Koktail

Nejeden kulinár bez zaváhania povie, že hruška nashi je krížencom hrušky a jablka. Mýli sa, aj keď sa o nej niekedy vraví ako o jablkohruške. V Číne ju pestujú už tisícročia; len o niečo kratšie v celej východnej Ázii a dnes už aj v Chile, Taliansku, Novom Zélande a Francúzsku. Hruška hruškolistá však nie je iba jedna, kuchári celého sveta využívajú až sto odrôd, napríklad,

Naši prapradedovia nedali dopustiť na každodenný teplý tanier polievky. Začínali ňou všedný deň; zasýtila, osviežila, zohriala. Paradoxne však býva omnoho jednoduchšie navariť sýtu gruntovnú polievku než tú nedeľnú, o akej sa na Slovensku tradične vravelo „polievka ako pivo“. Naše prastaré mamy tým chceli povedať, že musí byť tiež

Nielen na jar máme radi, keď sa tanier zelená (nie salámou). Pritom v podstatnej časti roka je naša príroda na čerstvé zelené a pritom prirodzene vypestované plody skúpa. A tak treba vymyslieť jedlá, ktoré vyzerajú letne, avšak čerpajú zo starších, pripravených zásob. Ľahké, akoby pôstne, s puncom moderného stravovania. Čo zasýti a postave i zdraviu neublíži ☺.

Čokoláda s orechmi, hrozienkami, mandľami, pomarančom, jahodovým jogurtom. alebo dokonca s pikantným chilli. Aj tá si ako zvláštna novinka našla svojich priaznivcov. To však neznamená, že na všetky tie doteraz obľúbené chute a kombinácie zanevrieme, a tak zmiznú z povrchu maškrtného... To ale, žiaľ, nie je prípad karamelu.

Povedzte slovo „leto“ a jedným dychom sa derie na jazyk aj slovo „paradajka“. Alebo rajčina, rajčiak, rajské jabĺčko, botanikom možno „mala cethopica“ a historikom gastronómie aj „vlčia broskyňa“, ako nazval túto zeleninu Carl Linné. To však bolo ešte v časoch, keď sa červené plody prízemných kríkov peruánskych Álp považovali za nejedlé, dokonca jedovaté okrasné plody.

Cheesecake je skvelý, creme brulee úžasné a tiramisu famózne. Ale koľko treba pri nich stráviť času, koľko surovín položiť na pracovný stôl... a koľko kuchárskych pokusov (i omylov) mať za sebou, aby sa vydarili bez chybičky?! Ale slovenské prababičky dokázali z mála vyčarovať dobrotu hodnú kráľovskej tabule. Hoci aj tie z Abova...

... ale v Rakúsku vám ho ponúknu ako kodanský . A tak môžeme mať dušu na mieste, že nielen u nás jeme ruské vajce, francúzske zemiaky alebo španielskeho vtáčika . Teda jedlá, o ktorých Rusi, Francúzi či Španieli pod takýmto názvom ani nechyrovali... Dáni totiž zbožňujú koláčik z kysnutého pľundrového cesta s jablkovou, vanilkovou alebo ovocnou

Ani jesť sa nechce. To je jedna zo zlých správ leta, ako ju vnímajú profesionáli v gastronómii. Darmo by pracovali s tými najonakvejšími či najatraktívnejšími surovinami, hosť toho viac vypije než zje. Ale predsa je tu kapitola jedálnych lístkov, ktorá priláka. Už tým, že skôr občerství než zasýti. Zavonia, osloví oči... až sa začnú slinky zbiehať. A tak sme tentoraz do

Ako uvariť cestoviny, aby boli správne al dente. Ktoré kombinovať s akou omáčkou. Z čoho pripraviť šalát, nech povzbudí chuť ako samostatné predjedlo. Vždy použiť len jednu-dve bylinky. Namiesto obligátnej soľničky položiť na reštauračný stôl strúhaný parmezán, ale nikdy syr nespájať s rybami. Pizzu neobložiť priveľkým množstvom surovín. Pripravovať si

Vďaka čerstvým rastlinkám dokážeme vždy pripraviť inú variantu toho istého jedla. Byliny dodajú každému chodu šmrnc, arómu, nevšedný príťažlivý vzhľad a ako bonus pôsobia aj na zdravie hosťa; uľahčujú totiž trávenie a eliminujú škodlivé účinky niektorých technologických postupov. Veď mnohé by vo forme likérov pôsobili ako zázračný digestív.