Keď sa rozprávate so znalcom gastronomických trendov, každý pošle obložené chlebíčky na smetisko dejín. Skrátka, sú „out“. A šéfkuchári majú hneď pre vás sto iných modernejších
nápadov. Nuž sa hnevajú na klientov, ktorí silou-mocou chcú ako občerstvenie počas školení, porád, konferencií... tradičné obložené chlebíčky. Niekde ich dokonca aj odmietnu pripraviť. Majstri varešky (a noža) sa však môžu aj na hlavu postaviť. Slováci toto klasické pohostenie naďalej milujú...
„A to je práve dôvod, prečo sa naša pôvodná predajňa s
darčekovými košmi musela tak rozrásť. Zákazníci si skrátka „vydupali“ svoje obložené chlebíčky,“ Denisa Mušáková sa teší, že Párty Špajza v Púchove sa rodila doslova na mieru. To ľudia si vyžiadali rozšírenie o predaj klobás, syrov a zeleniny, z ktorých sa dal pripraviť pekný darčekový či piknikový kôš. A ľudia sa pýtali, či by nebolo aj niečo drobné ale hotové pod zub. .. Pôvodná Dolce de Luxe sa teda pred rokom presťahovala do väčších priestorov na Námestí slobody a zmenila sa na predajňu s bistrom a kuchyňou „Studené misy, plattery, slané torty, jednohubky,
no a samozrejme obložené chlebíčky. U nás nakúpi ten, kto má namierené na oslavu ako hosť. Ale aj ten, kto na párty pozýva,“ manželia Mušákovci oslávia koncom augusta prvé výročie novej predajne tombolou z objednávok a lajkov na „pártyšpajzovom“ FB.
Prečo vlastne hviezdi obložený chlebíček na tom našom slovenskom gastronomickom nebi? Nuž keď sa
dajú dohromady chutné, čerstvé a kvalitné suroviny, ktoré sa aj pohodlne konzumujú, výsledok je bez chybičky. Takto vlastne pred sto rokmi uzrel svetlo sveta... Jeho rodičmi sú manželia Paukertovci a ich slávne pražské lahôdkárstvo. No a za krstného šiel ich priateľ maliar Ján Skramlík, ktorý sníval o ideálnom jedle: „Niečo väčšie ako jednohubka, tak na tri zahryznutia. Nech nemusím stále zliezať z rebríka. Aby to bolo pripravené, kedykoľvek som hladný a aby to medzitým nevychladlo...“ Štěpánka a Jan vykrojili z chleba menší krajec, obložili chutnými surovinami a... Heuréka! Ktosi navrhol, že by sa také niečo mohlo aj predávať. A
zrodil sa evergreen...
Na začiatku bol vraj chlebík so sardelovým očkom a o pár rokov neskôr desiatky, ba možno stovky druhov – aj s údeným hovädzím jazykom, homármi, hľuzovkami alebo husacou pečeňou. Veď počas prvej republiky ich postupne pripravovalo a predávalo až desať pražských lahôdkarstiev, pričom každé sa snažilo vymyslieť vlastné druhy. Stretali sa len
v jednom priesečníku - bielom chlebe typu veka.
„Aj my si ctíme pravidlá chlebíčka. Predovšetkým nenájdete na ňom nič, o čom by sa nedalo hovoriť ako o stopercentnej kvalite – pečivo od dvoch šikovných pekárov, gazdovské maslo a syry z lokálnej mliekarne,
mäso z mangalice z dvora pri Hurbanove, zelenina z požitavských fariem, sušené šunky z Talianska a Chorvátska,“ Ľubomír Mušák k tomu dodáva, že vyznávajú aj pravidlo vlastných druhov, „Osem pripravujeme podľa pôvodných čs. receptúr a štyri sú naše vlastné, nové.“
Že ľudia milujú chute svojho detstva , dokazujú aj ich reakcie: „Konečne klasické, chutné, domáce chlebíčky!“ Nuž a potom si najčastejšie objednajú chlebíček „klasika“ so šunkou a syrom, chlebíček „retro“ s vlašským šalátom a mäsitou šunkovou salámou alebo „mix“ so šunkou, suchou salámou a syrom. „Keď k nám zavíta hosť v pánskych nohaviciach, spravidla v objednávke nechýba chlebíček s údeným mäsom a chrenom,“ Denisa Mušáková zo štatistiky predaja vyčíta, že za mesiac priemerne pripravia až 1500 chlebíčkov; najviac na objednávku a niečo aj hneď z vitríny. Lebo už oči by jedli a hlad sa určite dostaví… ☺
Samozrejme, popri nich sa v kuchyni rodia aj misy alebo tzv. plattery. Je to vlastne občerstvenie a la obložená misa, ale servíruje sa na drevených doskách, v papierových škatuliach s priehľadným vrchnákom alebo priamo v piknikových košoch. „Niekedy ako všehochuť, inokedy v tematickej podobe – sladkej, zeleninovej, ovocnej, vegánskej, syrovej...“
Heuréka! Toto slovo naozaj sprevádza celú históriu obloženého chlebíčka. Veď sa neocitol pred sto rokmi na pražskom, českom a napokon česko-slovenskom stole len tak znenazdajky. K jeho zrodu už predtým prispeli mnohé národy, mnohí labužníci i kuchári, Raz to bola placka, inokedy skôr koláčik, hamburgerová žemľa, francúzska bageta ... a k tomu všakovaké dobré suroviny.
K príbehu chlebíčka povedal, napríklad, svoje aj politik 18. storočia John Montagu alias lord Sandwich, vášnivý kartár. Bolo mu ľúto každej chvíľky, o ktorú ho obralo jedenie. A tak si vypýtal mäso medzi chleby, aby to mohol jesť aj počas hry. O pár rokov neskôr nosievali kuchári takýto obložený chlieb aj
na Napoleonov stôl. Generál totiž tiež nemal čas na dlhé hodovanie. Keďže chcel však vidieť, čo je vnútri, vrchný krajec dával preč. Neskôr sa tomu vravelo open sandwich.
Aj tomu nášmu obloženému „otvorenému“ chlebíčku 20. storočia sa však narodil brat – plnený croissant. Dobre vyzerá, výborne chutí a opäť záleží len na kvalitných surovinách a fantázii jeho tvorcu. V púchovskej Párty
Špajza už vymysleli tri druhy cesta dvoch veľkostí – slané, sladké i celozrnné, so šunkovou plnkou, capresse, lososový či ovocný s krémom mascarpone...
A či nás raz prekvapí nejaká ďalšia chlebíčková sestra? Veď uvidíme. Medzitým jedzme, hodujme, tešme sa zo stálice slovenského gastronomického neba, na ktorú majstri kuchári tak radi (a neprávom) zabúdajú...
Soňa Hudecová ©