Namiesto orieškov kúsky mrkvičky, namiesto hrozienok za hrsť sekanej cibuľky, makovú plnku vymení podusený špenát a v úlohe šťavnatých jabĺčok sa ocitne, povedzme, biela či zelená špargľa. Kuchyňa zrazu nevonia na sladko, ale na slano, pikantne a zeleninovo. V rúre sa tak 
vlastne nezrodil iba dezert, ale aj desiata, olovrant, či dokonca samostatný ľahký obed...
Nováčik v kuchyni by sotva uveril, že takmer každé cesto sa má rado so zeleninou – lístkové, jemné, kysnuté, zemiakové, pľundrové, liate, krehké, rezancové, ešte aj odpaľované veterníky sa dajú pripraviť so zeleninovou plnkou. Fantázii sa medze nekladú, ale jedna zásada vlastne predsa len platí: aby zelenina v koláči vytvorila akési príjemné jednoliate spoločenstvo. Chce to nielen variť podľa kuchárskych knižiek, ale aj veľa skúšať, ochutnávať a pri tom sa aj chybami učiť, napríklad, že tvrdá mrkva sa necíti najlepšie v spoločnosti mäkkej paradajky alebo že uhorka a brokolica... to skrátka nie je to pravé orechové.
Ale mierne pokročilý labužník už smelo nastrúha uvarený kaleráb do zemiakových placiek, nakrája zväzok mladej cibuľky do lievancov, piškótový nákyp zamieša so strúhaným petržlenom a vňaťami, naseká cukinu do palacinkového cesta, kysnuté rožteky naplní uvareným karfiolom a cesnakom, až vôňou (a hladom) omámi celý panelák. Kúsky brokolice obalí v cestíčku a vypráža ako šišky. Poseká kapustu, podusí, naplní taštičky z rezancového cesta a uvarí.
A možno pritom ani nevie, že vlastne pripravil typické východoeurópske pelmene. Kdekoľvek totiž vareškou ďobneme do gastronomického atlasu sveta, tam nám určite zavoňajú obľúbené národné zeleninové koláče.
Veď zastavte sa na kulinársku chvíľku v Anglicku alebo Amerike a nemôžete minúť chutné zeleninové páje (pies), veľké ako koleso.
V Chorvátsku stojí za to ochutnať kolači od šargarepe, čo je vlastne piškótový koláč s nastrúhanou mrkvou.
Talianska pizza, čo dávno prekročila hranice „veľkej čižmy“, sa dokáže doslova vyblázniť s 
každou zeleninou.
Gréci holdujú koláču spanakopitta so špenátom.
V Tunise vám naservírujú brik – vyprážanú štrúdľovú taštičku so zeleninou.
Kysnuté žemle sfeha s paradajkou a paprikou milujú v arabských štátoch.
Belehrad vám zavonia pogačicami, povedzme s pórkom...
Krehký kulebiak s dusenou kapustou by vám pripravili pri brehu Nevy.
Kto sa pozrie do Fínska, neodíde bez ochutnania lanttulaatikko, teda nákypu z kvaky.
V Gruzínsku si môžete dopriať famózne osuri ghvezelebi – osetské pirohy, čo sú vlastne trojuholníky koláča s rôznou zeleninovou plnkou, dokonca aj s cviklovými listami.
Jarné závitky cha gio s cibuľkou a sójovými klíčkami radi jedia vo Vietname.
V krajine galského kohúta nebude chýbať na stole quiche aux asperges, teda kiš so špargľou.
Pod Alpami by bol hriech neochutnať gemüsestrudel.
Ale vlastne... prečo by ste si nespravili reštauráciu aj doma? Hoci aj v podobe fazuľkovej torty Rasťa Bekeša, mrkvových mafín Janky Gálikovej či zeleninového závinu Rada Pádeja...
Soňa Hudecová ©