Keď v Anglicku prekročí malá ručička štvorku, cítiť v mnohých domoch i hoteloch nervozitu. „Kde je čaj, kedy sa začnú podávať tie chutné sušienky a malé chlebíčky... kedy na stole 
pristane veľká kanvica s tmavou tekutinou a menšia s mliekom...?“
Nuž čaj (podobne ako káva či čokoláda) obsahuje aj návykové látky. Silnejšou závislosťou je však samotný zvyk. Samozrejme, olovrantujú aj iné národy, ale robia to celkom individuálne a ako, kedy i čo sa im hodí. V Anglicku nie, pretože „čaj o piatej“ je viac než len olovrant. Rituál, obrad, malá slávnosť dňa, pripravovaná hocikedy medzi treťou a piatou popoludní. Milióny obyvateľov britských ostrovov zaň vďačia vojvodkyni Anne z Bedfordu. V roku 1840 prišla na skvelý nápad – potešiť žalúdok vo vlečúcom sa čase medzi ľahkým obedom a večerou, ktorú anglická aristokracia zvykla servírovať až o ôsmej.
Veď ako sa vraví – najlepším kuchárom je hlad. Zároveň tak vymyslela popoludňajší program. Dámy prišli na stretnutie a čoskoro sa z toho stala udalosť dňa – vrátane pekného slávnostného oblečenia, honosných 
klobúkov... Nuž a nesmieme zabudnúť na hlavného aktéra – čaj. Ten sa u anglických mužov tešil veľkej obľube; dokázal si totiž poradiť s mnohými boliestkami tela. Dámy sa o jeho zdravotné účinky nestarali. Ich záujem vyvolal spoločenský rozmer – že sa pri čaji dá stráviť príjemná hodinka klebetenia a vyvetrania rób.
To sa, samozrejme, dialo ešte takmer o dve storočia skôr. Portugalská manželka anglického kráľa Karola II. – Katarína z Braganzy pozývala na čajové stretnutia dámy z najvyššej spoločnosti... Obracali sa na ne oči z celého impéria, takže keď cena čaju klesla, začali si ho
nalievať aj stále „nižšie“ a „nižšie“ vrstvy... V tých časoch však stačila na stole kanvica a šálky.
Vďaka prijateľnej cene lístočkov z Číny a Indie sa aj bedfordský „čaj o piatej“, teda spojenie nápoja s olovrantom, mohol ľahšie a rýchlejšie udomácniť vo všetkých spoločenských vrstvách. Dokonca aj dnes v dobe internetovej, pretechnizovanj, stresovej,
alternatívnej... a všelijakých iných zmien vyznávajúcej, sa medzi treťou a piatou nesie na stoly hotelov, reštaurácií a súkromných kuchýň čaj, k nemu mlieko, na kolieska nakrájaný citrón a všakovaké koláčiky, sušienky, lievance, toasty, dezertíky, 
chlebíčky,...
V kanvici sa vrecúška silného „robotníckeho“ čierneho čaju varia vo vode, potom sa do nej pridáva mlieko a cukor. Tak sa rodí tzv. builder´s tea. Ale pohrať sa s mliekom prípadne citrónom sa dá aj inak. Najprv sa do šálky naleje mlieko (nikdy nie smotana, lebo je do čaju príliš hustá), až potom čaj. To zabraňuje zrazeniu mlieka, ale najmä chráni glazúru šálky.
Práve toto vysvetlenie sa považuje za hlavnú príčinu, prečo sa vôbec tieto dva nápoje začali miešať – mlieko totiž schladilo čaj tak, že háklivý čínsky porcelán nepopraskal. Zároveň zabránil, aby sa vo vnútri šálky usadili škaredé čajové šmuhy. Môžeme to však servírovať aj opačne; nalievať mlieko do čaju. Vtedy zase lepšie vidíme, kedy je už mlieka dosť.
No a čo k „čaju o piatej“ na slovenský spôsob? Trebárs aj pikantné lievance so slaninkou alebo orechovo-mrkvové mafinky…
Soňa Hudecová ©
návštevy: 43060