Langoš je moja srdcovka. Niežeby som ho zbožňovala; nemám v láske jedlá nasiaknuté olejom. Ani šišky, ani pirôžky, ani fánky, ani churros a ani langoše. Ale pred miliónom rokov som ešte na základnej škole dostala za úlohu pripraviť zaujímavý referát (nie projekt, takže aj 
to je dôkazom dôb dávno minulých). Nuž a keďže išlo o slovenčinu, aj referát sa týkal jazykovedy – slova langoš a jeho slovenských podôb. Odvtedy mi pri každom stánku s týmito plackami zapne automatická recitácia – osúch, posúch, podplamenník, postružeň a postružník.
Akoby ich jedna (stará) mater mala. V rôznych kútoch zemegule a v časoch starých, prastarých... piekli si naši predkovia chlebové placky. Jordánsko, neskôr Egypt, potom Rím, Grécko... Vraj už pred 30 000 rokmi, ale pádne dôkazy našli archeológovia z rokov 14 000 pred n.l. Kvasený chlieb sa zrodil náhodou pod pražiacim slnkom – pred 4000 rokmi. A aj keď už dostal podobu rôzne tvarovaných pecňov, na placky sa nezabudlo. Lebo však „ani zrno nazmar“... aj so zvyškami cesta, vytvarovaných na placky, sa dali nakŕmiť rodiny, dediny ba aj krajiny. Takto sa zrodil aj slovenský podplamenník & spol. Alebo maďarský langoš, lebo však „láng“ znamená plameň. Preto sa mu aj od Medzilaboriec po Skalicu vravievalo lángoš a v Čechách langoš.
Maďarské i slovenské praprababičky ich však piekli v peci na chlieb. Rovnako ako aj iné podobné koláče z chlebového cesta mali byť akousi generálkou pece. Však odpočívala niekoľko dní, kým ju opäť rozohriali v prospech celej dediny, celej komunity. Až v polovici minulého storočia sa v rodine podplamenníkov narodil praprapravnuk – v horúcom oleji a na panvici upečený langoš ako nový typ východoeurópskeho fast foodu. S nízkymi nákladmi (múka, droždie, olej), za čerstva poliaty cesnakovou vodou a ihneď zjedený. Nuž a keďže vôňa
cesnaku nepotrebovala ani výjazdnú doložku, voňavý langoš (len nechoďte na rande ani biznis stretnutie) začali pripravovať a predávať aj v Rakúsku či Juhoslávii. Samozrejme aj v Rumunsku, na Slovensku a v Čechách.
Kým u Maďarov spravidla nechýbala smotana a syr, u nás stačil ten cesnak. Až neskôr sa rodokmeň langoša rozrástol do verzií s kečupom, taveným syrom, šunkou, hubami... fantázii sa medze nekladú.
Aj majstri varešky Janka a Juraj Gálikovci z Považia radi pripravujú langoše na slovenský spôsob (na obr. hore vľavo) .Zmiešajú pol kila hladkej múky, tri deci vody a 20 g droždia, osolia, pridajú štipku mletej rasce a pripravia si vláčne cesto. Vykysnuté rozdelia na bochníčky, ktoré ešte nechajú chvíľu „podkysnúť“. Potom prstami trochu rozťahujú do menších langošov a vyprážajú v rozpálenom oleji. Hotový langoš potrú štvrť litrom kyslej smotany, posypú rovnakým množstvom bryndze, do chrumkava opečenou slaninkou (400 g) a troškou čerstvého kôpru. Alebo sa rozhodnú pre plnené langoše – do stredu vložia plátok syra a šunky 
a pritlačia okraje cesta do vnútra (na obr. vpravo).
Na maďarskejšiu nôtu zase hrajú langoše od šéfkuchára Petra Melkusa z východu. Z 240 ml vlažného mlieka, droždia a štipky cukru si pripraví kvások. Z 500 g polohrubej múky, deci mlieka, 125 g kyslej smotany, pol čajovej lyžičky sódy, soli a kvásku zamieša cesto a odloží ho na hodinu do chladničky. Potom z cesta vyformuje malé bochníčky a nechá kysnúť ešte 20 minút. Každý bochníček rukami roztiahneme do kruhu veľkosti podšálky; v strede musí byť cesto tenké na okrajoch hrubšie. Na dostatočnom množstve oleja vypraží z oboch strán; langoše musia plávať. Potom ich potrie roztlačeným alebo nastrúhaným cesnakom a olejom. Na vrch položí rybacie kôpky. Tie si pripraví orestovaním približne 150 g nakrájaného kapra, sumčeka alebo zubáča na drobných kockách cibule, ktorú spení na oleji, a pridá na polovice prekrojené cherry paradajky a tenké rezančeky chilli, opraží a dochutí soľou i čiernym korením. Pred podávaním ozdobí bylinkami, chilli a plátkami mandlí.
Nuž a slovenský podplamenník.., ten ostal v tej peci alebo lepšie povedané v pekáči v rúre...
Soňa Hudecová ©
aranž. vici