Pravidlá diplomatických kruhov zakazujú na pracovných stretnutiach či recepciách podávať jedlá s cesnakom. A to je teda slabučký odvar proti tomu, ako by diplomatov 
zaskočili delikatesy s durianom. Tento veľký plod slezovitých stromov juhovýchodnej Ázie a Oceánie (nezriedka vážiaci až 5 kilogramov) patrí totiž medzi skutočné dobroty. Ale len so štipcom na nose.
Botanici doteraz odhalili tridsať druhov durianov, ale za jedlé či chutné považujú spolu s kuchármi deväť druhov – korytnačí, červený, veľkokvetý, červenomäsitý, sukang, duan, macrantha, kutejensis 
zvaný aj pulu, no a samozrejme zapáchavý alebo inak povedané cibetkový.
Vďaka lahodnej chuti ho v Malajzii – krajine pôvodu, ale aj Indonézii, Kambodži, Vietname, Laose, na Filipínach a ďalších
krajinách východnej Ázie často používajú do rôznych jedál. V sezóne durianu, teda od júna do konca augusta v závislosti od konkrétnych klimatických podmienok, si mnohí pripravujú rôzne zaváraniny. Ako vraví moja priateľka Norhayati z Malajzie, chutia v jedlách omnoho viac než surový durian. Napríklad, v podobe kyslého tempoyak. Už po týždni „naloženia“ sa dá uvariť masak asam tempoyak s rybou – k durianovej zaváranine sa pridá ryba, chili, citrónová tráva a spolu sa to uvarí.
Cukrári nedajú dopustiť na durian ako na vynikajúce dochucovadlo sladkostí, často 
prostredníctvom zaváraniny zvanej lempok. Pridaním k lepkavej ryži a kokosovému mlieku vzniká dobrota zvaná wajik durian – ryžový koláčik. Do kašovitého pengat zase potrebujeme len nechať zovrieť kokosové mlieko, pridať pandanové lístky, palmový cukor a durian. Ten sa dá použiť aj do mnohých našských koláčov typu piškótovej torty, sladkej pizze, závinu, veterníkov, rôznych rezov, do tiramisu, pana coty, palaciniek, taštičiek, štrúdle, mafiniek, brownies, šišiek, dokonca do žemľovky či cisárskeho trhanca…
Už v 19. storočí prirovnal totiž britský prírodovedec Alfred Russel Wallace jeho chuť k „bohatému vanilkovému krému s výraznou chuťou mandlí“. Iní zase hovoria o chuti sladkastej horčice s podtónom hrozienok a rumu. Aj preto sa v ázijských uliciach často predáva durianová zmrzlina. Pražené semená by chutili aj k slovenskému vínu, zatiaľ čo dužina sa tepelne spracovávať nemusí.
Okrem toho „ZA“ durian hlasujú aj odborníci na zdravú výživu – obsahuje totiž dostatok železa, draslíka, riboflavínu a niacínu (teda vitamínov z B skupiny), vitamínu C, aminokyselín tryptofánu, ktorý umožňuje dobrý spánok a tlmí bolesť. Obyvatelia
Ázie prisahajú na jeho afrodiziakálne účinky, ktoré zvečňuje aj staré príslovie: „Keď zrelé duriany padajú, sarongy sa dvíhajú,“
V juhovýchodnej Ázii však môže našinca prekvapiť piktogram s preškrtnutým durianom, a to nielen v dopravných prostriedkoch s hrozbou vysokej pokuty, ale aj v hoteloch. Teda tam, kde by kvôli zážitkovej gastronómii bol inak durian v kuchyniach vysoko cenený. Lenže jeho zápach sa zvykne prirovnávať ku skazenému mäsu, žumpe, terpentínu, prezretej gorgonzole v 
teplej miestnosti alebo zhnitej cibuli či cesnaku.
Preto je výhoda, že na durianovej plantáži netreba zberačov, čo by sa štverali po 40-metrovom strome. Stačí natiahnuť siete a plody s hrubou ostnatou šupou (kvôli ktorej ich v Malajzii nazvali duri – osteň) padajú do nich vlastnou ťarchou...
Durian si môže dopriať aj labužník v neázijskej krajine. Predávajú ho v mrazenej podobe na krátkodobú spotrebu. Ale nezapíjať! Durian totiž dokáže až o tri štvrtiny znížiť účinnosť pečeňového enzýmu ALDH, ktorý pomáha odbúravať alkohol z tela. Múdra príroda, ktorá už a priori robí z Aziatov abstinentov...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 48538