Rastliny, živočíchy i minerály. Rarita zvaná HUBY by sa vraj svojim chemickým zložením a spôsobom života mohla zaradiť do všetkých troch skupín. A keby ktosi podnikol trpezlivú cestu okolo sveta, napočítal by až dvesto tisíc druhov vrátane plesní. Vyšších húb tu na našu 
kulinársku radosť rastie približne 25 tisíc. Len na pôde starej dobrej Európy sa rodí približne päťtisíc druhov húb s veľkou plodnicou. Masliaky, kozáky, hríby, rozpadavce, čírovky, lakovky, hlivy, plávky, bedle, podpňovky, suchohríby, pečiarky.. ich sezóna sa začína na jar a vrcholí na rozhraní leta a jesene. Takže prichádza nielen čas hubových omeliet, ale aj zavárania, sušenia, mrazenia, kvasenia, prípravy hubových extraktov a práškov, konzervovania v soli, masle či kyslom náleve.
Niektorí kuchári ich prípravu milujú a počas väčšiny roka sa snažia vpašovať jedlá z húb do jedálneho lístka, iní sa im vyhýbajú na sto honov. Podobne ako ich hostia; aj tu by sa našla skupina, ktorá si pred objednaním jedla zisťuje, či sa v nej nenachádza čo i len zlomok húb – hoci len ako korenina. Môžu za to aj protichodné informácie, ktoré sa o hubách popísali... Napríklad takéto:
o Znižujú koncenráciu „zlého“ LDL cholesterolu, stimulujú imunitný systém, vyhrávajú nad vírusmi, chránia organizmus pred rakovinou a riedia krv. Pokusy ukázali, že huby dokázali
liečiť rakovinou postihnuté myšky. Tak fajn !
o Pôsobia ako špongia, ľahko sa v nich usadzujú všetky škodliviny z prostredia - olovo, kadmium, arzén, nikel a ortuť. Pôsobenie hydrazínov a nitrozamínov podnietilo rakovinové bujnenie v telíčkach pokusných zvierat. Och, bóže...
o Človečiemu jedálničku poskytujú stopové prvky, predovšetkým draslík. Výborne!
o Množstvá dobrých i zlých látok, ktoré sa skrývajú pod hubovým klobúkom, sú zanedbateľné v jednej hube i v celej praženici či guláši. Tak o čo go ?
o Príjemne voňajú po cesnaku, cibuli, orieškoch, klinčekoch, rasci, aníze, fenikli i ovocí. Na druhej strane dokážu aj zapáchať po čpavku, rybách, terpentíne, karbole či lezúcom hmyze. 
Ohhhhh...
o Obsahujú málo energie, a tak sú vhodné aj pre tých, čo stále bojujú s kilami navyše. Kilo húb dodá telu iba 600 až 2000 joulov, pritom však dobre zamestná tráviace ústrojenstvo a navodí pocit nasýtenia. Super, sem s nimi!
o Žiaľ, chutia predovšetkým vyprážané, a tak sa stávajú prenášačmi tukov a zbytočných kalórií do ťažko skúšaného ľudského tela. Ani za nič!
o Huby z voľnej prírody sú chutnejšie a výraznejšie než umelo pestované. Len kto ich riskne...
o Prírodné či „chované“, obe skupiny poskytujú rovnakú výživovú hodnotu a obe dokážu v sebe zhromažďovať cudzorodé látky. Však es kommt der Tag...
o Ťažké kovy sa v hubách prichytávajú na tzv. mykochytínové vlákna, ktoré sú vlastne nestráviteľné. Organizmom hubára prejdú teda bez toho, aby mu ublížili. (Taký je dokonca
názor hygienikov na zber húb v ostravských kaliskách.) Verím – neverím..?.
Sú teda huby zdravé alebo škodlivé? Čo je vlastne pri nich neodškriepiteľnou pravdou? Vďaka protichodným a mätúcim tvrdeniam majú huby stále veľa fanúšikov i zatracovateľov.
Nuž určite obsahujú viac než štyri pätiny vody, do 10 % cukru (najmä manitol, trehalózu, glukózu a glykogén) a 1 % tuku. Alebo z iného uhla pohľadu bielkoviny (15 – 30 %), vďaka ktorým sa o nich niekedy hovorí ako o neživočíšnom mäse, vitamíny skupiny B, vitamín D a niektoré aj vitamín C, železo, meď, draslík, vápnik, horčík, mangán a fosfor a najužitočnejšiu zložku – esenciálne aminokyseliny.
Výborná chuť a príjemná vôňa húb pochádzajú z aromatických a extraktívnych látok, ktoré vyvolávajú zvýšenú tvorbu slín a vylučovanie žalúdočnej šťavy tak ako koreniny, teda majú priaznivý vplyv na tráviace procesy. Vývar z húb predstihuje vývary zo zeleniny a skôr sa blížia k vývarom z mäsa,“ tvrdia mykológovia i šéfkuchári.
Soňa Hudecová ©
návštevy: 54320