského tímu v Pekingu. Pomáhal do života mnohým reštauráciám po Slovensku,...
19. 6. 2021 / Čítať viac / Témy: HotelKuchyňaJedlo
Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: Dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: Dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

 Hádam najznámejšie meno gastronomickej scény od Medzilaboriec až po Aš nielen radí svojim kolegom kuchárom či manažérom reštaurácií, ale aj učí na strednej hotelovej škole a...
10. 10. 2020 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaPotraviny

Hosťovo.sk hodnotí – detaily, koncepty, nápady

Hotel Alexander**** v Bardejovských Kúpeľoch: jedenie sa začína pohľadom

Hotel Alexander**** v Bardejovských Kúpeľoch: jedenie sa začína pohľadom

Nie je to žiadne vymyslené klišé. Naozaj najprv jedia oči a vravia si: „Hmmm, pekné, toto stojí za ochutnanie!" Vyšlú signál do mozgu a v ústach sa začnú tvoriť slinky, žalúdok...
2. 6. 2021 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaKuchyňa
Palace Art Hotel Pezinok****: ani pobyt pod strechou nenudí

Palace Art Hotel Pezinok****: ani pobyt pod strechou nenudí

 Naše hotely to majú ťažké najmä vtedy, keď záujmom a aktivitou nabitému hosťovi znemožní počasie čo i len nohu vystrčiť. Keď začne v Tatrách pršať, umrie nudou. Veď sa...
10. 10. 2020 / Čítať viac / Témy: Hotel
Reštaurácia Alej v Bojniciach: naozaj „iná“ gastronómia

Reštaurácia Alej v Bojniciach: naozaj „iná“ gastronómia

 Nemusíte byť odborníkom, aby ste si dokázali predstaviť reštaurácie v turisticky atraktívnom mieste. Spravidla ide o haluškovú, kuraco-prsičkovú a vyprážano-syrovú klasiku,...
9. 10. 2020 / Čítať viac / Témy: Reštaurácia

OMRVINKY ZO STOLA…

 

Nech žije pani Majonéza!

Majonéza slúži ako dôkaz, že najlepšie veci vznikajú v núdzi a pod tlakom. Historka o jej vzniku počas vojny na Port Mahon na Menorke hovorí o tom, ako sa museli kuchári maršála de Richelieumajonéza šalát 2 pxb (synovca známeho kardinála) uspokojiť s tým málom surovín, čo sa našli na ostrove. Skrátka, vajcia, smotana a horčica. Nám k nej potom stačí primiešať cesnak, koreniny, bylinky, posekanú zeleninu, worcester, kečup, chilli či iné omáčky a máme zrazu na stole aspoň desať majonéz, dressingov alebo mierne hustejších dipov, do ktorých sa suroviny namáčajú

 

Tisíc (a jedna) chutí horčice 

K letu patrí grilovanie, ku grilovaniu špekáčiky a ku špekáčikom horčica. Chutí na sto spôsobov už aj preto, že botanici rozlišujú tri druhy – horčicu bielu (z nej sa vyrába plnotučná horčica), horčica pxbhorčicu čiernu a horčicu hnedú (tie považujú za pálivé). Kulinári z nich pripravujú aj rôzne vlastné kombinácie. Avšak takmer na celom svete uznávajú hotovú dijonskú horčicu (z „odšupenej“ čiernej horčice), anglickú horčicu z bieleho i čierneho druhu, pšeničnej múky a kurkumy, čínsku horčicu zo sušeného prášku a zvetralého piva, nemeckú horčicu s bylinkami a karamelom i moutarde de meaux s celými semenami, ktoré po rozhryzení zaplavia ústa i žalúdok pálivou silicou.


Sever píše zmrzlinové rekordy

Keď sa povie „zmrzlina“, našinec si predstaví leto. A naozaj, až 60 percent zjedenej studenej zmrzlina chlapček pxbpochúťky tu majú na svedomí mesiace máj, jún, júl a august. Ale ročné obdobie a počasie v skutočnosti na konzumáciu nevplývajú. Najviac jej totiž zjedia na severe Európy – okolo 15 litrov na jazyk za rok, zatiaľ čo Portugalčan alebo Grék jej zlíže iba 4,5 litra. Určite je to práve tým, že zmrzlina síce na chvíľu ochladí pery a jazyk, ale potom sa už v ústach ohreje až na 16-18 °C. Kým docestuje do žalúdka, nie je chladnejšia než bežná telesná teplota. Na rozdiel od studených nápojov kĺže totiž cez hltan omnoho pomalšie.

 

Sangria na sto spôsobv

Barmani o sangrii vravia ako o bowle zo Španielska, ale podľa každého Andalúzana čisangria pxb Katalánca je sangria skrátka sangriou; hoci s desiatkami receptov. Niektorí „sangrijáci“ alkohol s ovocím varia na miernom ohni a až potom chladia. K červenému vínu prilievajú brandy, vodku, rum alebo inú liehovinu, z ovocia si do sangrie často vyberajú citrusové, predovšetkým však šťavnaté a pevné druhy. Niekto pridá pomarančovú šťavu, iný zvolí likér a sódu, ďalší sa rozhodne pre doplnenie šumivým vínom a servíruje Cavu Sangriu. Najčastejšie sa podáva v priehľadnej sklenej mise bez vrchnáku.

 

Fíni zbožňujú kaffeost

Podľa ortodoxných kávičkárov nepatrí do espressa mlieko ani cukor a už vôbec nie rôzne kaffeostlikéry a príchute. Čo kraj, to ale iný kávový mrav. Napríklad vo Fínsku by našinca doslova šokovala kaffeost – káva, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto. V podobe placky sa pomocou syridla a odstránením srvátky vyrába z kravského, kozieho alebo sobieho mledziva (tzv. prvotného mlieka tesne pred pôrodom a po ňom) a pečie na ohni. Vďaka sladkastej chuti sa zvykne servírovať studený i na teplo s moruškovým či brusnicovým džemom, so šľahačkou a škoricou, alebo sa nakrájaný namáča do kávy.

  

Štyri storočia „haute cuisine“

Frankofil by povedal haute cuisine, anglofil by skôr vravel o high cooking. Obaja by však mali na mysli jedlá, ktoré sú náročné na prípravu, obsahujú nevšedné alebo vzácne suroviny adivina - j kuchári im venujú veľa času. Pojem sa zrodil vo Francúzsku 17. storočia ako gastronomický ekvivalent spoločenských zmien, keď si bohaté a vysokopostavené vrstvy začali svoju pozíciu dokazovať inými jedlami a inak vyzerajúcim tanierom. Posilnili úlohu „dvorného“ kuchára, nechávali si voziť exotické korenia či suroviny. Už nestačilo len jedlo, ktoré zasýti a dobre chutí, muselo aj krásne a originálne vyzerať. Skrátka byť hodné „horných desaťtisíc“. Počas storočí sa síce pohľad na ne menil, dodnes však pojem znamená sofistikované varenie.

Medvedí cesnak – do kuchyne aj lekárničky

Niečo medzi cesnakom a pažítkou; takto by sa dala popísať vôňa a chuť prvej jarnej zeliny – medvedí cesnak pxbcesnaku medvedieho, rastúceho vo vlhkých lesoch. Niektorí kuchári využívajú aj cibuľky, najcennejšie sú však mladé listy. Preliate vriacou vodou sa používajú v polievkach, omáčkach, omeletách, rizotách, nátierkach, šalátových kompozíciách či plnkách, v bylinkovom masle alebo ako pesto z medvedieho cesnaku, ktoré – ako nebazalkovú podobu – vymysleli Taliani.  Spolu s dobrou chuťou dostávate do tela aj prostriedok proti astme, vysokému tlaku, žalúdočným problémom, bolestiam hlavy a na celkové povzbudenie imunity.

 

Nepoznaný Liptov predstaví salašníctvo

Projekt Oblastnej organizácie cestovného ruchu Region Liptov predstaví verejnosti poklady, späté s prírodou a tradíciami - horské pramene a vodopády, okolité travertíny, liptovskéliptov ovce remeslá, salaše, ale aj menej známe prírodné zákutia a túry. Začína témou salašníctva, pretože máj sa považuje za mesiac bryndze - z prvej paše oviec na zelených lúkach. Projekt predstaví hosťom regiónu pastiersku kultúru, históriu salašníctva i samotnú ovečku „valašku“.

 

Začínať deň mníchovským weisswurstom 

Nedajte do klobásovej zmesi mletú papriku a už je z toho biela klobása - weisswurst. Tradičná mníchovská je však samostatnou kapitolou. Používa sa do nej teľacie aklobása biela pxb bravčové mäso a veľa petržlenovej vňate. Podľa príbehu spred 160 rokov sa zrodila ako veľa iných špecialít – z núdze. Istému mníchovskému mäsiarovi sa minuli tradičné hrubé bravčové črevá, nuž skúsil použiť tenké. Bál sa, aby pri pečení nepraskli, a tak klobásky uvaril. A tradícia bola na svete; spravidla sa nesú na stôl priamo v hrnci a každý si mäsovú zmes vytlačí z čreva. O bavorskom weisswurste sa hovorí ako o prvom jedle dňa. Už aj preto, že sa musí konzumovať čerstvý. Podľa úslovia pradedov ešte skôr než kostolné zvony odbijú poludnie. Tradične ku klobáske nechýba bavorská sladká horčica a praclíky. Kto môže, tak aj pšeničné pivo.
 

 
Púpavový med nepochádza z úľa

Predovšetkým francúzska kuchyňa varí polievky a pripravuje šaláty z púpavy, napríklad salade aux lardons z púpavových listov, slaninky, horúceho tuku a koreneného nálevu. Kuchári všakpúpava pxb musia vystihnúť čas prvej „úrody“, pretože potom táto planá rastlina horkne. Keď sa rozvinú aj kvety, pripravujú z nej tzv. púpavový med cramailotte. V skutočnosti však ide o želé z varených kvietkov, pomarančov, citrónov a cukru. Vo Flámsku vypestovali na farme bez denného svetla aj tzv. bielu púpavu, ktorá je jemnejšia a chuťovo príjemnejšia.

 

Skyr je bratrancom jogurtu

Vyzerá ako jogurt, vonia ako jogurt, chutí takmer ako jogurt.., tak to musí byť jogurt. Ale nie jogurt - skyr pxbje! Skyr sa vyrába na Islande, recept na tamojší nízkotučný národný syr tam však pred tisíc rokmi priniesli Vikingovi. Kým pri jogurte sa mlieko mení na kyslé pôsobením baktérií, skyr vzniká použitím tzv. syridla – výťažku zo žalúdkov teliat. Teda tak, ako keď sa vyrába syr. Potom sa pridajú baktérie podobné jogurtovým . Napriek tomu, že je skyr hustý, má prirodzene nízky obsah tuku, zatiaľ čo sa jogurt stane nízkotučným iba pridaním sušeného mlieka.  Zdravý skyr sa pritom v tele strávi o dve tretiny rýchlejšie než mlieko.

 

Dožinky ustríc

Ak by sme dožinky chápali ako slávnostné ukončenie žatvy (teda zberu), tak uprostred jari si ich zaslúžia aj ustrice. Sezóna lovu totiž prebieha od deviateho mesiaca až po štvrtý-piatyustrice 2 pxb mesiac roka. Potom im rozmnožovací proces mení chuť i konzistenciu. Mimochodom, pri týchto plodoch z mora treba radšej päťkrát vyberať a až na šiesty raz zjesť; otrava je veľmi nepríjemná záležitosť. Počúvajte svoj nos a oči, čo nevyzerá a nevonia dobre, to patrí do smetí. Krátke povarenie je druhou bezpečnostnou previerkou – zatvorené ustrice sa v tepelnom procese otvárajú. A ktoré nie, treba ich vyhodiť. Kto má obsah lastúrnikov rád, poteší telo zinkom, vápnikom, železom a vitamínom A. Pritom tucet ustríc má len 300 kJ.
 

Goetheho zelinková polievka

polievka bylinková pxbNapriek tomu, že slávneho nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho poznajú historici i gastronómovia ako labužníka, žiadna špecialita nenesie jeho meno. A predsa by sa našli jedlá, ktoré by sme s pokojným svedomím mohli servírovať ako „à la Goethe“. Zbožňoval totiž zeleninu a bylinky, predovšetkým v hustých polievkach svojej mamy; dopriaval si ich aj dvakrát denne.

V jej receptári z roku 1818 sa našiel predpis na Johannov obľúbený prívarok z veľkého množstva čerstvej trebuľky, feniklu, žeruchy, estragonu a žihľavy, najemno rozsekaných vajec, oleja, octu, korenia a cukru.

Bakchanálie po malokarpatsky

Rím ešte len budovali, keď na západnom Slovensku už stála bohatá osada s viničom navôkol Ako dokazujú archeologické vykopávky, Malokarpatská vínna oblasť odjakživa priala dobrejvíno - preš úrode hrozna. Už v roku 1397 sa tu zrodila špecializovaná profesia krčmárov a platili prísne pravidlá predaja vína. Komu to licencia dovolila, vyvesil nad štít zelený veniec s bielou (biele víno), červenou (červené víno), zelenou (jablkové víno), ružovou (jahodové víno) alebo fialovou stužkou. Táto „biskupská“ farba znamenala, že viecha ponúka aj ríbezľové víno, jednu z výnimočných špecialít tohto kraja. Patrí k nim aj burčiak – máloalkoholické kvasiace víno so zvyškovým cukrom, vysokým obsahom vitamínov i kysličníku uhličitého. A kraj sa pýši ešte jednou vinárskou raritou – v roku 1825 začala nová bratislavská fabrika (ako druhá v Európe) vyrábať šumivé víno šampanskou metódou. Aj preto, že sa tu preň rodí ideálne hrozno.

Nebojte sa špargľového bontónu!

Nie je to tak dávno, čo sa nejeden prezieravý hosť slávnostného obeda vyhol misám s jemnými stonkami tejto nízkokalorickej zeleniny. Etiketa totiž vyžadovala prísne dodržiavanie špargľa 4pravidiel: vziať stonku do ruky, pomaly a spôsobne z nej odhryzkávať, zvyšok stonky položiť na okraj taniera, umyť si ruky v malej miske s vodou. Pritom sa tváriť ľahostajne a nad vecou, príjemne konverzovať, ale nezašpiniť seba ani suseda.
Našťastie, už koniec storočia priniesol aj zjednodušovanie pravidiel stolovania. A tie už dnes dovoľujú konzumovať špargľu pomocou klasického príboru. Labužník si odkrojí len hlavičky, jedák zje celé stonky. Keď k asparágu naservírujú aj omáčku alebo nálev vinaigrette, naberáme ju lyžicou.

 

Desatoro dobrého espresa

Konečne sa hosť stáva náročným milovníkom kávy – vravia šikovní baristi. No a tým espreso 2nešikovným to práve naopak ide na nervy. „Nikto sa ešte nesťažoval..,“ znie obligátna odpoveď po tom, čo ste reklamovali slabú penu, priveľa vody, cappuccino posypané kakaom alebo celkom nevhodnú šálku. Neraz sa stáva, že je hosť vzdelanejší než osoba za kávostrojom (vravieť jej barista by bolo príliš nadsadené a voči ostatným aj neférové). A tak jej/jemu môžete poradiť desatoro dobrého espresa...
 

 

Spišský Jeruzalem

Nielen tzv. náboženská turistika, ale ani bežné objavovanie zaujímavostí Slovenska by nemalo obísť Spišský Jeruzalem. Krížová cesta s kaplnkami totiž kopíruje slávny originál „svätej zeme“.spišská kapitula Palác Herodesa, Golgota, sídlo Piláta... To všetko na Spiši naozaj stojí, aj keď pod názvami Kaplnka sv. Rozálie či sv. Františka Xaverského, vŕšok Sivá brada... V rovnakej veľkosti ako originálne Calvario Jerusalem postavili jeho spišskú podobu jezuiti v 17. storočí, keď nemohli navštíviť to pravé. Mimochodom, je to tretí dôvod, pre ktorý sa oplatí stať hosťom Spiša. K pamiatkam, zapísaným do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO; patrí totiž aj jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Európe Spišský hrad. Či Spišská Kapitula – katedrála sv. Marka.

 

Dolce vita po sicílsky


Sladký život – na Sicílii to platí doslova. Med, mandle a pistácie tvoria základ veľkolepej turecký med pxbponuky zákuskov – marcipánu, granity, tvarohovej torty „cassata“, piškótovej torty „pan di spagna“ s čokoládou, kandizovaným ovocím a maraschinom alebo sicílskej varianty tureckého medu „torrona“. Dokonca ešte aj messinské zapečené cestoviny s rybami „impanata“ tam pripravujú na sladko s cukrom. Dolce vita potom zavŕši fortifikovaná Marsala z provincie Trapani, v ktorej sa mieša biele víno s vareným muštom, hroznovým sirupom a alkoholom, prípadne so žĺtkami, mandľami či ovocím.

Vajce plné vášne

Na počiatku iste stálo vajce a z neho sa zrodila vášnivá erotika. Hoci výskumy nepotvrdili jeho priamu podnecovaciu moc, predsa ho zaraďujú medzi afrodiziaká. Už len vďaka obsahuvajce pxb vitamínu E – známemu ako látka sily a plodnosti - i vitamínu A, ktorý dokáže vyvážiť sexuálne hormóny. Vajíčko je bohaté aj na cholin, podporujúci pamäť. A ak to nechcete nechať na viagru, pripravte si tradičný starorímsky podnecovateľ žiadostivosti: zmiešajte vajcia na mäkko s ligurčekom, limbovými orieškami, medom a liquamenom zo zahnívajúcich rybacích vnútorností. Možno vo vás prebudia až nečakanú túžbu (aj nerušene odpočívať v tieni bidetu).
 

 

Čokoláda bez viny

Čokoláda síce patrí medzi najkalorickejšie potraviny, podľa odborníkov sa však zďaleka po nej nepriberá viac než po iných kulinárskych hriešikoch. Niekto jej vyčíta akné a kožné vyrážky. Ale čokoláda tabuľky pxblekári tvrdia, že aj to je iba mýtus. Samozrejme, alergici nech sa radšej vyhnú alergizujúcim potravinám vrátane čokolády. Či je v tomto ohľade na vine theobroma alebo skôr pridané mliečne a sójové bielkoviny, to sa však doteraz nevie.

Dobrou správou je však boj čokolády so zubným kazom. Japonskí vedci totiž zistili, že kakao obsahuje triesloviny, brániace tvorbe baktérii v ústach. Vďaka čokoláde baktérie neprodukujú škodiaci lepivý glukán a bez neho sa zločinec zubného kazu - streptococcus mutans nemôžu prichytiť k zubnej sklovine.
 

 

Pink gin alebo ružový džin?

Hádam neexistuje značka „borievkovice“, ktorá by v ponuke nemala aj ružovú podobu. Tie lacné ju získavajú prifarbením, tie stredné z jahodovej či malinovej esencie. No a tie najdrahšiepink gin pxb tvrdia, že ich gin – džin sa mieša len s ovocím v jeho prirodzenej podobe.                                                                                         Pink gin je však koktail, ktorý má na svedomí anglické kráľovské loďstvo alebo lepšie povedané nemecký doktor Johann Gottlieb Benjamin Siegert. Aby predišiel chorobám a horúčkam na mori, vymyslel a namiešal v roku 1824 bylinný likér Angostura bitters z horca a exotických rastlín.. Liehovina však chutila príliš trpko, a tak ju námorníci miešali so sladkým druhom ginu Plymouth. Tak vznikol Pink Gin. O necelé polstoročie sa stal koktail z ginu a streku (asi 9 ml) Angostury bitters – prípadne s tonikom – jedným z populárnejších drinkov v celom Anglicku.

 

Kaviár pre „chudobu“

Z nedostatku iného jedla sa kedysi astrachánski rybári živili aj ikrami jeseterov. Až po čase zistili, že im dodáva nebývalú silu, zdravie a energiu. Keď objavili solenie ako spôsobkaviár čierny pxb uchovávania morského úlovku, začali soliť aj kaviár. A tak sa čierne guličky od vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či dokonca od najmenšej sterlede postupne dostali až na stoly ruských cárov, často ako forma rybárskej dane. Iránsky kmeň Khedivov z nich dokonca pripravoval slávnostné jedlo zvané Cavh-jar, teda koláč sily.
 

 

A ako arašidy

Arašidy či búrske oriešky (ktoré dostali svoje pomenovanie podľa búrskej vojny) sa zvyknú používať tam, kde aj oriešky - ako lacnejšia náhrada. Pritom však ide o struky Podzemnice arašidy pxbolejnej, teda o strukoviny, príbuzné fazuli. Ich pravlasťou je Južná Amerika, oblasť Peru, kde ich prvý raz aj domestikovali.  Vďaka Portugalcom putovali odtiaľ do Afriky a až potom do severnej Ameriky. Na tamojšom kontinente sa zrodil aj arašidový olej a najmä maslo z arašidov, oleja, soli a cukru. V USA dokonca slávia 24. januára Deň arašidového masla. Búrske oriešky sú vynikajúcim zdrojom výživy v chudobných krajinách, inde v nich zase oceňujú najmä nízky obsah sacharidov, vysoký podiel vlákniny a bielkovín, vitamínov skupiny B a vitamínu E. Vďaka mangánu zrýchľujú metabolizmus, čím pomáhajú pri chudnutí. Žiaľ, asi pol percenta ľudí má na ne alergiu.

 

Sladká bodka za stolovaním

V našich stredoeurópskych končinách sa už dávno traduje zakončenie stolovania chutnou sladkosťou. Dokonca sa v staručkých breviároch spoločenskej etikety dočítame, že pred dezert ilu pxbdezertom netreba ani vyplytvať všetku chválu. Treba si ju nechať až k zákusku – zlatému klincu prestretého stola. Môže to byť naozaj všeličo. Vo Viedni kaiserschmarrn alebo rez Sacherovej torty, v Pešti doboška a gaštanové pyré, v Prahe slivkové guľky a chodské koláče, v okolí Rýna (a potom široko-ďaleko) zase Schwarzwälder Kirschtorte od majstra cukrára Jozefa Kellera, v Bratislave štrúdľa alebo veterník, v Drážďanoch vianočná štóla a v Augsburgu švábska žemľovka, vo Varšave mazurek malinowy zo snehového cesta, v Paríži crepes suzzette, v Ríme tiramisu a zmrzlina, 

 

Zima servíruje hriatô

Na severe je zima a daždivo, nuž sa tamojší gentlemani zohrievajú teplými drinkami na spôsob grogu, punču alebo jäggertee. Ale určite by ani veriť nechceli, že aj v krajine južnejšej ohriatô 3 niekoľko rovnobežiek sa tiež zrodil originálny teplý nápoj – hriatô (alebo sliezska vařonka). Na prehriaty med alebo skaramelizovaný cukor naleje barman rozohriatu husaciu masť alebo maslo, prileje pálenku a prisype oškvarky. Ani v tomto mimoriadne „short“ nápoji sa fantázii mantinely nestavajú; veľkorysý majster miešania pridá citrónovú kôru, škoricu, klinčeky a spravidla požiada kuchára o prítomnosť husaciny i lokší. Hriatô sa podáva iba za kalíštek, určite aj preto sa nedá oklamať. Na rozdiel od vareného vína. Pod týmto názvom vypije hosť všeličo, dokonca občas aj skutočný révový mok. Odborníci k tomuto teplému nápoju dodávajú, že víno by sa nikdy nemalo variť, ale iba zohrievať približne na 40 °C s cukrom a koreninami.


V Čile sa občerstvite sendvičom Barros Luca

Do čílskej gastronómie sa už pred sto rokmi zapísal sendvič Barros Luca (na obr. z https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Barros_Luco_20190525.jpg). Spojenie taveného syrasendvič barros luco pxb a hovädzieho mäsa medzi dvoma plátkami bieleho chleba alebo pečiva sa zrodilo v desiatych rokoch minulého storočia. Čílsky prezident nie je jeho autorom, ale vďačným konzumentom. Pripravovala mu ho reštaurácia v Santiagu La Confiteria Torres, jedna z najstarších a dodnes fungujúcich. Sendvič Barros Jarpa nesie zase meno jeho bratranca – senátora. Kvôli problémom so zubami mu namiesto hovädzieho mäsa vkladali do sendviča šunku.

 

Martini Dry alebo Dry Martini?

martini dry xbPod názvom Martini Dry prinesú hosťovi baru či reštaurácie suchý vermut známej talianskej fabriky, ktorú založili páni Alessandro Martini a Teofilo Sola v roku 1863. Dry Martini však znamená typ miešaného nápoja, ktorý obsahuje suchý vermut akejkoľvek značky, takmer osemnásobok ginu a k tomu olivu alebo prúžok citrónovej kôry. Mieša sa v šejkri s veľkým množstvom ľadu a ako pri jednom z mála koktailov sa odborníci tekutej gastronómie zhodnú na servírovaní  pred jedlom.

Patria tiež do gastronómie

Jardiniere – nevyprovokuje žiadneho Francúza ani Belgičana k tomu, aby si šiel obliekať záhradné montérky.  Slovo sa síce týka zeleného kútika, ale iba na tanieri - trochačašník ilu pxb mrkvičky, fazuľky, hrášku, karfiolu. Ak ste u typických belgických hostiteľov, bude jardiniere sprevádzať riadny kus kuraťa.
Genever – v žiadnom prípade neznamená pokyn, že sa cestuje do švajčiarskej krásavice na jazere. Názov označuje holandský druh ginu, spojený s „genievre“, teda jalovcom a so Ženevou nemá nič spoločné.
On the rocks – síce vyvolá predstavu bagadží, pohoriek alebo gumákov, v Amerike však nemajú na mysli vysokohorskú túru po skalách, ale nalievanie a pitie nápojov na kocky ľadu.

 

Fašiangové kreple

Z 50 g masla a 80 g hladkej múky si pripravíme bledú zápražku a ešte na plameni k nej opatrne primiešame 0,2 l mlieka, 3 lyžice kondenzovaného mlieka a štipku soli. Miešame, kým šišky bellevue vtmasa neodchádza od stien panvice. Už do odstaveného cesta vmixujeme 2 vajcia a 2 žĺtka. Cesto naplníme do zdobiaceho vrecúška (môže byť aj s hviezdičkovým hrotom) a na papier na pečenie vytláčame rovnaké tvary. Spolu s papierom ich hádžeme do rozohriateho tuku.
Po dvoch minútach oddelený papier vyhodíme a kreple vložíme do sitka, aby prebytočný tuk odtiekol. Servírujeme s roztopenou čokoládou, lekvárom, šľahačkou alebo ovocnou omáčkou a s poznámkou, že kreple sa v rôznych kútoch Slovenska ponúkajú rôzne: ako fánky, šišky, krapne, špricle, triesky i pampúchy.

 

Čo jete, keď sa povie…

Balzac – môže sa to týkať, napríklad, marhúľ, zapečených na dusenej ryži a pod snehovou penou, poliatych marhuľovým pretlakom
Bismarck – spravidla ide o rybací pokrm, upravený na alkohole a obohatený mnohými roštenka pxbšpecialitami – ustricami, artičokami, račím mäskom či mušľami
Dumas – toto meno nesú aj baranie kotlety, zabalené so zemiakovou kašou v bravčovej pobrušnicovej „sieťke“ a opečené v strúhanke
Esterházy – hovädziu roštenku s nahrubo nakrájanou mrkvou, zelerom, petržlenom a pórom, okorenenú paprikou, tymianom, cesnakom, cibuľou, bobkovým listom a ochutenú kyslou smotanou s kaparami dá kuchár zapekať do rúry
Rossini – v úprave nechýbajú hľuzovky a husacia pečeň
 

Pite a tlieskajte (v časoch po covide)!

Objednajte si v klasickom bare, napríklad, screwdriver. Počas jeho prípravy sa kocháte pohľadom na barmanovu hlavu, ruky po zápästia, pult, kmitajúci sa vrchnák vodkovej fľaše a škatuľu pomarančovej šťavy (v lepšom prípade na čerstvé pomaranče). V modernejšom barebarman pxb vás ale barman zabaví aj tzv. working flair. Ide vlastne o mierne žonglovanie s pomôckami a surovinami, ktoré má navodiť príjemnú, neformálnu atmosféru. Štatistiky ukazujú, že tieto bary majú vyšiu návštevnosť i vyšší predaj a že zručného barmana working flair nezdržuje. Je schopný pripravovať drinky tak rýchlo, ako prichádzajú objednávky. Inak by to bolo v prípade show flair (alebo podľa odborníkov freestyle), ktorý sa v dobrom prirovnáva k cirkusu. Počas neho sa bežná prevádzka baru zastaví a barmani ohúria svoje obecenstvo eskamotérskou šou. Samozrejme, nesmie trvať dlho a prekážať v príprave objednaných drinkov. Fľaše a poháre, svištiace vzduchom, však pridávajú baru na atraktivite.

 

 Koľko dáme“ tringeltu“?

Niekto tri centy, iný euro. Jazykovedný ústav SAV však nedá tringelt žiaden. Ide totiž o výraz, ktorý podobne ako anglický „tip“ (alebo sprepitné podľa slovníka Slovenského jazyka zo čašníkšesťdesiatych rokov) do nášho jazyka nepatrí. Spisovné pomenovania dobrovoľnej odmeny za obsluhu či služby sú podľa nášho jazykového arbitra prepitné a obslužné. Niektoré krajiny ho zahŕňajú priamo do ceny jedla, iné aspoň do účtu, niekde platí pravidlo 10 percent, inde sú „keš mince“ obsluhe skôr svetlou výnimkou a vyjadrujú mimoriadne spokojnosť hosťa. V našich končinách sú prudko očakávané a zdalo sa, že tento nepísaný zvyk zlomí hospodárska recesia spred desiatich rokov, umocnená prechodom z koruny na euro. Prepitné sa však vrátilo do starých koľají, ktovie či ním zamáva súčasná kríza...

 

Polievka grófa Rumforda (aj do corona-krízy)

Sporák, hrnce s dvojitým dnom, krutóny, kultivácia zemiakov, zapekaná snehová hmota (a objav, že bielko nevedie teplo), varná kanvica... Vynálezy amerického vedca 18. storočia Benjamina Thompsona sa spravidla spájali s gastronómiou. Jeho najslávnejším výmyslom všakpolievka zem chudobná pxb bola polievka zo starého zvetralého piva, žltého hrachu, perličkového jačmeňa, zemiakových kociek a soli; neskôr pivo nahrádzali odrezkami pšeničného chleba a octom. Pôvodne mala zásobiť organizmus vojakov proteínmi a uhľohydrátmi, v čase krízy ju však začali variť najmä pre chudobných. Len v Londýne zasýtila denne až 60 000 ľudí a stala sa základom „polievkových domov“ pre nezamestnaných. V tom čase vedec slúžil bavorskej vláde, ktorá mu udelila titul gróf Rumford. Jeho polievke neskôr vyčítali, že nepočíta s vitamínmi a stopovými prvkami. Modernejšia gastronómia ju preto obohatila o kukuricu a haringy.

 

Nech žije gin... aj na Menorke!

Čakali by ste niečo vínové, ale Menorčania vás uhostia národným nápojom z ginu. Turistom, neznalým tamojších gastronomických reálií, vždy padne sánka. Veď Baleárske ostrovy sú gin pomadašpanielskou provinciou a ležia v Stredozemnom mori. Čo tam robí gin?
Nuž ako to v minulosti často bývalo, britskí námorníci si sem – už v roku 1708 - priniesli svoju obľúbenú liehovinu.. Ako dočasní kolonisti sa mohli smelo rozhodnúť, že sa v hlavnom meste Mahon bude dokonca aj vyrábať pod značkou Xoriguer (šorigair). To ešte netušili, že niekedy v 21. storočí bude platiť zásada „odlíšiť sa“. Gin sa tu totiž odvtedy nepretržite vyrába a dokonca má ako jeden z iba dvoch ginov EÚ pečiatku ochrany pôvodu.
Z jedného dielu ginu a dvoch tretín limonády sa potom zrodil koktail s názvom „pomada“. Na Menorke ho považujú za národný nápoj, takže nechýba na žiadnej oslave. Predovšetkým nie na festivaloch Sant Joan, Es Mercadal, Es Castell, Formells... Ako celý svet, aj tam si však musia v tomto roku spraviť oslavu s „pomadou“ len doma.
 

 

Nehanbime sa za „šniclíky“

Často sa na našej gastronomickej scéne opakuje kritika, že sme taký „šniclíkový“ národ a naša predstava slávnostného obeda začína a končí pri vyprážanom rezni. Andrej Bruna z B&B wienerschntzelSharkam catering, to vďaka 10-ročnej práci v najväčšej rakúskej cateringovej firme vidí trochu inak: „Na žiadnej tamojšej recepcii - ani na najvyššej úrovni - nesmie chýbať tradičný viedenský rezeň so zemiakovým šalátom. Na Slovensku by takéto jedlá klienti a možno aj hostia často považovali za príliš jednoduché a nemoderné. Dôvodom je konzervatívnosť Rakúšanov ale aj to, že oni už majú svoje obdobie kreviet a lososov dávno za sebou. V polovici deväťdesiatych rokov to tam tiež veľmi „fičalo“. Postupne sa nasýtili a dnes si dá hosť zopár krevetiek, ak má na ne chuť, ale inak sa vrátil k rakúskej či rakúsko-uhorskej klasike. Považujem ju za špičkovú kuchyňu – vrátane starej prešporskej, slovenskej alebo českej.“

 

Frťanom proti malárii 

vermút červ pxb

Cinzano, Martini, Noilly Prat, Punt e mes... Do rodiny najznámejších vermútov však určite patrí aj 165-ročný Dubonnet od Josepha Dubonneta. Odpovedal ním na súťaž francúzskych úradov o spopularizovanie chinínu ako prostriedku proti malárii – pred odchodom legionárov do severnej Afriky. Ešte dodnes je na niektorých domoch vo Francúzsku maľba ukrajinsko-francúzskeho maliara Adolpha Mourona Cassandru na tému Dubonnet. S ginom si ho zvykla miešať aj anglická kráľovná matka, pred večerou ho ako aperitív pije aj Alžbeta II. Pred 35 rokmi ho do svojho portfolia prevzala spoločnosť Pernod-Ricard.


Iný kraj, iný mäsový mrav

Na peloponézskom ostrove oslavujú sviatky pečenou jahňacinou. Nad Baltom dajú prednosť rybám, v Porýnií určite bravčovému mäsu. Hornatým Yorkshirom sa spravidla do ďaleka nesie steak 2vôňa dusenej hovädziny a v najjužnejšom cípe Afriky si radi pochutnávajú na pštrosích biftekoch. Alpy dobre ladia s teľacinou, na Novom Zélande vítajú hostí chutnými baraními špecialitami. Stredozemská riviéra obmieňa ryby na stovky spôsobov a na Malte sa za národné jedlo považuje králik na víne. Niet kúta našej modrej planéty, aby v ňom gazdinky či majstri kuchári nepripravovali svojské dobroty z mäsa. Knižky pre kulinárov spomínajú aj obľúbenosť steakov z európskeho medveďa a amerického medveďa baribala, pričom vraj nemecká a ruská kuchyňa dokáže zázraky urobiť z medvedích láb... V Nórsku milujú dyresteg (srňacie pečené mäso), a vo Švédsku zbožňujú renstek (sobie stehno) a la Smetana. Tento recept sa dostal do severských končín prostredníctvom slávneho skladateľa Bedřicha Smetanu a jeho obľúbenej sviečkovice na divoko ešte v minulom storočí; švédski kuchári však nahradili pôvodné hovädzie mäso sobím.

 

aFinlandia Ice Cream

Spojením 4cl vodky Finlandia Mango Fusion, 2cl kokosového sirupu, 2cl limetkovej šťavy, 5cl mangovej šťavy a 5cl jahodovej šťavy sa pred desiatimi rokmi zrodil long drink Finlandia Ice Cream. Jeden z najlepších slovenských bartendrov Tony Velich si ním „vymiešal“ zlato svetového Finlandia Vodka Cup ´10, v konkurencii ďalších 30 víťazov národných kôl. Pomyselné zlaté žezlo prebral od dubajského bartendra Raditya Dimas-a.
 

 

Hľuzám vstup zakázaný! 

Lascívne mäso - povedal v 19. storočí diplomat sir Richard Burton na adresu hľuznatej zeleniny, predovšetkým však cibule a cesnaku. Iní známi páni zase vraveli: "Ak chce byť muž cibuľazdatným bojovníkom v tábore Venuše, nech sa vyzbrojí mäsom s hľuzovitým koreňom, pretože rozpaľuje vášeň." Babylončania považovali cibuľu za symbol dokonalosti, Gréci si všimli, že vyvoláva láskavú blaženosť a Ovídius ju nevedel dosť vynachváliť vo svojej knihe Umenie milovať. Výskumníci dokonca v cibuli odhalili toho nezbedného rajcovníka - hormón gonadotrofin. Nuž, vedeli veru mnísi, prečo zakazujú pestovanie cibule v tibetských kláštoroch... Kroniky však mlčia o tom, či sa podobný zákaz týkal aj zeleru.. "Kto pozná jeho účinky, zaplní ním svoju záhradu," hovoril o ňom skúsený francúzsky básnik Franc Comtois. Táto zelenina totiž stimuluje nadobličky; posiľňuje nervy a obnovuje krv... Alebo mrkvy - milovníci alžbetínskeho obdobia vraveli o nej ako o Venušinom služobníkovi a starí Gréci ju často vmiešavali do nápojov lásky.

 

Arabica & spol.

Coffea arabica, coffea canephora a coffea liberica. Reč je o delení kávy na základné druhy – arabiku, robustu a liberijský kávovník horšej akosti. Odborník k tomu dodáva, že arabica káva zrnoobsahuje menej kofeínu, menej cukrov i tukov a dáva nápoju jemnejšiu chuť. Pre robustu platí opak, a predsa má svoje miesto v kávovom svete; doplní totiž nápoj silou a zaručí trvácnosť krémovej peny. Nehovoriac o tom, že ekonómovia jej mimoriadne fandia pre menšiu náročnosť pri pestovaní, zbere i odstraňovaní šupiek. Arabica trápi pestovateľov väčšou náchylnosťou k chorobám, treba ju zbierať ručne a obal od zrnka oddeľovať náročnou mokrou metódou. Aj laik pochopí, prečo za ňu treba platiť viac. Nie je však arabica ako arabica, inak chutí z Kene a inak z Kolumbie, Jamajky, Brazílie alebo Konga. Nuž a koľko ľudí, toľko chutí... ktorú z tých mnohých arabík si vybrať a dokonca v akom pomere namiešať zmes arabica-robusta, to je potom tajomstvom každej značky kávy.

 

Soňa Hudecová ©

foto: Hosťovo, Klimkin, Bruno, Dominik, Catalin Stefan, Ivabalk, Mirosavik, myriams photos, planet fox, Anita S.

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Tak vyzerá chuť piva

Na prvý pohľad výstava impresionistických či kubistických obrazov. Aj na druhý, tretí... možno kaltenecker atlantisaj na dvanásty. Až kým si návštevník nevšimne logo pivovaru Kaltenecker, ktoré výstavu sprevádza. A samozrejme, kým si neprečíta sprievodné texty. Z nich sa totiž dozvie, že ide o ojedinelý experiment - fotografie piva pod mikroskopom tak, ako ich zvečnil americký fotograf Justin Zoll.

9. 7. 2021 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: jahňacie lýtko v špenátovom krupote od Miloša Szalaya

V posledných desaťročiach ľudstvo vymyslelo pekných pár stravovacích štýlov. V jednom m_szalay - lýtko s krupotombode sa však zázračne stretávajú –v prospešnosti a dobrej kombinovateľnosti zeleniny. Je nielen zdravá, ale ponúka aj nesmierne množstvo praktických využití; v kuchyni, v domácej kozmetike a liečiteľstve...

24. 6. 2021 / Čítať viac

Ako talianska kuchyňa privandrovala na Štrbské pleso

Ako uvariť cestoviny, aby boli správne al dente. Ktoré kombinovať s akou omáčkou. Z čoho solisko - apt stôlpripraviť šalát, nech povzbudí chuť ako samostatné predjedlo. Vždy použiť len jednu-dve bylinky. Namiesto obligátnej soľničky položiť na reštauračný stôl strúhaný parmezán, ale nikdy syr nespájať s rybami. Pizzu neobložiť priveľkým množstvom surovín. Pripravovať si

8. 6. 2021 / Čítať viac

Lúka na tanieri (i v pohári)

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny bylinky 2 pxbdodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív. 

30. 5. 2021 / Čítať viac

Jaffa cakes preslávila tradícia i daňový spor

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o šesť rokov oslávia storočnicu? A jaffa cakeže pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

25. 5. 2021 / Čítať viac

Keď prichádza šafing, jedlo nie je ďaleko

„Nech sa páči, pane, jelenie ragú nájdete v treťom šafingu zľava.“
šafing 2 pxb„Pardón, madam, musím presunúť váš pohár, aby som zmestil šafing s pomarančovými palacinkami...“
Hm, no dobre, ale čo tým chcel básnik... teda vlastne čašník povedať? – vraví si hosť, ktorý sa v reštauráciách či na recepciách cíti ako začiatočník. V tomto prípade však žiaden Laroussov

25. 4. 2021 / Čítať viac

K „čaju o piatej“ treba aj tanier a vidličku

Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. čaj o piatej 5 pxb„Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“

Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale     

22. 4. 2021 / Čítať viac

... a päťdesiatkrát napísať Cordon Bleu!

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu cordon bleu pxb hsvetovej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.


5. 3. 2021 / Čítať viac

Víno farby mandarínok

Možno sa ešte pamätáte na časy, keď vás aj vo vinárni „kelner“ oslovil: „Tak aké si budú dámy-víno oranžové 2páni priať, biele alebo červené..? Máme oboje.“

Dnes už pred hosťa položí vínnu kartu, v ktorej sa veru občas uchádza o priazeň aj vyše stovka vín. Steny reštaurácie zakrýva expozícia atraktívnych fliaš, v sudoch sa skrýva mok, čo by obstál aj v s

19. 2. 2021 / Čítať viac

Nech žije steak!

Ball tip – jemný predovšetkým minútkový steak zo špičky hovädzieho orecha (ako steak 2najjemnejšej časti stehna)
Club steak – rez, plát nízkej roštenky, pri ktorej sa necháva aj sviečkovica
Filet mignon okrúhly nahrubo rezaný medailónik zo sviečkovice nenápadnej chuti, chudý

17. 2. 2021 / Čítať viac

Top šéfkuchári: vráťme na tanier slovenskú zeleninu!

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zelenina hľuzy pxbzeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej 

30. 1. 2021 / Čítať viac

Kurča ako slovná zbraň

Kuchári to majú radi – ohúriť hosťa neznámymi surovinami, cudzími pojmami, kurča plnenénázvami.. Aspoň vtedy ho majú v hrsti, lebo potom je tu pánom on. A preverí, či jazykovedná ekvilibristika napokon nezakryje fakt, že je jedlo zlé, nekvalitné, odfláknuté... Ešteže nám môžu prísť na pomoc slovníčky, archívy svetovej a národnej gastronómie, lexikóny... hoci aj v téme kurča. Takže čo sa môže skrývať pod názvami...

Auróra – pri príprave kurčaťa sa počíta so základnou omáčkou, 

23. 1. 2021 / Čítať viac

Volajte ma kolokázia, majstri carvingu!

Kde sa voda sypala a piesok lial, začal sa príbeh zvaný carving. Len to nebolo v žiadnej carving - 06-09rozprávkovej krajine, ale v thajských a čínskych končinách. Keď sa tam remeselníkovi kuchyne dostal do rúk koreň taro, už aj vyrezával... kvety, vtákov, motýle, paláce... ba aj celé obrazy. Veď v juhovýchodnej Ázii a Indii pestovali túto hľuzu už päťtisíc rokov pred n.l..

3. 12. 2020 / Čítať viac

Nech žije kohútí chvost!

Volala sa Betsy Flannaganová a bývala v americkom Elmforde. Počas vojny za nezávislosť sa u koktail 4nej stretávali dôstojníci. V niektorý večer im naservírovala nápoje, ozdobené kohútimi pierkami zo susednej hydinovej farmy. Jeden z francúzskych poručíkov vtedy zvolal: „Vive le coq´s tail!“ Odvtedy teda žije koktail - kohúti chvost.

5. 11. 2020 / Čítať viac

Umami je (už dávno) piatou sestrou chutí

Sladkú chuť cítime na špičke jazyka. Slanú po obvode prednej časti, horkú chuť vzadu a po umami pxbbokoch zase kyslú. No a chuťové poháriky po celej ploche jazyka sú schopné dešifrovať chuť umami. U nás sa hovorí o nej len pár rokov a väčšina ľudí na to automaticky reaguje: „Aká, u mamy?“ Nuž keby sme to vzali filozoficky, že u mamy chutí najlepšie (narážajúc na poctivú slovenskú kuchyňu našich praprababičiek), tak áno, môžeme to chápať aj ako metaforu. Svoje

 / Čítať viac


2013 – 2021 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok