Kto sa vyzná v histórii či botanike, tomu slovo orech pripomína dobrodružný príbeh. Kedysi totiž košaté orechy rástli v severnej Európe, v Grónsku a na Aljaške, aby napokon ustúpili mrazu a ľadu a kľukatou dlhou cestou sa k nám vrátili cez Zakaukazsko a Alpy. Orechy a oriešky sú skrátka doma v celom svete. Na Slovensku najmä v podobe bratislavských rožtekov, orechovej štrúdle, šúlancov či palaciniek s orechami, laskoniek,
medvedích labiek, orechových a kokosových guliek.
Orechy obsahujú veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a nenasýtených mastných kyselín. To využívali aj naši prapradedovia a najmä praprababky. Najmä v roku 1816. Na jar totiž zaplavila mnohé miesta Slovenska nebývalá povodeň a, napríklad, väčšina dobytka, pripraveného na jarmok do Topoľčian zahynula v rozvodnenej rieke Nitra – píšu kroniky. Chovatelia postupne odhadli škody na toľko mäsa, že by stačilo na celoročné zásobenie monarchie. Podobne to vyzeralo aj s úrodou, a tak Týdenník z 8. marca 1816 radí všetkým, čo nemajú dosť peňazí na drahú masť: do čistého plátenka zabaľte lieskovce alebo jadrá orechov a ponorte do vriacej sa polievky alebo kaše. Do hrnca vložte 3 diely zemiakov, diel hrachu alebo bôbu, krúp či kukurice, diel mrkvy, diel repy (namiesto mrkvy a repy možno použiť suché slivky alebo jablká), diel chleba, trochu soli, a "dostatečnú míru vody". Jedlo varíme približne poltreťa hodiny, pričom plátenko s orechami ponoríme dnu.
Ktovie, či už vtedy existovali botanické a lekárske tabuľky, udávajúce obsah tuku v orechoch... Podľa tých dnešných, 100 g lieskovcov dá do jedla až 36 g tuku, vlašské orechy dokonca 51,5 g. Pochopiteľne, najviac by sme si pomohli pekanovými orechmi (s obsahom tuku 71,2 g), para orechmi (61,5 g), pistáciami (54 g), mandľami (53,5 g), píniovými orieškami (47,4 g) alebo arašidmi (49 g), ktoré však nepatria vôbec medzi orechy ale strukoviny. Márne by ste sa však snažili omastiť jedlo pomocou gaštanov. Desaťdekové vrecúško dodá totiž telu len 2,7 g tuku. Kedysi sa vravelo, že to s ohľadom na vysoký obsah oleja netreba s orechmi preháňať. Dnes sa zase zdôrazňuje, že ide o mononenasýtený tuk, znižujúci hladinu „zlého“ LDL cholesterolu.
Orech kráľovský, nesie vo svojom staršom názve „vlašský“ meno svojich šíriteľov - vlašských Talianov, ktorí ho používali pri najrôznejších rituáloch a v Arábii dodnes nedajú dopustiť na jeho potenčné účinky. Ešte donedávna sa vravelo, že to ale aj so zdravými orechmi treba opatrne; sú výživné, obsahujú meď i fosfor, dopĺňajú najmä stravu v zimnom období, sú však najhoršie stráviteľné a plné tuku. Starí Rimania ich preto radšej varili a spolu s medom a žĺtkami dôkladne mixovali do hladkej peny.
Koupím kornout kaštanu, ty ti ruce zahřejí... spieva sa výsostne pravdivo v českom
evergreene. O voňavých chutných gaštanoch sa dokonca v poézii alžbetínskeho obdobia píše ako o podnecovateľoch ľúbostnej túžby. Nuž pravda, v chladnej jeseni naozaj viac patrí k postieľke miska pečených gaštanov než krevetky, zmrzlina či kaviár.
Kráľ Šalamún doprial vo svojich záhradách pistáciám viac miesta než okrasným drevinám a kvetom. A kráľovná zo Sáby sa v nijakom prípade nechcela vzdať monopolu v zásobovaní Sýrie týmito zelenými orieškami. Na vreciach bolo vždy napísané: Pozor - prebúdzajú túžby! Obyvatelia Jordánska už 7000 rokov pred našim letopočtom vedeli o ich bezhraničných erotických možnostiach. Rovnakej úcty sa však dostalo aj živici, vytekajúcej z pistáciového stromu, ktorú nazývali perzský terpentín a liečili ním rakovinu.
Kokos poskytuje 999 úžitkov, pričom tisíci ešte nebol objavený - vraví staroindické príslovie. Palma kokosová sa síce zrodila na pobreží Tichého oceánu, ale "morské orechy" pomaly a plynule doplávali až na tichomorské ostrovy. Vraj vďaka nim domorodci nikdy neochoreli a statočne, hojne sa množili; kokosový orech sa stal symbolom plodnosti a tamojší kňazi ho pestujú pre ženy túžiace po dieťati.
Už v dobe po-ľadovej sa to na tunajšom území len tak hemžilo lieskovými kríkmi (ako dokazujú peľové analýzy). Chutnými lieskovcami sa tak mohli zasýtiť aj tí najchudobnejší. Zato panstvo vedelo, že "umožnia mužovi splniť všetky túžby jeho ženy" (ako sa píše v diele Hortus Sanitatis) alebo ako o tom ešte vzletnejšie dokázal rečniť Vergílius. Na starogréckych a starorímskych svadbách zapaľovali lieskové halúzky, ktoré tak magicky mali zaručiť plodné manželstvo. V skutočnosti sú lieskovce ľahko stráviteľné, upokojujú črevnú peristaltiku, v
oblasti solar plexus navodzujú príjemný pocit a ukľudnený nervový systém v bruchu vedie k silnejšiemu prežívaniu všetkých ostatných slastí.
Veľa bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, nenasýtených mastných kyselín a vlákniny - to je každá porcia píniových orieškov zo stredozemnej borovice, kešu orieškov z Brazílie, para orechov z povodia Orinoka a Amazonky, pekanových orechov zo stromu zvaného hikória, makadamií z Austrálie či dokonca arašidov, ktoré však patria medzi stru-koviny alebo zemných mandlí - čufy, čo je vlastne hľuza ša-chorníka jedlého z Afriky.
Spomeňte Francúzovi, že by ste radi "zjedli mandľu" a on si začne odkladať viazanku, potom sako, košeľu i nohavice. Je to totiž metafora pre posteľné zábavky. Starí Gréci hovorili šťave z lisovaných mandlí Diovo semeno. Križiaci 12. storočia si na svojich výpravách s obľubou pripravovali mandľové elixíry lásky, mandľové omáčky, nugát, marcipán. Niet sa čo čudovať, pretože ide o dokonalú potravinu s upokojujúcimi a protihnilobnými účinkami. Len sa treba ubezpečiť, že opantávame partnera sladkými mandľami a nie ich horkými kyaniduplnými botanickými sestrami, z ktorých 80 mg vie poraziť i siláka.
Čo z orechov stvárajú slovenskí šéfkuchári, prečítajte si...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 4854