Veru sa nejeden Francúz pohŕdavo uškrnie, keď mu na Slovensku naservírujeme jedlo s knedľou. Phhh,.. varený chlieb! Ktovie čo vraví na adresu bao buns. Lebo však tá čoraz slávnejšia žemlička je vlastne parenou-varenou buchtou, do ktorej pridá tvorca suroviny od 
výmyslu sveta. No a ak by ste aj nezjedli samotnú žemľu, plnka iste stojí za to...
Dnes si na väčšine vecí v obchodoch prečítame - Made in China. Dokonca aj na luxusnej foie gras alebo špargli. Nuž a bao žemle tiež pochádzajú z Číny. Kedysi sa im vravelo manti a k ich zrodu sa viaže
povesť z 3. storočia n.l. Vojenský vodca Zhuge Liang mal vraj podľa príkazu barbarov obetovať 50 vojakov a ich hlavy pohádzať do rieky. Až potom by mu uvoľnili cestu po moste. Dal teda pripraviť 50 oblých bielych žemieľ, podobných ľudskej hlave a tie napokon odnášala voda... V období nášho stredoveku sa potom objavilo slovo bao či baozi pre žemľu s plnkou.
Keďže dnes nastala doba streetfoodová v duchu celkového trendu neformálnejšieho stravovacieho servisu, majstri truckov a stánkov radi siahajú po každom dobrom nápade. Nuž a bao buns sú podobne ako hamburger či kebab, hot dog, pizza, vyprážané pirôžky, sendvič, burek, pita chlieb... pre jedenie na ulici priam stvorené. Aj keď má človek niekedy pocit, že taká poctivá bao žemľa potrebuje hrošiu či aspoň konskú tlamu a nie 
útlu človečiu sánku.
Ich rozšírenie po svete má vraj na svedomí šéfkuchár David Chang, ktorý ich s bôčikovou plnkou zaradil pred 22 rokmi do ponuky reštaurácie Momofuku v New Yorku. Vďaka jeho nápadu na otvorenú tzv. gua bao bun si dnes môžeme na žemličkách pochutiť takmer po celom svete. Dokonca bao žemle s trhanou kačacinou nedávno povýšil šéfkuchár Zdeněk Michálek z pouličného jedla na rautové, keď ním obohatil slávnostné zavŕšenie rekonštrukcie dvoch poschodí hotela Bratislava.
Samozrejme, najčastejšie si ich vieme dopriať tam, kde má pouličné varenie, predaj a jedenie svoju tradíciu. A aj keď boli plnky v bao rôznorodé už v časoch ich vzniku, predsa len sa v
rôznych regiónoch Ríše stredu (ako sa prekladá názov tejto „ľudovo-demokratickej“ krajiny) dajú stále nájsť miestne prababičkovské podoby.
Ocitnúť sa v sečuánskej provincii znamená zjesť tamojšie pšeničné bao žemle so zmesou bravčového a hovädzieho mäsa, vajec a zeleniny.
Na Taiwane môžu prekvapiť žemle z cesta z lotosového kvetu a plnené bravčovinou s arašidmi, nakladanými horčičnými listami a koriandrom.
V Hongkongu sa oplatí kúpiť si bao s prívlastkom char siu, pretože cesto sa mieša iba z ryžovej múky a najčastejšie plní grilovanou bravčovinou.
Kantonská kuchyňa sa odlišuje aj pečeným typom (na obr. hore vpravo), pri ktorom sa povrch natiera cukrovým 
vajíčkom. Žemlička skrýva v sebe najmä bravčovú panenku s ďalšími ôsmimi ingredienciami vrátane ryžového vína, ryžového octu či ustricovej omáčky.
Už vyše sto rokov teší labužníkov mesta Jü-si aj recept od majstra varešky – z tamojšej šunky a cukru.
Ak však chcete spoznať baozi v šanghajskom jedálničku, na to sa musíte posadiť k stolu. Xiaolongbao – polievkové žemle sa totiž pripravujú v parnom košíčku a plnka je obalená v želatíne. Keď sa zohrievajú, želatína sa roztopí a zrazu sa v tanieri ocitne polievka.
V Tiang-su sa priamo v žemliach skrýva tekutá polievka, ktorá sa pije slamkou.
Ujgurská oblasť dala do kotla bao gastronómie varenú (teda nie tradične parenú) verziu žemle s jahňacinou a zemiakmi. Celkom iné než európske chute dávajú originálnym „bao bansom“ aj rôzne sladké plnky – z lotosových semienok, žĺtkového krému, čiernej sezamovej pasty, pasty z červenej fazule... ale aj rôzne povrchové zmesi či celkovo hravejšie zdobenie a tvarovanie.
Bao buns sú však hodné ochutnania aj v iných ázijských krajinách. Hoci aj v Malajzii, kde mnohé „pau“ majú v strede prepeličie vajíčko. Sladké sa plnia tzv. kaya džemom z kokosového mlieka, cukru, vajec a listov pandanu.
Na Filipínach vyskúšajte „siopao“ s tuniakovými vločkami alebo s kombináciou čokolády a 
syra.
V Indonézii má bravčové mäso (aj) do veľkých „dabao“ vstup zakázaný. Takže sa plnia kuracinou, mletým hovädzím mäsom či pastou z fazule mungo, batátmi... a spravidla k nim nechýba chilli omáčka.
Maurícius a jeho baovanie, teda skôr známe ako „pow“ alebo „laba“, je svojské plnkami z čínskych klobások, čiernych húb a vajec, varených v sójovej omáčke.
V Japonsku si treba pýtať „čukamany“, ktoré sa dokonca počas chladnejších období roka dajú v potravinách kúpiť ako stále prihrievané jedlo.
No a nebola by to západná (pohodlná) Európa, keby nevymyslela plnené bao žemle v mrazenej forme...
Soňa Hudecová ©