Keď vám ponúknu škótske vajce, nečakajte vaječný kalíšok. No a pri pozvánke na „genever“ si nezačnite baliť kufre a príručku do frankofónneho Švajčiarska... Rozdielne pojmy a zvyky v 
kuchyni nás vedia dostať do riadneho trapasu.
Jedno „zrnko na počesť“ nikdy neodmietnite! – velí nemecká zvyklosť a nič netušiaci hosť čaká misku hrozienok či brusníc. Hostitelia však nalejú statočnú dávku kornovice; pod „zrnkom“ totiž myslia uvítací štamperlík. V Thajsku či Jordánsku sa poďakujte za dobré jedlo eruktáciou - odgrgnutím, v
Japonsku však radšej utekajte za masívne dvere; grganie tam odsudzujú. Zato však mľaskavé zvuky pri jedení sú zdvorilo pochvalou...
V rôznych končinách sveta panuje rozdielna etiketa. Ale omyl môže mať na svedomí aj gastronomická nevedomosť. Hoci aj taká drobnosť ako označenie rezňa. Slovenčina by nás nabádala popísať ho ako červený, veď mäso sa prudko opečie a vnútri 
zostane červené. V kulinárskej hantírke sa mu však vraví bleu, teda modrý.
Nepýtajte si tureckú ! Tento omyl patrí do jasiel gastronómie. Dnes už, našťastie, väčšina Slovákov vie, že ani v Turecku by s objednávkou „turka" nepochodili. Obyvateľ krajiny polmesiaca kávu varí spolu s vodou na miernom plameni. Keď pena začne stúpať, 
penu prenesie do šálky. Keď káva zovrie druhý raz, naleje ju do šálok. Môžete si však vybrať kávu sáde, ortac alebo šeterli, čiže horkú, stredne sladkú alebo sladkú.
Pri ponuke „scotch egg“ si nepripravte kalíšok na vajíčka ani toust k praženici, pretože vám prinesú starého známeho moravského vrabca. Teda vajce obalené v klobásovej zmesi a potom vypražené a vychladené. Podobne ani egg-nogg nebude o volskom oku. Ide o pôvodne východoanglický alkoholický nápoj z vajíčok, smotany alebo mlieka a korenín, spravidla podávaný s namočenými piškótami. Mimochodom, piškóty... V Británii sa o nich vraví ako o „lady fingers“,
hoci vlastne nemajú s nežnými prstami dám nič spoločné. Veď, napríklad, Francúzom ich tvar vôbec nepripomína prsty a labužníci ich tam nazývajú mačacími jazýčkami.
Z vaječného súdka pochádza aj zuppa inglese. ďalší častý omyl. Pokročilý gurmán vie, že to nie je žiadna polievočka, ale slávny dezert z piškóty, čokolády a vaječného krému. Tradične podávaný v pohároch patrí na záver dobrého obeda ako dezert.
Vo Francúzsku si síce šumivé vína príliš nevážia, „šampusku“ by však predsa len považovali za 
silné faux pas.. Pre tento typ pohára, nazývaný coupe a v Taliansku tazza, sa nadchli iba filmoví tvorcovia.. Pripomína im eroticky príťažlivé ženské ňadro. Šumivé víno v ňom však stráca penu a dlaň ho zbytočne zahrieva. Tento lahodný nápoj patrí do štíhlej "flauty" z číreho skla, dole sa končiacej špičkou, v ktorej sa sústredí plnosť dobrého vína.
V Anglicku nehazardujte so slovom puding, ak máte chuť na ľahký dezert. Veď, napríklad, pod označením yorkshirský pudding sa skrýva nákyp z liateho cesta, spravidla servírovaný k
rozbifu. Pochádza z rovnomenného anglického grófstva, je zradne sýty a má čudnú vlastnosť - ani hladoši ho nedokážu zjesť po vychladnutí. Podobne ani black pudding nie je žiadna sladkosť, ale pikantná bravčová klobása. Patrí do nej korenené bravčové mäso, múka a najmä krv, od ktorej získala svoje pomenovanie.
Odpustite si dešpekt pri „Liebfrauenmilchu“ so slovami, že fajnšmekri mliečnym likérom neholdujú. V skutočnosti ide o nemecké scelené vína z minimálne 51 percent rizlingu, kerner, müller-thurgau alebo silvánskeho hrozna, ktoré však smeli vyprodukovať iba oblasti Porýnie-Hesensko, Porýnie-Falcko, Rheingau a Nahe. Pôvodne pochádza z malého vinohradu na predmestí Liebfrauenkirche a chutí ako polosuché. Viac než tretina nemeckých exportovaných vín nesie toto označenie, ale najviac ho milujú vo Veľkej Británii, na Novom Zélande a Amerike.
Soňa Hudecová ©