rbk 23-009 bb update 70_vyrocie 1920x1080pix

Koktail

Dnešný langoš je praprapravnukom chlebovej placky

Langoš je moja srdcovka. Niežeby som ho zbožňovala; nemám v láske jedlá nasiaknuté olejom. Ani šišky, ani pirôžky, ani fánky, ani churros a ani langoše. Ale pred miliónom rokov som ešte na základnej škole dostala za úlohu pripraviť zaujímavý referát (nie projekt, takže aj langoš gálikovcito je dôkazom dôb dávno minulých). Nuž a keďže išlo o slovenčinu, aj referát sa týkal jazykovedy – slova langoš a jeho slovenských podôb. Odvtedy mi pri každom stánku s týmito plackami zapne automatická recitácia – osúch, posúch, podplamenník, postružeň a postružník.

Akoby ich jedna (stará) mater mala. V rôznych kútoch zemegule a v časoch starých, prastarých... piekli si naši predkovia chlebové placky. Jordánsko, neskôr Egypt, potom Rím, Grécko... Vraj už pred 30 000 rokmi, ale pádne dôkazy našli archeológovia z rokov 14 000 pred n.l. Kvasený chlieb sa zrodil náhodou pod pražiacim slnkom – pred 4000 rokmi. A aj keď už dostal podobu rôzne tvarovaných pecňov, na placky sa nezabudlo. Lebo však „ani zrno nazmar“... aj so zvyškami cesta, vytvarovaných na placky, sa dali nakŕmiť rodiny, dediny ba aj krajiny. Takto sa zrodil aj slovenský podplamenník & spol. Alebo maďarský langoš, lebo však „láng“ znamená plameň. Preto sa mu aj od Medzilaboriec po Skalicu vravievalo lángoš a v Čechách langoš.

Maďarské i slovenské praprababičky ich však piekli v peci na chlieb. Rovnako ako aj iné podobné koláče z chlebového cesta mali byť akousi generálkou pece. Však odpočívala niekoľko dní, kým ju opäť rozohriali v prospech celej dediny, celej komunity. Až v polovici minulého storočia sa v rodine podplamenníkov narodil praprapravnuk – v horúcom oleji a na panvici upečený langoš ako nový typ východoeurópskeho fast foodu. S nízkymi nákladmi (múka, droždie, olej), za čerstva poliaty cesnakovou vodou a ihneď zjedený. Nuž a keďže vôňalangoš plnený gálikovci cesnaku nepotrebovala ani výjazdnú doložku, voňavý langoš (len nechoďte na rande ani biznis stretnutie) začali pripravovať a predávať aj v Rakúsku či Juhoslávii. Samozrejme aj v Rumunsku, na Slovensku a v Čechách.

Kým u Maďarov spravidla nechýbala smotana a syr, u nás stačil ten cesnak. Až neskôr sa rodokmeň langoša rozrástol do verzií s kečupom, taveným syrom, šunkou, hubami... fantázii sa medze nekladú.

Aj majstri varešky Janka a Juraj Gálikovci z Považia radi pripravujú langoše na slovenský spôsob (na obr. hore vľavo) .Zmiešajú pol kila hladkej múky, tri deci vody a 20 g droždia, osolia, pridajú štipku mletej rasce a pripravia si vláčne cesto. Vykysnuté rozdelia na bochníčky, ktoré ešte nechajú chvíľu „podkysnúť“. Potom prstami trochu rozťahujú do menších langošov a vyprážajú v rozpálenom oleji. Hotový langoš potrú štvrť litrom kyslej smotany, posypú rovnakým množstvom bryndze, do chrumkava opečenou slaninkou (400 g) a troškou čerstvého kôpru. Alebo sa rozhodnú pre plnené langoše – do stredu vložia plátok syra a šunky langoš s rybou p_melkusa pritlačia okraje cesta do vnútra (na obr. vpravo). 

Na maďarskejšiu nôtu zase hrajú langoše od šéfkuchára Petra Melkusa z východu. Z 240 ml vlažného mlieka, droždia a štipky cukru si pripraví kvások. Z 500 g polohrubej múky, deci mlieka, 125 g kyslej smotany, pol čajovej lyžičky sódy, soli a kvásku zamieša cesto a odloží ho na hodinu do chladničky. Potom z cesta vyformuje malé bochníčky a nechá kysnúť ešte 20 minút. Každý bochníček rukami roztiahneme do kruhu veľkosti podšálky; v strede musí byť cesto tenké na okrajoch hrubšie. Na dostatočnom množstve oleja vypraží z oboch strán; langoše musia plávať. Potom ich potrie roztlačeným alebo nastrúhaným cesnakom a olejom. Na vrch položí rybacie kôpky. Tie si pripraví orestovaním približne 150 g nakrájaného kapra, sumčeka alebo zubáča na drobných kockách cibule, ktorú spení na oleji, a pridá na polovice prekrojené cherry paradajky a tenké rezančeky chilli, opraží a dochutí soľou i čiernym korením. Pred podávaním ozdobí bylinkami, chilli a plátkami mandlí.

Nuž a slovenský podplamenník.., ten ostal v tej peci alebo lepšie povedané v pekáči v rúre...

Soňa Hudecová ©

aranž. vici


späť

Editoriál

Milí hostia hotelov a reštaurácii,

sonamilí labužníci, vyznávači saunovania, fanúšikovia wellness, turisti, obchodní cestujúci ... Všetci tí, čo hľadáte zážitky pre seba, svoje deťúrence, trochu pokoja alebo naopak rekreačnú aktivitu. Milí pracovníci firiem, čo sa potrebujete občas stretnúť s klientmi a zahraničnými partnermi, vzdelávať sa na školeniach či konferenciách, spoznať svojich kolegov pri teambuildingu...

No skrátka, milí všetci! Veď každý z nás potrebuje jesť a každého raz za čas postihne nutnosť využiť strechu nad hlavou niektorého dočasného domova. Hotela, penziónu, motela, horskej chaty, ubytovne, apartmánového domu, rezidenčného bývania, rezortu, botela.... a popritom mnohých reštaurácií, bistier, pivární, pubov, pizzerií, sushi barov, cukrární, streetfoodových truckov, kaviarní, bufetov, fastfoodov, vinární.

Ktoré stoja za to? Kde najprv hľadia na spokojnosť hosťa a až potom na výsostne osobné záujmy? Kde napredujú, zlepšujú sa, neustále niečo vymýšľajú, skúšajú... aby sa čo najviac trafili do chutí a záujmov svojho zákazníka? A čo vám to vlastne núkajú, keď vravia rečou profesionálov...?

Mnohí z vás toho už precestovali, prejedli a prepili neúrekom. Iní ešte len začínajú, rodí sa nové generácia bábätiek, ale aj nová generácia hostí. Nováčikovia vo svete hotelových a reštauračných služieb potrebujú odpovede na tisíce otázok.

Tým pokročilejším ich stačí omnoho menej. Jedni aj druhí by sa však mali nestále inšpirovať, rozširovať s obzory, učiť sa a spoznávať. Pretože čert nikdy nespí ☺ a kladie hosťovi pod nohy nové a nové formy služieb, pojmy, trendy. Musíme s manažérmi hotelov a reštaurácií držať krok.

Vaša 


Soňa Hudecová-Podhorná

 

Súboj na "paličku" a "papuču"

Nebolo to s bambitkami, ani s mečom, nožom, lukom či pokovovanými palicami alebo ciabatta pxbbageta 4 pxb hšabľami. V rukách protivníkov sa ocitlo pečivo. Francúz zabojoval bagetou a Talian ciabattou. Sekundanti dávali pozor, aby si bojovníci príliš neublížili, aby sa neprežrali, nezadusili v dueli, kde hltavé jedenie mohlo mať aj smrteľné následky.

 / Čítať viac

Omrvinky zo stola

Čo a komu? Kto a pre koho? Kde a kedy? A predovšetkým ako a z čoho? Desiatky, stovky, omvinky 2 pxbtisícky… omrviniek robia gastronómiu takou pestrou, chutnou a zaujímavou. Aj keby sme na svete boli navždy, stále máme čo ochutnávať, kombinovať, spoznávať, pripravovať a objavovať…

 / Čítať viac

Omelety podľa Brehma

Na počiatku ležalo kdesi vajce a pod cieľovou páskou jeho životnej púte rozvoniavajú vajce 2 pxbkulinárske špecialitky. Praženica, škvarenina, jaječnica, stredoslovenský
pankúch, veľkonočná plnina z vajec, údeného mäsa a žemlí... Alebo volské oko „holé“ a volské oko hemendexové, vajíčko namäkko, natvrdo či na hniličku, miešané vajíčka na

 / Čítať viac

Jaffa cakes preslávila tradícia i daňový spor

Kto by to povedal, že „moderné“ Jaffa cakes – Jafské koláče o rok oslávia storočnicu? A jaffa cakeže pochádzajú z krajiny, ktorá patrí skôr medzi gastronomických outsiderov? Rovnako ako by nikto nepredpokladal, že nenápadné sušienky sa v roku 1991 stanú (a stali) objektom sporu medzi daňovou správou a výrobcom. Teda pardón, vlastne nie sušienky... pretože práve o to

 / Čítať viac

Hosťovo.sk servíruje: bryndzovo-mrkvová roláda od Martina Šulca

Máj nie je len mesiacom lásky a mamičiek, ale aj bryndze. Prirodzené kosačky bylín – ovečky m_šulc mrkvovo-bryndzová roláda hvybehli na pašu a to na slovenskej špecialite hneď cítiť. Zrazu má stovky chuťových odtienkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Je škoda, keď bryndza končí na tanieri len v podobe tradičnej nátierky s paprikou a cibuľkou alebo ako surovina do halušiek a pirohov.
Aj preto sme do virtuálnej 

 / Čítať viac


2013 – 2026 © Hostovo.sk
Grafický dizajn a redakčný systém od firmy AlejTech, spol. s r.o.
Tvorba web stránok