rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

E-nšpirátor pre hotelový a reštauračný biznis

Čo si (ne)objednať – ochutnajte, zažite, spoznávajte

Zajedzte si lásky a... zeleniny

Zajedzte si lásky a... zeleniny

Naši prapra...predkovia sa s ňou stretli ako s prvým jedlom. Nepoznali oheň, nevedeli uloviť zver. Ale veď stačilo natiahnuť ruku a trhať. Zelenina dávala silu a povzbudzovala k...
9. 2. 2024 / Čítať viac / Témy: , KuchyňaJedloPotraviny
Coffee break je oázou uprostred práce; poteší zmysly a dobije baterky

Coffee break je oázou uprostred práce; poteší zmysly a dobije baterky

Hotelové prieskumy už dávno hovoria o tom, že ubytovaní hostia si najviac užívajú chvíle raňajok. Nuž a keď ide o prácu – školenia, konferencie, meetingy, porady... tak sa zase...
1. 2. 2024 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaKuchyňaJedlo
Louis de Funès by zaváhal; crème brûlée alebo caramel cream?

Louis de Funès by zaváhal; crème brûlée alebo caramel cream?

Krídelko alebo stehienko? – pýtal sa Louis de Funès alias Charles Duchemin. Možno väčšiu dilemu by riešil v reálnom živote, keby mu dali vybrať medzi crème brûlée a caramel cream....
1. 11. 2023 / Čítať viac

Ľudia v zákulisí – myslia si, robia, radia

Radoslav Nackin: Gastronomický rok sa začína Zimným festivalom jedla ´24

Radoslav Nackin: Gastronomický rok sa začína Zimným festivalom jedla ´24

Sadnete si k notebooku alebo mobilu. Nájdete stránku Zimného festivalu jedla. Pozriete si zoznam reštaurácií a ich ponuku. Vyberiete si takú, ktorá vás najviac oslovila 3-chodovou...
11. 1. 2024 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaJedlo
manželia Kurhajovci, Solisko**** Štrbské Pleso: hosť v strese pokazí radosť všetkým

manželia Kurhajovci, Solisko**** Štrbské Pleso: hosť v strese pokazí radosť všetkým

 „Každý v hotelovom biznise pozná niekoľko kategórii nespokojných hostí. Ale len jednu by som nazvala "zlým hosťom". Sú to klienti, ktorí si naozaj cielene prídu vybiť svoju...
 / Čítať viac / Témy: HotelReštaurácia
Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

Zdeněk Pohlreich, Divinis Praha: dobrá gastronómia stojí na dobrých surovinách

 Hádam najznámejšie meno gastronomickej scény od Medzilaboriec až po Aš nielen radí svojim kolegom kuchárom či manažérom reštaurácií, ale aj učí na strednej hotelovej škole a...
 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaPotraviny

Hosťovo.sk hodnotí – detaily, koncepty, nápady

Hotel Panorama**** v Trenč. Tepliciach: koncept zdravia sa začína v kuchyni

Hotel Panorama**** v Trenč. Tepliciach: koncept zdravia sa začína v kuchyni

„Čo to vlastne mám na tanieri? S koľkými kalóriami, tukmi a cukrami? Odkiaľ pochádzajú suroviny? Pripravili ste mi jedlo zdravými technológiami?" šéfkuchár hotela Panorama****...
 / Čítať viac / Témy: ReštauráciaWellness
Hotel Devín**** v Bratislave: druhý dych ikonickej kaviarne

Hotel Devín**** v Bratislave: druhý dych ikonickej kaviarne

Práve odbili tri hodiny, nuž najvyšší čas, aby sa rodinka obliekla do nedeľného. Mama si pripraví pekné šaty, otec nezabudne na viazanku a klobúk. No a deti... aj keď sa im možno...
 / Čítať viac / Témy: , HotelKávaCukráreň
Rozprávková dedinka Dolný Kubín: služby s príbehom

Rozprávková dedinka Dolný Kubín: služby s príbehom

„Pasieš, Kubko, pasieš?" „Pasiem, Maťko, pasiem..." ... napadne nám okamžite pri prezeraní fotiek, webových stránok či inej prezentácie rezortu Rozprávková dedinka na...
 / Čítať viac / Témy: , Hotel

OMRVINKY ZO STOLA…

 

Diera, čo chutí

No fuj, poviete si, velebiť dieru... Platí to však o syre a platí to aj o bageli či beugeli (v hornonemeckom dialekte prsteni). Toto pečivo dali svetu krakovskí Židia už začiatkom 17. storočia ako inú podobu ešte omnohobagel pxb staršieho obwarzaneku či kyjevského bubliku. Podľa kroník vraj išlo o darček rodičke... K nám sa však dostal až koncom minulého storočia, ale úplne z opačnej strany. Hutný bagel z chlebového pšeničného a občas ražného či celozrnného cesta, ktoré sa najprv krátko povarí a až potom pečie, si totiž priniesli poľskí Židia do Veľkej Británie, USA a Kanady. Podobne ako pri donutoch alebo praclíkoch, aj v prípade tejto hladkej žemle slúži dierka na lepšie uchytenie, vystavenie a predaj. Tradične na ňu pekári sypú mak, sezam alebo zrnká soli, obľúbené sú však aj sladké varianty či plnené bagely.
 

Čierne zlato nad zlato

Keď dnes vyslovíme slovo kaviár, to akoby sme vraveli o luxusnom prostredí drahej kaviár 9 pxbreštaurácie, hodvábnych závesoch na balkónových oknách terasy, mäkučkej posteli s baldachínom. Pravda, ak ide naozaj o ikry z jesetera - vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či dokonca z najmenšej sterlede; zlatými lyžičkami z perleťových misiek ho jedávali cári a cisári (aj strieborná by totiž ikry zoxidovala). Podľa terajších šéfkuchárov však nesmieme zabúdať na meniace sa gastronomické pravidlá. Kedysi ku kaviáru nechýbal citrón, dnes sa iné výrazné chute neodporúčajú. Stačí toast, pečený zemiak, bliny, palacinky a chuťovo neutrálne placky, kyslá smotana, alebo ako u Hestona Blumenthala v Londýne - plátky bielej čokolády. K tomu ľad, šampanské prípadne vodka.  

 

Žltý čaj (na druhú)

A naozaj, zrazu do šálky nalievate žltučký nápoj. Rovnakou farbou však milovníka čaju poteší aj biely, slabučký čierny čaj alebo bylinná či ovocná náhrada. Žltý čaj však získal svoj prívlastokčaj žltý pxb podľa toho, že táto farba symbolizovala čínskych cisárov. No a tá najlepšia odroda každej provincie vždy putovala cisárovi vo forme čajovej dane. Žltý čaj tak znamená mimoriadnu kvalitu, ale môže ísť aj o zvláštnu technológiu. Čaj sa necháva sušiť v hrubých vrstvách pod ľanovou látkou a tento proces trvá veľmi dlho. Samozrejme, toľko času a toľko roboty potom zohľadní aj vysoká cena. Okrem účinkov rovnakých ako pri zelenom čaji sa ešte teší povesti regenerátora pečene. Nezalieva sa vriacou vodou, ale stačí 80-stupňová teplota. 

Tekvica – chutí aj straší

Aj keď sa na Halloween pozeráme ako na zvyk spoza oceánu, v skutočnosti ho ako začiatok tekvica 2 pxbnového roka vyznával európsky národ - Kelti. No vyrezávanie tekvíc nie je ani na Slovensku cudzie. Sviečka v tekvici mala totiž ľuďom svietiť na cestu z cintorína. Ale tzv. Svetlonos mal aj iný tragickejší význam; zblúdené svetlo lákalo zo správnej cesty – do lesa, do priekopy, do sveta temných síl. Veľká hlava symbolizovala Svetlonosa, zatiaľ čo obsah využívali slovenské prababičky na kaše, polievky, prívarky. Semienka pražili a dužinu používali aj na omastenie iných jedál. Tekvica sa skrátka využívala bezo zvyšku.

Slovenské stejkové hriechy

K častým slovenským prehreškom rezňovej kultúry patrí kombinácia stejk - opečené zemiaky-steak picanhanivová alebo hubová omáčka. Takéto intenzívne chute dobrý, drahý stejk-steak „zabijú“, navyše sa povadí kombinácia olivového oleja (na stejk) a iného druhu oleja (na zemiaky). Okrem toho si nie všetci Slováci vyhradia na jeho zjedenie dostatočný čas. Kvalitné mäso si treba vychutnať, ale aj dôkladne požuť – jeho trávenie si vyžaduje dvakrát dlhší čas než kuracina. Viac než voda mu pri tom pomáha pohár rulandského červeného...

 

Guloso português

Zakričte v Lisabone, Coimbre, Aveiro, Porte, Barreiro, Rio Tinto či Rio de Mouro „arroz doce“ aryžový nákyp port pxb hneď sa okolo zhŕkne dav ľudí. Nielen preto, že spomínaný ryžový nákyp znamená zakončenie každej slávnostnej hostiny, ale aj vďaka vernej silnej láske Portugalcov ku všetkým sladkostiam; skrátka tam majú maškrtný guloso. Našinec by povedal sladký zúbok. Máloktorý obed sa končí bez dezertu, aj keď sa namiesto koláčov často dostáva k slovu „gelado“ s ovocím a orechmi alebo v cukre obaľované hrušky, čerešne a figy.

 

Rýchlokurz (pre milovníkov) cestovín

Aji no udon – k stolu sa nesú japonské rezance z hrubej pšeničnej múky
Corta – označuje skupinu krátkych cestovín, napríklad, ditali (krátke rúrky), lumaconi (ohnuté široké kolienka), creste di gallo (kohútie hrebienky), cappeletti (klobúčiky), roteline (kolieska)cestoviny ázia 2 pxb ale aj na plnenie vhodné lasagne a stovka ďalších.
Durum – cestovina je vyrobená z múky z tvrdej pšenice a mnohí odborníci ju považujú za cestu k štíhlosti. Vďaka vláknine zvyšuje v čreve hmotnosť zjedených cestovín až na pätnásťnásobok a objem na dvadsaťnásobok, ale bez následného nafukovania a kvasenia.
Chasoba – znamená japonské dlhé rezance z pohánkovej múky a zeleného čaju
Longa – sa vraví dlhým cestovinám, ku ktorým patria najmä špagety, papardelle, dlhé zatočené fussili, linguine a pod.
Mee – pod týmto názvom dostane hosť čínske rezance
Poh chai mee – hong-kongské rezance z pšeničnej múky a vajec
Zaru soba – takto sa nazývajú japonské rezance z pohánkovej a tapiokovej múky

 

Čevabčiči pána majstra (grilu)

Národné jedlo Bosny a Hercegoviny pripravujú aj v Chorvátsku, Čiernej hore, Slovinsku, fašírky čevabčiči taurisMacedónsku, Srbsku, Albánsku... skrátka všade, kam ho rozšírili ich autori – tzv. turkické národy. V pôvodnom recepte používali jahňacinu, saturejku a cibuľu, na Balkáne ho najčastejšie dostanete grilované v sprievode paprikového ajvaru. Čevabčiči patrí aj ku grilovaciemu sortimentu spoločnosti Tauris. Výrobok chutí vďaka vysokému podielu mimoriadne kvalitného bravčového mäsa nielen fajnšmekrom – mäsožravcom ale aj celiatikom. Ako všetky výrobky od slovenského tradičného spracovateľa neobsahuje totiž žiaden glutén. 

 

Oblátky (ne)Made in Neapol

Napolitánky, alebo lepšie povedané neapolitánky, sa zrodili na počesť päťdesiatín Františkanapolitánky pxb Jozefa I., teda pred 125 rokmi. Cukrovinkár Josef Manner rozšíril totiž svoj známy úspešný obchodík v srdci Viedne o továreň na čokoládu a päť oblátok spojených čokoládovo-lieskovcovým krémom sa stalo jedným z prvých výrobkov – práve na počesť cisárových narodenín. No a keďže lieskové oriešky dovážala fabrika z oblasti Neapola, názov výrobku bol na svete. Balenia „manneriek“ sú dodnes vlajkovou loďou firmy, ale napolitánky sa stali aj všeobecným pojmom pre všetky podobné sušienky od rôznych výrobcov. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti rakúsky tvorca dováža lieskové oriešky z Turecka.
 

Anízové „mliečko“

Ouzo, pastis, raki, sambuca aj arak... skrátka anízovky, teda pálenky s bedrovníkom anízovým, ouzo zakalené pxbktorým liečili svoje choroby už starí Egypťania… Sú originálne nielen svojou prenikavou chuťou, čo naozaj neulahodí každému, ale aj zvláštnou premenou v poháriku. Po naliatí vody alebo ľadu bezfarebná číra tekutina zbelie. Môže za to éterický olej anízu – anetol. Tento tuk sa v alkohole rozpúšťa, nie však vo vode. Vtedy sa oddelí a vytvorí vrstvu drobných bielych kvapôčok. Možno nie je tá zakalená mliečnosť až taká príťažlivá, v nápoji sa však aj zníži podiel alkoholu. Anízovky si tak jej fanúšik môže dopriať viac.


Dobrú chuť s húževnatcom

Kto má rád huby, určite velebí húževnatca jedlého (Lentinus edodes). Len ho možno pozná pod názvom šiitake, pretože vo svojej domovine - Japonsku rastie na stromoch šii huby šitake pxb. Keďže sa však dá vypestovať na špalkoch z listnatých stromov, je druhou najpestovanejšou hubou na celom svete s celoročnou žatvou. Podhubie sa vysádza do zárezov a plodnice sa zbierajú po troch až šiestich rokoch. Najčastejšie ich sušia na slnku alebo pod umelým teplom. Lekárov zaujíma na nich predovšetkým lentinán – vysokomolekulový sacharid, pôsobiaci na imunitný systém. Šéfkuchárov zase pevná konzistencia klobúkov, predurčujúca huby na plnenie, obaľovanie či ako závarku do polievok. 

 Deň palaciniek (storakej podoby)

V našich končinách tenké palacinky, v Amerike skôr lievance, v Škótsku placky či akoby korpus palacinky pxbz ovsených vločiek, vo Švédsku niečo medzi šiškou a buchtou... Podoba „pancake“ býva rôzna, veď od čias Starého zákona mali naozaj milión príležitostí na zmenu a rozkošatenie pôvodného receptu. A takto rôzne ich všade pripravujú aj na Deň palaciniek, teda v utorok pred Popolcovou stredou. Palacinkovým utorkom ho nazývajú v mnohých krajinách preto, že pred 40-dňovým pôstom bolo treba zužitkovať všetky tuky, vajcia, cukor, mlieko... skrátka, boli to posledné maškrtky. Na britských ostrovoch ide o veľmi starú tradíciu. Napríklad, v Buckinhamshire sa konajú palacinkové preteky už od roku 1445.
 

Nalejte si wormwood

Vermúty nám chutia aj vďaka aromatickým bylinkám, ktoré sa v nápoji macerujú. Názov tohto vermút fľaša pxbdoliehovaného vína pochádza z ponemčeného anglického názvu rastlinky zvanej palina, nevyhnutnej pri jeho výrobe: wormwood – wermut, aj keď sa v nápoji používajú i klinčeky, rumanček, koriander, angelika, muškátový oriešok, kardamom, horec, tymian, ďumbier, majoránka, pomarančová kôra a desiatky ďalších ingrediencií. Za ich krstného otca sa považuje Antonio Benedetto Carpano z Turína, ktorý predával vlastný vermút už v roku 1786. Ide o nízkoalkoholický nápoj s obsahom 15 – 18 percent a vyrába sa v 6 variantoch – extra suchý, suchý a sladký, biely, ružový a červený. Za krajinu vermútov sa považuje Taliansko so svojim Cinzanom, Martini či Cora, ale medzi barmanmi je rovnako slávny aj francúzsky Dubonet a Noilly Prat.

Orechy sú mastné (nielen cenou)

Kedysi sa vravelo, že to s ohľadom na vysoký obsah oleja netreba s orechmi preháňať. Dnes saorechy veve 2 pxb zase zdôrazňuje, že ide o mononenasýtený tuk, znižujúci hladinu „zlého“ LDL cholesterolu. V každom prípade v tukovej tabuľke vedie exotika - desaťdekové vrecúško pekanových orechov dá do jedla až 71,2 g tuku, nasledujú para orechy s 61,5 gramami, pistácie (54 g), mandle (53,5 g) vlašské orechy (51,5 g), píniové oriešky (47,4 g), lieskovce (36 g), ale gaštany obsahujú len 2,7 g ruku v 100-gramovej porcii. Osobitou kapitolou sú arašidy (49 g), ktoré však nepatria vôbec medzi orechy ale strukoviny.

 

Horúca čokoláda nie je „kakavko“

Horúcej čokoláde holdovali už pradávne generácie Juhoameričanov. Nuž a keďže nemajú k Španielom ďaleko, aj na Pyrenejskom polostrove sa stal tento povzbudzujúci nápoj národnoučokoláda nápoj pxb tradíciou. K tomu vyprážané churros v tvare pruhovaného hada a... dnes patria k najtučnejším národom. Keď si horúcu čokoládu objednáme na Slovensku, často je to len akési kakao alebo naopak hustý puding. Pritom by sa mala pripravovať naozaj z čokolády (a nie práškovej zmesi či kakaa) pridaním vody, mlieka alebo smotany. Podľa mexického štýlu sa používa čokoláda s cukrom a škoricou, kolumbijská prekvapí okrem škorice aj klinčekmi, medom a syrom s trochou soli. Sladkosť horúcej čokolády pochádza teda priamo z hlavnej suroviny, zatiaľ čo do kakaa sa musí cukor pridať.

 

Už ste jedli mohingu?

Ak by sme spísali zoznam národných jedál sveta, nuž za Mjanmarsko tam bude tróniť MOHINGA. Jedlo „jedného hrnca“ zo sumca, kapra (či inej ryby), cícerovej múky, ryže, cibule, mohinga z myarmaru pxbrybacej omáčky a pasty, zázvoru, citrónovej trávy... sa pomaly varí na miernom ohni, aby bola stále k dispozícii. Vo vedrách, ktoré predavač nesie na tyči, opretej o svoje ramená i v pouličných stánkoch. Nuž a aby sa Mjanmarčan nasýtil, patria k polievke vyprážané placky z tekvice alebo cícera, ryžové rezance, varené vajíčka, fantázii sa medze nekladú. Je to ako s našou fazuľovicou; čo kraj, čo región, čo dedina i rodina – to vlastný spôsob mohingy. Niekde s paradajkami, inde so zelenou fazuľkou, mätou, arašidmi... Kedysi sa servírovala na raňajky, postupne sa však stala celodenným jedlom.

Arak verzus Saké

Pred jedlom, počas jedla i po jedle. Ryžový kvasený nápoj saké s 15-percentným obsahom saké fľašealkoholu (ktorý však odborníci prirovnávajú skôr k pivám) pijú Japonci kedykoľvek. Ak vám ho naservírujú teplé, tak nejde o najkvalitnejšie. Top saké sa totiž podáva iba vychladené. Z ryže ako hlavnej suroviny sa však môže vypáliť aj minimálne 38-percentná liehovina zvaná arak – v arabskom preklade „sladká šťava“. Ako digestív ju pijú najmä vo východnej Indii. V Japonsku destilujú saké do pálenky shochu, v Kórei ju poznajú ako soju a v Číne majú mao tai. Thajci zbožňujú mekhong s takmer whiskovou chuťou alebo sang som, ktorý sa uskladňuje v sudoch päť rokov.


Osetské pirohy (bez Pytagora)

Keď vravíme o pirohoch, spravidla si predstavíme trojuholníky. V Gruzínsku a tobôž v Osetsku sa však pod pojmom osetský piroh – osuri ghvezelebi skrýva už z čias pred našim letopočtom okrúhly koláč. Údajne svojim tvarom symbolizuje našu planétu. Mystika sa však kedysikoláč zleninový - osetský piroh prejavovala aj v troch osetských pirohoch položených na sebe; vrchný znamenal Boha, stredný slnko a spodný Zem. Pre kuchára je však dôležitejšie, že ide o tenké kysnuté cesto z plnotučného mlieka a niekoľkokrát prevzdušnenej múky. No a potom prichádzajú na rad tie najrôznejšie plnky – s osetským syrom vzniká khabizjin, z kapusty a syra je kabuskagin, z húb pripravíte zokojin, s fazuľou kudurjin, vo fydjine nechýba mäso, v tsakhajarine je cvikla a feta, v artadzykhoe tvaroh , davongin sa nezaobíde bez medvedieho cesnaku, kadinjin bez cibule a syra a keď vám ponúknu nasjin, nuž vnútri bude plnka z tekvice. Pre maškrtníkov robia osetskí kuchári najmä baljin – čerešňový piroh.

 

Na zdravie s „kávou kraja“

Nie nadarmo sa mekka kávičkárov – Taliansko teší z výsledkov práce dvoch tisícok pražiarní. Každá sa totiž dokáže postarať len o rajón určitej veľkosti. Pražiareň má predsa nejakú kapacitu, dosah, možnosti servisu a poradenstva i čas, za ktorý sa musí čerstvá káva dokáva set ba kaviarní prepraviť. No a potom pripravované espressá občas aj skontrolovať. Aj na slovenskom trhu existujú „veľké“ značky, ktoré si už ale dnes vôbec nedokážu nájsť čas na jednotlivých odberateľov. Jednoducho sa rozšírili nad svoje možnosti a povesť ich kávy rýchlo upadá. Menšie značky sú na tom v tomto smere omnoho lepšie, preto sa aj tu množia malé pražiarne.
Mimochodom, pivovarníci to riešili vytvorením pozície obchodného sládka. Kontroluje, ako sa nápoj z pivovaru premieňa v reštauráciách na dokonalé krígle či štuce.. Aj takto by mohla vyzerať cestička k dobrému espresu. (A keď vás zarazilo to jedno „s“, nuž naozaj slovo espreso zaradili jazykovedci do oficiálneho slovenského slovníka.)
 

Zobnite si josty

... alebo čiriegu? Takto by sa dal totiž nazvať plod, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1977 na pokusnom políčku východonemeckého šľachtiteľa Randolpha Bauera. Nadviazal na pokusy 

josta pxbanglického botanika Williama Culverwella z roku 1880, ktorý krížil egreš s čiernou ríbezľou.. O takmer sto rokov sa napokon inými metódami kríženia zrodila chutná veľkoplodá josta; jej názov sa dešifruje ako spojenie oboch rastlí – JOhannisbeer a STAchelbeer, teda po slovensky by to mohlo byť ČIerna RÍbezľa EGreš.., čirieg ☺. Kuchári, cukrári i barmani oceňujú lahodnú chuť i dekoratívnosť josty a jej využitie v čerstvom, zmrazenom i źaváraninovom stave ako prílohy k mäsu, plnky do dezertov, súčasť koktailov či zmrzlín. Lekári zase hodnotia vysokú dávku vitamínu C a P i flavonoidy na podporu cievnych stien a zrýchlenia metabolizmu.

 

Aloe vera do všetkých pohárov

Raz panuje obdobie citrusov, potom zase mäty. Nuž a v posledných rokoch dobyla nápojovú aloe vera pxbkultúru aloe vera, teda po slovensky aloa pravá. Čo obsahuje túto sukulentnú rastlinu, to sa predáva a pije. Nadviazali sme tak na pekne bradaté tradície. V starom Egypt ju nazývali „krvou bohov“ alebo „rastlinou nesmrteľnosti“. Mayovia zase o nej vraveli ako o „zdroji večnej mladosti“ a Hippokrates aloe veru používal na liečenie črevných, žalúdočných i nádorových ochorení. Pôsobí ako prírodný zvlhčovač, pretože všetkým vrstvám kože dodáva vlhkosť (preto pomáha pri popáleninách) a urýchľuje aj regeneračnú fázu hojivého procesu. Obsahuje až 200 farmakologicky dôležitých látok – horčík, vápnik, selén, zinok i vitamíny, najmä však polysacharid acemanán, ktorý povzbudzuje imunitný systém.

 

Dáme si (v máji) po piscu?

V Peru a v Chile si kvôli piscu takmer dávajú po pysku. Sporia sa totiž o pôvod tejto pálenky z pisco sour pxb 2aromatických odrôd hrozna, ktorá sa písomne prvý raz spomína v roku 1684. Hrozno sa destiluje iba raz a neriedi vodou, takže podiel alkoholu dosiahne 40 -50 percent. Fajšmeker si môže vybrať číre puro, aromáticas z muškátu, acholato ako zmes viacerých odrôd alebo mosto verde, vypálené z mierne skvaseného muštu. Kým však Chile vyprodukuje niekoľko desiatok miliónov litrov ročne a Deň pisca tam oslavujú 15. mája, v Peru ho vyrobia iba stotinu a venujú mu vždy štvrtú júlovú nedeľu. Pritom tvrdia, že názov získalo podĺa prístavu Pisco neďaleko Limy. Barmani celého sveta radi pripravujú slávny pisco sour s limetkovou šťavou, cukrom a vaječným bielkom i piscolu s colou a ľadom. .

 

Bezbožná vidlička

„Je to nástroj, ktorý uráža Boha. Dal nám dve ruky a desať prstov, aby sme nimi mohli jesť,“ – taký bol názor stredovekej cirkvi na stravovaciu pomôcku, ktorá navyše pripomínala diablov trojzubec. A taktovidlička pxb sa aj Európania pozerali na zlatú vidličku, keď ňou jedla byzantská princezná Maria Argyropoulina na svojej svadbe v Benátkach v roku 1004. Trvalo ďalšie tri storočia, kým sa dnešná bežná súčasť príboru objavila na francúzskom dvore – kráľovná Jeanne d´Herve mala tiež vlastnú vidličku. O ďalšie tri storočia konečne prenikla do domácností mešťanov, ale aj za kanál do Anglicka, aby tam napokon v roku 1860 vyšli z manufaktúr prvé sériovo vyrábané vidličky. Stali sa tak najmladšou súčasťou príboru, hoci, samozrejme, dvojzubé vidlice ako pomôcku pri napichovaní mäsa poznali už v starovekom Grécku, Ríme, Číne či na Blízkom Východe.

 

Kávová vôňa (na recept?)

Vedci už dávnejšie skúmali vplyv vône na aktivitu mozgu - prostredníctvom pozitrónovej emisnej tomografie a prietoku krvi v mozgu. Účastníci výskumu ovoniavali levanduľový olej akáva - vôňa pxb inokedy zase mletú kávu, whisky, citrón, lieh a zapáchajúcu kyselinu izovalérovú. Ich úlohy boli rôzne, rozoznávanie tónov alebo počítanie farebných štvorcov. Zistilo sa, že na príjemné vône dobre reaguje pravá polovica mozgu, zodpovedná za pozitívne emócie, resp. príslušný emočný lalok. Levanduľa, whisky či káva navodila lepšie spracovávanie informácií, preto boli reakcie účastníkov aj rýchlejšie. Verdikt vedcov nedal na seba dlho čakať; kávu navrhli ako aromaterapeutický prostriedok na zlepšenie nálady v psychiatrických liečebniach. O whisky nehovorili... ☺

Byzantský rezeň

Hádam najslávnejším rezňom sveta sa stal ten viedenský. Pritom sa vraj zrodil kedysi dávno v rezeň vedenskýByzancii. Odtiaľ si jeho recept prevzali maurskí labužníci, od nich Španieli, od Pyrenejcov zase Taliani. V Miláne ho ochutnal maršál Radecký a hneď o tejto špecialitke napísal list cisárovi Františkovi Josefovi. Len smola… vo Viedni nevedeli zohnať parmezán, v ktorom bolo treba rezeň obaliť, a tak použili strúhanku. Aj dnešný kulinár-začiatočník vie, že doň patrí teľacie mäso. Ale možno nepozná ďalšie triky jeho prípravy – že sa do vajíčka nerozhabarkováva mlieko (tak ako u nás) alebo že sa vypráža na bravčovej masti. V Rakúsku ho podávajú so zemiakovým šalátom s červenou cibuľou v náleve z octu, cukru, vývaru, oleja, horčice a soli alebo s majonézou.

 

Šiška s dierkou

Donut, doughnut... skrátka vyprážaná šiška s dierkou uprostred (a stovkami poliev či zdobení) sa považuje za americké sladké pečivo. Jej zrod však nie je jasný; nebude asi pravdou ani verzia,šišky dougnuts pxb že vznikla z tradičných silvestrovských „oliebollen“ holandských osadníkov. Pripravovali ich totiž z kysnutého koláčového cesta, zatiaľ čo cesto na “americké šišky“ je ľahšie a dá sa vykrajovať. O typickú dierku sa vraj zaslúžila nedokonalosť pečenia – v strede často ostávali surové, a tak pekári stred jednoducho vyrezali. Deň donutov sa od roku 1938 slávi v prvý júnový piatok na počesť pekárov, ktorí ich posielali vojakom.
 

Pousse café nie je o káve

pousse-caféVraj prišiel na svet v Paríži 19. storočia - nápoj zložený z dobre viditeľných vrstiev. Podávali ho ako digestív po večeri a obsahoval až šesť rôznych likérov. Fantázii sa však medze nekladú, v sortimente ani v počte (od troch do nekonečna…) Pri jeho príprave treba poznať tzv. špecifickú hustotu tekutín a tisíckrát skúšať, aby sa vrstvy nemiešali, ale aby nápoj dosiahol aj chuťovú harmóniu. Prvou vrstvou býva hustý sirup, potom sa opatrne lejú ďalšie vrstvy likérov, na vrchu  môže plávať aj kopček šľahačky. Hodí sa aj ku káve a dezertom. Dá sa pripraviť aj z rôznych druhov piva. V anglicky hovoriacich krajinách mu vravia layered drink.
 

Keď varí ájurvéda

Indická náuka ájurvéda – vrátane jej stravovacej kapitoly - sa zrodila pred vyše dvoma tisíckami rokov, pred približne štyridsiatimi rokmi ju Mahariši Máreš zmodernizoval aajurvéda pxb prispôsobil súčasnosti. Narába s pojmami dráždivá chuť (cibuľa, cesnak, ďumbier, reďkovka, paprika, korenie) a zvieravá chuť (strukoviny, jablká, hrušky, kapusta, karfiol, brokolica, zemiaky), ale aj s pojmom ťažké (pšenica, syr) a ľahké (jačmeň, polotučné mlieko) potraviny. Vec ešte komplikuje rozdelenie na olejovité (kokos, mlieko, sója) a suché potraviny (kapusta, šošovica, med) a na horúce (čierne, korenie, med, vajcia) a studené (cukor, mlieko, mäta). Ájurvéda vám od neskorej jesene až do konca zimy navarí teplé jedlá a nápoje z ťažších a mastnejších potravín sladkej, kyslej a slanej chuti, ale omnoho menej horkej, zvieravej a dráždivej chuti zo suchých a nevarených potravín.

Mráz ako služba

Občas natrafí hosť hotela - predovšetkým v tých s prívlastkom wellness - na ľadovú terapiu. ľadová terapia hotl pxbOmladzuje, podporuje imunitný systém, ničí tukové bunky, uvoľňuje svaly, lieči reumu, opuchy, krvácanie i problémy mäkkého tkaniva. No a podporuje tvorbu hormónov, najmä testosterónu. Využívala sa už v časoch starých Egypťanov, o jej analgetickom účinku písal aj Hippokrates. Po amputáciách končatín vojakov v napoleonských vojnách prikladali felčiari ľadové obklady k ranám. Skutočná kryoterapia – teda 2-3 minútové pôsobenie teploty -100 °C sa však zrodila až neskôr a v roku 1978 uzrela svetlo sveta prvá kryokomora Japonca Toshiru Yamauchiho.

 Dobrú chuť s tiamínom

vitamín b1 pxbDodať telu tiamín, teda vitamín B1, znamená naplniť si tanier strukovinami, orechmi, celozrnným chlebom a nelúpanou ryžou, pečeňou, bravčovým mäsom, zemiakmi. Potrebujeme to najmä pri poranení nervov, vznikajúceho ako dôsledok zlomenín kostí, pri zápale trojklaného nervu či ischiase, vyskočení platničky, pri cukrovke alebo alkoholizme. A naopak, nepriateľmi tohto vo vode rozpustného vitamínu sú červená kapusta, čučoriedky a niektoré druhy rýb pre obsah enzýmov zvaných tiaminázy. 

 

Naj-čokoláda – horká a tenká

Horká čokoláda musí podľa pravidiel obsahovať aspoň 50 percent kakaového prášku. Čím hočokoláda tenká pxb má viac, je „horkejšia“ i drahšia. Ale nielen kvôli samotnej čokoláde, ale aj energeticky náročnému konšovaniu – premiešavaniu a prevzdušňovaniu. Čokoláda na varenie sa nekonšuje, preto býva lacnejšia aj pri vyššom obsahu kakaa. No a keď už teda vyberáme horkú na jedenie, tak čím tenšiu. Vtedy totiž jej výnimočná chuť najlepšie vynikne. Špičkou medzi horkými čokoládami ostáva typ Grand cru, ručne vyrábané bonbóny a kakaové zrná, predávané v tabletách.

 

Nehľadajte v gastronómii

Norimberské vajce – neoznačuje totiž žiadnu studenú lahôdku na spôsob ruského či Henri/Henry vajca. Ide o prvé vreckové hodinky z roku 1510. Vyrytý podpis Petrus Hele na rohovník pxbnich znamená, že ich vytvoril slávny norimberský hodinár Peter Andreas Henlein.
Svätojánsky chlieb – nehľadajte medzi náboženskými pomôckami. Tejto strukovine pridelili botanici názov Ceratonia siliqua, zatiaľ čo tí naši ju volajú rohovník obyčajný. Vďaka navlas rovnakým a rovnako vážiacim semienkam (cca 0,2 g) ním klenotníci už oddávna vyvažujú karáty drahokamov. Do kulinárstva však zablúdili aspoň okrajovo – ako dochucovadlo cukroviniek, pečiva, limonád a likérov i náhrada kakaa.
O volovi – nepojednávajú dodacie listy predajne či reštaurácie, ale starý čínsky mýtus. Podľa neho vola so správou pre ľudí poslal na zem Vládca nebies, vôl túto správu poplietol, a tak si naveky napísal svoj osud večne zapriahnutého oráča

 

Husokačka nikdy nezagága

V husacej sezóne sa občas objaví aj tzv. husokačka. V skutočnosti v celom jej rodostrome žiadnu hus nenájdeme a tá v názve má naznačiť, že mäso chutí lahodne ako husacina. Pritom je ale menej mastné. Vyšľachtili ju vohusokačka pxb Francúzsku pod názvom Mulard, aby získali väčšiu pečeň; výborné mäsko bolo už len bonusom. Rodičmi sú kačica Barbarie a kačica pekinská. Tá prvá (a tiež sa jej kvôli mäsku s vyšším obsahom vlákniny vravieva husokačka) sa zrodila šľachtením bielej, čiernej či modrej pižmovky veľkej, ktorá sa v zoológii nachádza medzi kačicou a husou. Krížením sa dosiahol vynikajúci gastronomický i chovateľský efekt, vtáky však postupne stratili schopnosť sedieť na vajíčkach, alebo v prípade mularda sa už ďalej rozmnožovať. Husokačka nie je pojem zoologický, ale ľudový
  

Dobrú chuť s burinou, zvanou portulaka

Portulaka zeleninová rastie – ako ťažko vykynožiteľná burina - v celej Európe, ale aj v Afrike či portulaka pxbjužnej Ázii, do kuchyne sa však prepracovala len niekde. Predovšetkým francúzski kuchári hodnotia jej regionálnu, vždy inú chuť - podľa pôdy, v ktorej rastie. V Mexiku ju servírujú s tvrdým syrom, inak sa používa aj v šalátoch, polievkach a omáčkach namiesto okry. Do zdravého stravovania ju predurčuje vysoký obsah omega 3-mastných kyselín, betakaroténu, vitamínov B aj C, horčíka, železa, draslíka, vápnika aj medi.
 

Čaj bez čaju

Čajoví gurmáni to vedia; biely čaj sa síce tiež pripravuje z rastliny čajovníka, ale iba z bielo čaj biely pxbochlpatených púčikov a lístkov na jeho spodku.. Pred rozvinutím púčikov sa odtrhnú, nechajú zvädnúť a napokon usušia na slnku. Tento čaj - v medzinárodnej hantírke nazývaný Flowery Pekoe - teda neoxiduje a nefermentuje sa. A tak mu chýba zelená farba (skôr by sa dalo hovoriť o bledožltej) aj intenzívna chuť i vôňa, ale patrí medzi vzácne delikatesy. Na balíčku by ste najčastejšie našli označenie Made in provincia Fu-t´ien. Produkuje sa však aj v Nepále, na Srí Lanke, Thajsku či Indii.

 

Feta desiatich názvov

Stačí syr vložiť do nálevu z vody a soli a viac na ňom nerastú baktérie ani plesne. Navyše vôbec nevysychá - zistili už starí Gréci, keď kozie a ovčie mlieko spracovali do tvrdého tvarohu.feta pxb Nazvali ho feta a uložili do súdočkov, aby si dopriali syrové hody aj v obdobiach, chudobných na mlieko. Dnešné syry typu feta syrári pripravujú aj z kravského alebo miešaného mlieka. Všade ho však pokrstili po svojom. V Rumunsku si pýtajte syr telemea, na Cypre kupujte halloumi, v Turecku zase beyaz painiri, v Bulharsku sa predáva ako bjalo salamureno sirene, v Egypte zmiešavajú kravské a byvolie mlieko do syra kariesch, v Arménsku majú jerevanskij syr, v Izraeli vám ponúknu „fetu“ pod názvom brinza a v Juhoslávii ako beli sir.

Slivka–neslivka z dažďového pralesa

slivka davodsonia netZoznámte sa: označuje sa ako slivka, a predsa nie je príbuznou tým našim európskym. Reč je o ovocí dažďových pralesov s prívlastkom Davidsonia, ktoré Austrálania nazývajú „úrej“ a považujú za najvšestrannejšiu pôvodnú potravinu. Tri druhy tohto rodu rastú na rôzne vyzerajúcich stromoch (tie malé merajú „len“ 5  a veľké až 12 metrov), šupka je hladká ale aj zošúverená na spôsob datlí, všetky sú však mimoriadne kyslé. A tak sa hodia len na tepelné spracovanie. Najčastejšie do džemov, omáčok, zmrzlín, ale aj do nesladkých, korenených jedál. Dokonca sa stali aj zložkou ovocných suchých ginov.

 

Nech žije pani Majonéza!

Majonéza slúži ako dôkaz, že najlepšie veci vznikajú v núdzi a pod tlakom. Historka o jej vzniku počas vojny na Port Mahon na Menorke hovorí o tom, ako sa museli kuchári maršála de Richelieumajonéza šalát 2 pxb (synovca známeho kardinála) uspokojiť s tým málom surovín, čo sa našli na ostrove. Skrátka, vajcia, smotana a horčica. Nám k nej potom stačí primiešať cesnak, koreniny, bylinky, posekanú zeleninu, worcester, kečup, chilli či iné omáčky a máme zrazu na stole aspoň desať majonéz, dressingov alebo mierne hustejších dipov, do ktorých sa suroviny namáčajú

 

Tisíc (a jedna) chutí horčice 

K letu patrí grilovanie, ku grilovaniu špekáčiky a ku špekáčikom horčica. Chutí na sto spôsobov už aj preto, že botanici rozlišujú tri druhy – horčicu bielu (z nej sa vyrába plnotučná horčica), horčica pxbhorčicu čiernu a horčicu hnedú (tie považujú za pálivé). Kulinári z nich pripravujú aj rôzne vlastné kombinácie. Avšak takmer na celom svete uznávajú hotovú dijonskú horčicu (z „odšupenej“ čiernej horčice), anglickú horčicu z bieleho i čierneho druhu, pšeničnej múky a kurkumy, čínsku horčicu zo sušeného prášku a zvetralého piva, nemeckú horčicu s bylinkami a karamelom i moutarde de meaux s celými semenami, ktoré po rozhryzení zaplavia ústa i žalúdok pálivou silicou.


Sever píše zmrzlinové rekordy

Keď sa povie „zmrzlina“, našinec si predstaví leto. A naozaj, až 60 percent zjedenej studenej zmrzlina chlapček pxbpochúťky tu majú na svedomí mesiace máj, jún, júl a august. Ale ročné obdobie a počasie v skutočnosti na konzumáciu nevplývajú. Najviac jej totiž zjedia na severe Európy – okolo 15 litrov na jazyk za rok, zatiaľ čo Portugalčan alebo Grék jej zlíže iba 4,5 litra. Určite je to práve tým, že zmrzlina síce na chvíľu ochladí pery a jazyk, ale potom sa už v ústach ohreje až na 16-18 °C. Kým docestuje do žalúdka, nie je chladnejšia než bežná telesná teplota. Na rozdiel od studených nápojov kĺže totiž cez hltan omnoho pomalšie.

 

Sangria na sto spôsobv

Barmani o sangrii vravia ako o bowle zo Španielska, ale podľa každého Andalúzana čisangria pxb Katalánca je sangria skrátka sangriou; hoci s desiatkami receptov. Niektorí „sangrijáci“ alkohol s ovocím varia na miernom ohni a až potom chladia. K červenému vínu prilievajú brandy, vodku, rum alebo inú liehovinu, z ovocia si do sangrie často vyberajú citrusové, predovšetkým však šťavnaté a pevné druhy. Niekto pridá pomarančovú šťavu, iný zvolí likér a sódu, ďalší sa rozhodne pre doplnenie šumivým vínom a servíruje Cavu Sangriu. Najčastejšie sa podáva v priehľadnej sklenej mise bez vrchnáku.

 

Fíni zbožňujú kaffeost

Podľa ortodoxných kávičkárov nepatrí do espressa mlieko ani cukor a už vôbec nie rôzne kaffeostlikéry a príchute. Čo kraj, to ale iný kávový mrav. Napríklad vo Fínsku by našinca doslova šokovala kaffeost – káva, v ktorej plávajú kúsky syra leipäjuusto. V podobe placky sa pomocou syridla a odstránením srvátky vyrába z kravského, kozieho alebo sobieho mledziva (tzv. prvotného mlieka tesne pred pôrodom a po ňom) a pečie na ohni. Vďaka sladkastej chuti sa zvykne servírovať studený i na teplo s moruškovým či brusnicovým džemom, so šľahačkou a škoricou, alebo sa nakrájaný namáča do kávy.

  

Štyri storočia „haute cuisine“

Frankofil by povedal haute cuisine, anglofil by skôr vravel o high cooking. Obaja by však mali na mysli jedlá, ktoré sú náročné na prípravu, obsahujú nevšedné alebo vzácne suroviny adivina - j kuchári im venujú veľa času. Pojem sa zrodil vo Francúzsku 17. storočia ako gastronomický ekvivalent spoločenských zmien, keď si bohaté a vysokopostavené vrstvy začali svoju pozíciu dokazovať inými jedlami a inak vyzerajúcim tanierom. Posilnili úlohu „dvorného“ kuchára, nechávali si voziť exotické korenia či suroviny. Už nestačilo len jedlo, ktoré zasýti a dobre chutí, muselo aj krásne a originálne vyzerať. Skrátka byť hodné „horných desaťtisíc“. Počas storočí sa síce pohľad na ne menil, dodnes však pojem znamená sofistikované varenie.

Medvedí cesnak – do kuchyne aj lekárničky

Niečo medzi cesnakom a pažítkou; takto by sa dala popísať vôňa a chuť prvej jarnej zeliny – medvedí cesnak pxbcesnaku medvedieho, rastúceho vo vlhkých lesoch. Niektorí kuchári využívajú aj cibuľky, najcennejšie sú však mladé listy. Preliate vriacou vodou sa používajú v polievkach, omáčkach, omeletách, rizotách, nátierkach, šalátových kompozíciách či plnkách, v bylinkovom masle alebo ako pesto z medvedieho cesnaku, ktoré – ako nebazalkovú podobu – vymysleli Taliani.  Spolu s dobrou chuťou dostávate do tela aj prostriedok proti astme, vysokému tlaku, žalúdočným problémom, bolestiam hlavy a na celkové povzbudenie imunity.

 

Nepoznaný Liptov predstaví salašníctvo

Projekt Oblastnej organizácie cestovného ruchu Region Liptov predstaví verejnosti poklady, späté s prírodou a tradíciami - horské pramene a vodopády, okolité travertíny, liptovskéliptov ovce remeslá, salaše, ale aj menej známe prírodné zákutia a túry. Začína témou salašníctva, pretože máj sa považuje za mesiac bryndze - z prvej paše oviec na zelených lúkach. Projekt predstaví hosťom regiónu pastiersku kultúru, históriu salašníctva i samotnú ovečku „valašku“.

 

Začínať deň mníchovským weisswurstom 

Nedajte do klobásovej zmesi mletú papriku a už je z toho biela klobása - weisswurst. Tradičná mníchovská je však samostatnou kapitolou. Používa sa do nej teľacie aklobása biela pxb bravčové mäso a veľa petržlenovej vňate. Podľa príbehu spred 160 rokov sa zrodila ako veľa iných špecialít – z núdze. Istému mníchovskému mäsiarovi sa minuli tradičné hrubé bravčové črevá, nuž skúsil použiť tenké. Bál sa, aby pri pečení nepraskli, a tak klobásky uvaril. A tradícia bola na svete; spravidla sa nesú na stôl priamo v hrnci a každý si mäsovú zmes vytlačí z čreva. O bavorskom weisswurste sa hovorí ako o prvom jedle dňa. Už aj preto, že sa musí konzumovať čerstvý. Podľa úslovia pradedov ešte skôr než kostolné zvony odbijú poludnie. Tradične ku klobáske nechýba bavorská sladká horčica a praclíky. Kto môže, tak aj pšeničné pivo.
 

 
Púpavový med nepochádza z úľa

Predovšetkým francúzska kuchyňa varí polievky a pripravuje šaláty z púpavy, napríklad salade aux lardons z púpavových listov, slaninky, horúceho tuku a koreneného nálevu. Kuchári všakpúpava pxb musia vystihnúť čas prvej „úrody“, pretože potom táto planá rastlina horkne. Keď sa rozvinú aj kvety, pripravujú z nej tzv. púpavový med cramailotte. V skutočnosti však ide o želé z varených kvietkov, pomarančov, citrónov a cukru. Vo Flámsku vypestovali na farme bez denného svetla aj tzv. bielu púpavu, ktorá je jemnejšia a chuťovo príjemnejšia.

 

Skyr je bratrancom jogurtu

Vyzerá ako jogurt, vonia ako jogurt, chutí takmer ako jogurt.., tak to musí byť jogurt. Ale nie jogurt - skyr pxbje! Skyr sa vyrába na Islande, recept na tamojší nízkotučný národný syr tam však pred tisíc rokmi priniesli Vikingovi. Kým pri jogurte sa mlieko mení na kyslé pôsobením baktérií, skyr vzniká použitím tzv. syridla – výťažku zo žalúdkov teliat. Teda tak, ako keď sa vyrába syr. Potom sa pridajú baktérie podobné jogurtovým . Napriek tomu, že je skyr hustý, má prirodzene nízky obsah tuku, zatiaľ čo sa jogurt stane nízkotučným iba pridaním sušeného mlieka.  Zdravý skyr sa pritom v tele strávi o dve tretiny rýchlejšie než mlieko.

 

Dožinky ustríc

Ak by sme dožinky chápali ako slávnostné ukončenie žatvy (teda zberu), tak uprostred jari si ich zaslúžia aj ustrice. Sezóna lovu totiž prebieha od deviateho mesiaca až po štvrtý-piaty

ustrice 2 pxb mesiac roka. Potom im rozmnožovací proces mení chuť i konzistenciu. Mimochodom, pri týchto plodoch z mora treba radšej päťkrát vyberať a až na šiesty raz zjesť; otrava je veľmi nepríjemná záležitosť. Počúvajte svoj nos a oči, čo nevyzerá a nevonia dobre, to patrí do smetí. Krátke povarenie je druhou bezpečnostnou previerkou – zatvorené ustrice sa v tepelnom procese otvárajú. A ktoré nie, treba ich vyhodiť. Kto má obsah lastúrnikov rád, poteší telo zinkom, vápnikom, železom a vitamínom A. Pritom tucet ustríc má len 300 kJ.
 

Goetheho zelinková polievka

polievka bylinková pxbNapriek tomu, že slávneho nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho poznajú historici i gastronómovia ako labužníka, žiadna špecialita nenesie jeho meno. A predsa by sa našli jedlá, ktoré by sme s pokojným svedomím mohli servírovať ako „à la Goethe“. Zbožňoval totiž zeleninu a bylinky, predovšetkým v hustých polievkach svojej mamy; dopriaval si ich aj dvakrát denne.

V jej receptári z roku 1818 sa našiel predpis na Johannov obľúbený prívarok z veľkého množstva čerstvej trebuľky, feniklu, žeruchy, estragonu a žihľavy, najemno rozsekaných vajec, oleja, octu, korenia a cukru.

Bakchanálie po malokarpatsky

Rím ešte len budovali, keď na západnom Slovensku už stála bohatá osada s viničom navôkol Ako dokazujú archeologické vykopávky, Malokarpatská vínna oblasť odjakživa priala dobrejvíno - preš úrode hrozna. Už v roku 1397 sa tu zrodila špecializovaná profesia krčmárov a platili prísne pravidlá predaja vína. Komu to licencia dovolila, vyvesil nad štít zelený veniec s bielou (biele víno), červenou (červené víno), zelenou (jablkové víno), ružovou (jahodové víno) alebo fialovou stužkou. Táto „biskupská“ farba znamenala, že viecha ponúka aj ríbezľové víno, jednu z výnimočných špecialít tohto kraja. Patrí k nim aj burčiak – máloalkoholické kvasiace víno so zvyškovým cukrom, vysokým obsahom vitamínov i kysličníku uhličitého. A kraj sa pýši ešte jednou vinárskou raritou – v roku 1825 začala nová bratislavská fabrika (ako druhá v Európe) vyrábať šumivé víno šampanskou metódou. Aj preto, že sa tu preň rodí ideálne hrozno.

Nebojte sa špargľového bontónu!

Nie je to tak dávno, čo sa nejeden prezieravý hosť slávnostného obeda vyhol misám s jemnými stonkami tejto nízkokalorickej zeleniny. Etiketa totiž vyžadovala prísne dodržiavanie špargľa 4pravidiel: vziať stonku do ruky, pomaly a spôsobne z nej odhryzkávať, zvyšok stonky položiť na okraj taniera, umyť si ruky v malej miske s vodou. Pritom sa tváriť ľahostajne a nad vecou, príjemne konverzovať, ale nezašpiniť seba ani suseda.
Našťastie, už koniec storočia priniesol aj zjednodušovanie pravidiel stolovania. A tie už dnes dovoľujú konzumovať špargľu pomocou klasického príboru. Labužník si odkrojí len hlavičky, jedák zje celé stonky. Keď k asparágu naservírujú aj omáčku alebo nálev vinaigrette, naberáme ju lyžicou.

 

Desatoro dobrého espresa

Konečne sa hosť stáva náročným milovníkom kávy – vravia šikovní baristi. No a tým espreso 2nešikovným to práve naopak ide na nervy. „Nikto sa ešte nesťažoval..,“ znie obligátna odpoveď po tom, čo ste reklamovali slabú penu, priveľa vody, cappuccino posypané kakaom alebo celkom nevhodnú šálku. Neraz sa stáva, že je hosť vzdelanejší než osoba za kávostrojom (vravieť jej barista by bolo príliš nadsadené a voči ostatným aj neférové). A tak jej/jemu môžete poradiť desatoro dobrého espresa...
 

 

Spišský Jeruzalem

Nielen tzv. náboženská turistika, ale ani bežné objavovanie zaujímavostí Slovenska by nemalo obísť Spišský Jeruzalem. Krížová cesta s kaplnkami totiž kopíruje slávny originál „svätej zeme“.spišská kapitula Palác Herodesa, Golgota, sídlo Piláta... To všetko na Spiši naozaj stojí, aj keď pod názvami Kaplnka sv. Rozálie či sv. Františka Xaverského, vŕšok Sivá brada... V rovnakej veľkosti ako originálne Calvario Jerusalem postavili jeho spišskú podobu jezuiti v 17. storočí, keď nemohli navštíviť to pravé. Mimochodom, je to tretí dôvod, pre ktorý sa oplatí stať hosťom Spiša. K pamiatkam, zapísaným do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO; patrí totiž aj jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Európe Spišský hrad. Či Spišská Kapitula – katedrála sv. Marka.

 

Dolce vita po sicílsky


Sladký život – na Sicílii to platí doslova. Med, mandle a pistácie tvoria základ veľkolepej turecký med pxbponuky zákuskov – marcipánu, granity, tvarohovej torty „cassata“, piškótovej torty „pan di spagna“ s čokoládou, kandizovaným ovocím a maraschinom alebo sicílskej varianty tureckého medu „torrona“. Dokonca ešte aj messinské zapečené cestoviny s rybami „impanata“ tam pripravujú na sladko s cukrom. Dolce vita potom zavŕši fortifikovaná Marsala z provincie Trapani, v ktorej sa mieša biele víno s vareným muštom, hroznovým sirupom a alkoholom, prípadne so žĺtkami, mandľami či ovocím.

Vajce plné vášne

Na počiatku iste stálo vajce a z neho sa zrodila vášnivá erotika. Hoci výskumy nepotvrdili jeho priamu podnecovaciu moc, predsa ho zaraďujú medzi afrodiziaká. Už len vďaka obsahuvajce pxb vitamínu E – známemu ako látka sily a plodnosti - i vitamínu A, ktorý dokáže vyvážiť sexuálne hormóny. Vajíčko je bohaté aj na cholin, podporujúci pamäť. A ak to nechcete nechať na viagru, pripravte si tradičný starorímsky podnecovateľ žiadostivosti: zmiešajte vajcia na mäkko s ligurčekom, limbovými orieškami, medom a liquamenom zo zahnívajúcich rybacích vnútorností. Možno vo vás prebudia až nečakanú túžbu (aj nerušene odpočívať v tieni bidetu).
 

 

Čokoláda bez viny

Čokoláda síce patrí medzi najkalorickejšie potraviny, podľa odborníkov sa však zďaleka po nej nepriberá viac než po iných kulinárskych hriešikoch. Niekto jej vyčíta akné a kožné vyrážky. Ale čokoláda tabuľky pxblekári tvrdia, že aj to je iba mýtus. Samozrejme, alergici nech sa radšej vyhnú alergizujúcim potravinám vrátane čokolády. Či je v tomto ohľade na vine theobroma alebo skôr pridané mliečne a sójové bielkoviny, to sa však doteraz nevie.

Dobrou správou je však boj čokolády so zubným kazom. Japonskí vedci totiž zistili, že kakao obsahuje triesloviny, brániace tvorbe baktérii v ústach. Vďaka čokoláde baktérie neprodukujú škodiaci lepivý glukán a bez neho sa zločinec zubného kazu - streptococcus mutans nemôžu prichytiť k zubnej sklovine.
 

 

Pink gin alebo ružový džin?

Hádam neexistuje značka „borievkovice“, ktorá by v ponuke nemala aj ružovú podobu. Tie lacné ju získavajú prifarbením, tie stredné z jahodovej či malinovej esencie. No a tie najdrahšiepink gin pxb tvrdia, že ich gin – džin sa mieša len s ovocím v jeho prirodzenej podobe.                                                                                         Pink gin je však koktail, ktorý má na svedomí anglické kráľovské loďstvo alebo lepšie povedané nemecký doktor Johann Gottlieb Benjamin Siegert. Aby predišiel chorobám a horúčkam na mori, vymyslel a namiešal v roku 1824 bylinný likér Angostura bitters z horca a exotických rastlín.. Liehovina však chutila príliš trpko, a tak ju námorníci miešali so sladkým druhom ginu Plymouth. Tak vznikol Pink Gin. O necelé polstoročie sa stal koktail z ginu a streku (asi 9 ml) Angostury bitters – prípadne s tonikom – jedným z populárnejších drinkov v celom Anglicku.

 

Kaviár pre „chudobu“

Z nedostatku iného jedla sa kedysi astrachánski rybári živili aj ikrami jeseterov. Až po čase zistili, že im dodáva nebývalú silu, zdravie a energiu. Keď objavili solenie ako spôsobkaviár čierny pxb uchovávania morského úlovku, začali soliť aj kaviár. A tak sa čierne guličky od vyzy, sevrugy, jesetera malého i veľkého či dokonca od najmenšej sterlede postupne dostali až na stoly ruských cárov, často ako forma rybárskej dane. Iránsky kmeň Khedivov z nich dokonca pripravoval slávnostné jedlo zvané Cavh-jar, teda koláč sily.
 

 

A ako arašidy

Arašidy či búrske oriešky (ktoré dostali svoje pomenovanie podľa búrskej vojny) sa zvyknú používať tam, kde aj oriešky - ako lacnejšia náhrada. Pritom však ide o struky Podzemnice arašidy pxbolejnej, teda o strukoviny, príbuzné fazuli. Ich pravlasťou je Južná Amerika, oblasť Peru, kde ich prvý raz aj domestikovali.  Vďaka Portugalcom putovali odtiaľ do Afriky a až potom do severnej Ameriky. Na tamojšom kontinente sa zrodil aj arašidový olej a najmä maslo z arašidov, oleja, soli a cukru. V USA dokonca slávia 24. januára Deň arašidového masla. Búrske oriešky sú vynikajúcim zdrojom výživy v chudobných krajinách, inde v nich zase oceňujú najmä nízky obsah sacharidov, vysoký podiel vlákniny a bielkovín, vitamínov skupiny B a vitamínu E. Vďaka mangánu zrýchľujú metabolizmus, čím pomáhajú pri chudnutí. Žiaľ, asi pol percenta ľudí má na ne alergiu.

 

Sladká bodka za stolovaním

V našich stredoeurópskych končinách sa už dávno traduje zakončenie stolovania chutnou sladkosťou. Dokonca sa v staručkých breviároch spoločenskej etikety dočítame, že pred dezert ilu pxbdezertom netreba ani vyplytvať všetku chválu. Treba si ju nechať až k zákusku – zlatému klincu prestretého stola. Môže to byť naozaj všeličo. Vo Viedni kaiserschmarrn alebo rez Sacherovej torty, v Pešti doboška a gaštanové pyré, v Prahe slivkové guľky a chodské koláče, v okolí Rýna (a potom široko-ďaleko) zase Schwarzwälder Kirschtorte od majstra cukrára Jozefa Kellera, v Bratislave štrúdľa alebo veterník, v Drážďanoch vianočná štóla a v Augsburgu švábska žemľovka, vo Varšave mazurek malinowy zo snehového cesta, v Paríži crepes suzzette, v Ríme tiramisu a zmrzlina, 

 

Zima servíruje hriatô

Na severe je zima a daždivo, nuž sa tamojší gentlemani zohrievajú teplými drinkami na spôsob grogu, punču alebo jäggertee. Ale určite by ani veriť nechceli, že aj v krajine južnejšej ohriatô 3 niekoľko rovnobežiek sa tiež zrodil originálny teplý nápoj – hriatô (alebo sliezska vařonka). Na prehriaty med alebo skaramelizovaný cukor naleje barman rozohriatu husaciu masť alebo maslo, prileje pálenku a prisype oškvarky. Ani v tomto mimoriadne „short“ nápoji sa fantázii mantinely nestavajú; veľkorysý majster miešania pridá citrónovú kôru, škoricu, klinčeky a spravidla požiada kuchára o prítomnosť husaciny i lokší. Hriatô sa podáva iba za kalíštek, určite aj preto sa nedá oklamať. Na rozdiel od vareného vína. Pod týmto názvom vypije hosť všeličo, dokonca občas aj skutočný révový mok. Odborníci k tomuto teplému nápoju dodávajú, že víno by sa nikdy nemalo variť, ale iba zohrievať približne na 40 °C s cukrom a koreninami.


V Čile sa občerstvite sendvičom Barros Luca

Do čílskej gastronómie sa už pred sto rokmi zapísal sendvič Barros Luca (na obr. z https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Barros_Luco_20190525.jpg). Spojenie taveného syrasendvič barros luco pxb a hovädzieho mäsa medzi dvoma plátkami bieleho chleba alebo pečiva sa zrodilo v desiatych rokoch minulého storočia. Čílsky prezident nie je jeho autorom, ale vďačným konzumentom. Pripravovala mu ho reštaurácia v Santiagu La Confiteria Torres, jedna z najstarších a dodnes fungujúcich. Sendvič Barros Jarpa nesie zase meno jeho bratranca – senátora. Kvôli problémom so zubami mu namiesto hovädzieho mäsa vkladali do sendviča šunku.

 

Martini Dry alebo Dry Martini?

martini dry xbPod názvom Martini Dry prinesú hosťovi baru či reštaurácie suchý vermut známej talianskej fabriky, ktorú založili páni Alessandro Martini a Teofilo Sola v roku 1863. Dry Martini však znamená typ miešaného nápoja, ktorý obsahuje suchý vermut akejkoľvek značky, takmer osemnásobok ginu a k tomu olivu alebo prúžok citrónovej kôry. Mieša sa v šejkri s veľkým množstvom ľadu a ako pri jednom z mála koktailov sa odborníci tekutej gastronómie zhodnú na servírovaní  pred jedlom.

Patria tiež do gastronómie

Jardiniere – nevyprovokuje žiadneho Francúza ani Belgičana k tomu, aby si šiel obliekať záhradné montérky.  Slovo sa síce týka zeleného kútika, ale iba na tanieri - trochačašník ilu pxb mrkvičky, fazuľky, hrášku, karfiolu. Ak ste u typických belgických hostiteľov, bude jardiniere sprevádzať riadny kus kuraťa.
Genever – v žiadnom prípade neznamená pokyn, že sa cestuje do švajčiarskej krásavice na jazere. Názov označuje holandský druh ginu, spojený s „genievre“, teda jalovcom a so Ženevou nemá nič spoločné.
On the rocks – síce vyvolá predstavu bagadží, pohoriek alebo gumákov, v Amerike však nemajú na mysli vysokohorskú túru po skalách, ale nalievanie a pitie nápojov na kocky ľadu.

 

Fašiangové kreple

Z 50 g masla a 80 g hladkej múky si pripravíme bledú zápražku a ešte na plameni k nej opatrne primiešame 0,2 l mlieka, 3 lyžice kondenzovaného mlieka a štipku soli. Miešame, kým šišky bellevue vtmasa neodchádza od stien panvice. Už do odstaveného cesta vmixujeme 2 vajcia a 2 žĺtka. Cesto naplníme do zdobiaceho vrecúška (môže byť aj s hviezdičkovým hrotom) a na papier na pečenie vytláčame rovnaké tvary. Spolu s papierom ich hádžeme do rozohriateho tuku.
Po dvoch minútach oddelený papier vyhodíme a kreple vložíme do sitka, aby prebytočný tuk odtiekol. Servírujeme s roztopenou čokoládou, lekvárom, šľahačkou alebo ovocnou omáčkou a s poznámkou, že kreple sa v rôznych kútoch Slovenska ponúkajú rôzne: ako fánky, šišky, krapne, špricle, triesky i pampúchy.

 

Čo jete, keď sa povie…

Balzac – môže sa to týkať, napríklad, marhúľ, zapečených na dusenej ryži a pod snehovou penou, poliatych marhuľovým pretlakom
Bismarck – spravidla ide o rybací pokrm, upravený na alkohole a obohatený mnohými roštenka pxbšpecialitami – ustricami, artičokami, račím mäskom či mušľami
Dumas – toto meno nesú aj baranie kotlety, zabalené so zemiakovou kašou v bravčovej pobrušnicovej „sieťke“ a opečené v strúhanke
Esterházy – hovädziu roštenku s nahrubo nakrájanou mrkvou, zelerom, petržlenom a pórom, okorenenú paprikou, tymianom, cesnakom, cibuľou, bobkovým listom a ochutenú kyslou smotanou s kaparami dá kuchár zapekať do rúry
Rossini – v úprave nechýbajú hľuzovky a husacia pečeň
 

Pite a tlieskajte (v časoch po covide)!

Objednajte si v klasickom bare, napríklad, screwdriver. Počas jeho prípravy sa kocháte pohľadom na barmanovu hlavu, ruky po zápästia, pult, kmitajúci sa vrchnák vodkovej fľaše a škatuľu pomarančovej šťavy (v lepšom prípade na čerstvé pomaranče). V modernejšom barebarman pxb vás ale barman zabaví aj tzv. working flair. Ide vlastne o mierne žonglovanie s pomôckami a surovinami, ktoré má navodiť príjemnú, neformálnu atmosféru. Štatistiky ukazujú, že tieto bary majú vyšiu návštevnosť i vyšší predaj a že zručného barmana working flair nezdržuje. Je schopný pripravovať drinky tak rýchlo, ako prichádzajú objednávky. Inak by to bolo v prípade show flair (alebo podľa odborníkov freestyle), ktorý sa v dobrom prirovnáva k cirkusu. Počas neho sa bežná prevádzka baru zastaví a barmani ohúria svoje obecenstvo eskamotérskou šou. Samozrejme, nesmie trvať dlho a prekážať v príprave objednaných drinkov. Fľaše a poháre, svištiace vzduchom, však pridávajú baru na atraktivite.

 

 Koľko dáme“ tringeltu“?

Niekto tri centy, iný euro. Jazykovedný ústav SAV však nedá tringelt žiaden. Ide totiž o výraz, ktorý podobne ako anglický „tip“ (alebo sprepitné podľa slovníka Slovenského jazyka zo peniaze hšesťdesiatych rokov) do nášho jazyka nepatrí. Spisovné pomenovania dobrovoľnej odmeny za obsluhu či služby sú podľa nášho jazykového arbitra prepitné a obslužné. Niektoré krajiny ho zahŕňajú priamo do ceny jedla, iné aspoň do účtu, niekde platí pravidlo 10 percent, inde sú „keš mince“ obsluhe skôr svetlou výnimkou a vyjadrujú mimoriadne spokojnosť hosťa. V našich končinách sú prudko očakávané a zdalo sa, že tento nepísaný zvyk zlomí hospodárska recesia spred desiatich rokov, umocnená prechodom z koruny na euro. Prepitné sa však vrátilo do starých koľají, ktovie či ním zamáva súčasná kríza...

 

Polievka grófa Rumforda (aj do corona-krízy)

Sporák, hrnce s dvojitým dnom, krutóny, kultivácia zemiakov, zapekaná snehová hmota (a objav, že bielko nevedie teplo), varná kanvica... Vynálezy amerického vedca 18. storočia Benjamina Thompsona sa spravidla spájali s gastronómiou. Jeho najslávnejším výmyslom všakpolievka zem chudobná pxb bola polievka zo starého zvetralého piva, žltého hrachu, perličkového jačmeňa, zemiakových kociek a soli; neskôr pivo nahrádzali odrezkami pšeničného chleba a octom. Pôvodne mala zásobiť organizmus vojakov proteínmi a uhľohydrátmi, v čase krízy ju však začali variť najmä pre chudobných. Len v Londýne zasýtila denne až 60 000 ľudí a stala sa základom „polievkových domov“ pre nezamestnaných. V tom čase vedec slúžil bavorskej vláde, ktorá mu udelila titul gróf Rumford. Jeho polievke neskôr vyčítali, že nepočíta s vitamínmi a stopovými prvkami. Modernejšia gastronómia ju preto obohatila o kukuricu a haringy.

 

Nech žije gin... aj na Menorke!

Čakali by ste niečo vínové, ale Menorčania vás uhostia národným nápojom z ginu. Turistom, neznalým tamojších gastronomických reálií, vždy padne sánka. Veď Baleárske ostrovy sú gin pomadašpanielskou provinciou a ležia v Stredozemnom mori. Čo tam robí gin?
Nuž ako to v minulosti často bývalo, britskí námorníci si sem – už v roku 1708 - priniesli svoju obľúbenú liehovinu.. Ako dočasní kolonisti sa mohli smelo rozhodnúť, že sa v hlavnom meste Mahon bude dokonca aj vyrábať pod značkou Xoriguer (šorigair). To ešte netušili, že niekedy v 21. storočí bude platiť zásada „odlíšiť sa“. Gin sa tu totiž odvtedy nepretržite vyrába a dokonca má ako jeden z iba dvoch ginov EÚ pečiatku ochrany pôvodu.
Z jedného dielu ginu a dvoch tretín limonády sa potom zrodil koktail s názvom „pomada“. Na Menorke ho považujú za národný nápoj, takže nechýba na žiadnej oslave. Predovšetkým nie na festivaloch Sant Joan, Es Mercadal, Es Castell, Formells... Ako celý svet, aj tam si však musia v tomto roku spraviť oslavu s „pomadou“ len doma.
 

 

Nehanbime sa za „šniclíky“

Často sa na našej gastronomickej scéne opakuje kritika, že sme taký „šniclíkový“ národ a naša predstava slávnostného obeda začína a končí pri vyprážanom rezni. Andrej Bruna z B&B wienerschntzelSharkam catering, to vďaka 10-ročnej práci v najväčšej rakúskej cateringovej firme vidí trochu inak: „Na žiadnej tamojšej recepcii - ani na najvyššej úrovni - nesmie chýbať tradičný viedenský rezeň so zemiakovým šalátom. Na Slovensku by takéto jedlá klienti a možno aj hostia často považovali za príliš jednoduché a nemoderné. Dôvodom je konzervatívnosť Rakúšanov ale aj to, že oni už majú svoje obdobie kreviet a lososov dávno za sebou. V polovici deväťdesiatych rokov to tam tiež veľmi „fičalo“. Postupne sa nasýtili a dnes si dá hosť zopár krevetiek, ak má na ne chuť, ale inak sa vrátil k rakúskej či rakúsko-uhorskej klasike. Považujem ju za špičkovú kuchyňu – vrátane starej prešporskej, slovenskej alebo českej.“

 

Frťanom proti malárii 

vermút červ pxb

Cinzano, Martini, Noilly Prat, Punt e mes... Do rodiny najznámejších vermútov však určite patrí aj 165-ročný Dubonnet od Josepha Dubonneta. Odpovedal ním na súťaž francúzskych úradov o spopularizovanie chinínu ako prostriedku proti malárii – pred odchodom legionárov do severnej Afriky. Ešte dodnes je na niektorých domoch vo Francúzsku maľba ukrajinsko-francúzskeho maliara Adolpha Mourona Cassandru na tému Dubonnet. S ginom si ho zvykla miešať aj anglická kráľovná matka, pred večerou ho ako aperitív pije aj Alžbeta II. Pred 35 rokmi ho do svojho portfolia prevzala spoločnosť Pernod-Ricard.


Iný kraj, iný mäsový mrav

Na peloponézskom ostrove oslavujú sviatky pečenou jahňacinou. Nad Baltom dajú prednosť rybám, v Porýnií určite bravčovému mäsu. Hornatým Yorkshirom sa spravidla do ďaleka nesie steak 2vôňa dusenej hovädziny a v najjužnejšom cípe Afriky si radi pochutnávajú na pštrosích biftekoch. Alpy dobre ladia s teľacinou, na Novom Zélande vítajú hostí chutnými baraními špecialitami. Stredozemská riviéra obmieňa ryby na stovky spôsobov a na Malte sa za národné jedlo považuje králik na víne. Niet kúta našej modrej planéty, aby v ňom gazdinky či majstri kuchári nepripravovali svojské dobroty z mäsa. Knižky pre kulinárov spomínajú aj obľúbenosť steakov z európskeho medveďa a amerického medveďa baribala, pričom vraj nemecká a ruská kuchyňa dokáže zázraky urobiť z medvedích láb... V Nórsku milujú dyresteg (srňacie pečené mäso), a vo Švédsku zbožňujú renstek (sobie stehno) a la Smetana. Tento recept sa dostal do severských končín prostredníctvom slávneho skladateľa Bedřicha Smetanu a jeho obľúbenej sviečkovice na divoko ešte v minulom storočí; švédski kuchári však nahradili pôvodné hovädzie mäso sobím.

 

aFinlandia Ice Cream

Spojením 4cl vodky Finlandia Mango Fusion, 2cl kokosového sirupu, 2cl limetkovej šťavy, 5cl mangovej šťavy a 5cl jahodovej šťavy sa pred desiatimi rokmi zrodil long drink Finlandia Ice Cream. Jeden z najlepších slovenských bartendrov Tony Velich si ním „vymiešal“ zlato svetového Finlandia Vodka Cup ´10, v konkurencii ďalších 30 víťazov národných kôl. Pomyselné zlaté žezlo prebral od dubajského bartendra Raditya Dimas-a.
 

 

Hľuzám vstup zakázaný! 

Lascívne mäso - povedal v 19. storočí diplomat sir Richard Burton na adresu hľuznatej zeleniny, predovšetkým však cibule a cesnaku. Iní známi páni zase vraveli: "Ak chce byť muž cibuľazdatným bojovníkom v tábore Venuše, nech sa vyzbrojí mäsom s hľuzovitým koreňom, pretože rozpaľuje vášeň." Babylončania považovali cibuľu za symbol dokonalosti, Gréci si všimli, že vyvoláva láskavú blaženosť a Ovídius ju nevedel dosť vynachváliť vo svojej knihe Umenie milovať. Výskumníci dokonca v cibuli odhalili toho nezbedného rajcovníka - hormón gonadotrofin. Nuž, vedeli veru mnísi, prečo zakazujú pestovanie cibule v tibetských kláštoroch... Kroniky však mlčia o tom, či sa podobný zákaz týkal aj zeleru.. "Kto pozná jeho účinky, zaplní ním svoju záhradu," hovoril o ňom skúsený francúzsky básnik Franc Comtois. Táto zelenina totiž stimuluje nadobličky; posiľňuje nervy a obnovuje krv... Alebo mrkvy - milovníci alžbetínskeho obdobia vraveli o nej ako o Venušinom služobníkovi a starí Gréci ju často vmiešavali do nápojov lásky.

 

Arabica & spol.

Coffea arabica, coffea canephora a coffea liberica. Reč je o delení kávy na základné druhy – arabiku, robustu a liberijský kávovník horšej akosti. Odborník k tomu dodáva, že arabica káva zrnoobsahuje menej kofeínu, menej cukrov i tukov a dáva nápoju jemnejšiu chuť. Pre robustu platí opak, a predsa má svoje miesto v kávovom svete; doplní totiž nápoj silou a zaručí trvácnosť krémovej peny. Nehovoriac o tom, že ekonómovia jej mimoriadne fandia pre menšiu náročnosť pri pestovaní, zbere i odstraňovaní šupiek. Arabica trápi pestovateľov väčšou náchylnosťou k chorobám, treba ju zbierať ručne a obal od zrnka oddeľovať náročnou mokrou metódou. Aj laik pochopí, prečo za ňu treba platiť viac. Nie je však arabica ako arabica, inak chutí z Kene a inak z Kolumbie, Jamajky, Brazílie alebo Konga. Nuž a koľko ľudí, toľko chutí... ktorú z tých mnohých arabík si vybrať a dokonca v akom pomere namiešať zmes arabica-robusta, to je potom tajomstvom každej značky kávy.

 

Soňa Hudecová ©

foto: Hosťovo, Klimkin, Bruno, Dominik, Catalin Stefan, Ivabalk, Mirosavik, myriams photos, planet fox, Anita S., viki

 návštevy: 392116  

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Bambusová masáž prekračuje hranice wellness a mieri k liečebným procedúram

Niekto chodí na ryby, iný korčuľuje, záhradkárči alebo vyšíva. Ale je čoraz viac ľudí, čo ich masáž ilu pxb hopantala vášeň pre wellness. Dnes už nie je len o občasnej masáži alebo vírivke. Z wellness sa stal štýl života, spôsob trávenia voľného času, ucelený koncept. 

16. 11. 2023 / Čítať viac

Sriracha je rodinným striebrom Thajska

Sriracha na talianske rizoto. Sriracha na švábske špecle. Sriracha na gruzínske pirohy. Sriracha sriracha fľaše fgako ochutenie francúzskeho quiche. Srirachou pokvapkané mexické tacos či texaské chilli con carne. Sriracha do japonského ramenu a hoci aj na lángoše, zemiakové guľky s údeným mäsom alebo slovenský vyprážaný syr. Na vajíčka, do…

 / Čítať viac

Mám ťa rada, tato kráľ, ako himalájsku soľ...

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v soľ himalájska pxb hslávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.


13. 1. 2023 / Čítať viac

Jeden pomaranč sa zaľúbil raz...

 ... do Darinky mandarínky... a viete, čo sa z toho zrodilo? Nuž predsa bábätko tangor... citrusy vian pxbKrížením citrusov sa rozrástla táto kyslo-sladko-trplá rodina takmer na dve stovky druhov. Nuž a keby sme mali k zime priradiť vôňu, určite to vyhrajú citrusy, najmä tie oranžové.
O tejto farbe sa v psychologických kruhoch traduje, že pôsobí ako balzam na obličky, slezinu

 / Čítať viac

A po snehovačke (pred rokom jubilujúce) Bombardino...

Varené vínko, grog, teplý čaj, horúca čokoláda, rôzne alko i nealko nápoje... to všetko si môžu solisko - bombardino hdopriať fanúšikovia lyžovačky, sánkovačky, bežkovania alebo prechádzok okolo najznámejšieho slovenského morénového plesa, ktoré sa zrodilo pred 12 tisíc rokmi. Alebo pri strážení deťúreniec na vonkajšom ihrisku, klzisku. Fanúšikovia nápojových legiend 

1. 12. 2022 / Čítať viac

Mňam, čašník mi už nesie kokotku...

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je kokotky pxbodér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

 / Čítať viac

Čo vám chcú naliať

Advocaat – zmes aromatickej liehoviny, napríklad brandy, cukru a vaječných žĺtkov; pôvodne blue curacao pxbju Portugalci vyrábali z dužiny tropickej plodiny abacate, z čoho vznikol skomolený, ale podobne znejúci názov
Angostura Bitters – trpká liehovina z angosturovej a chininovej kôry, santalového 

 / Čítať viac


2013 – 2024 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok