Koktail

Niekto vraví, že obedy by ho nemali stáť viac než 5 eur. Iný za znesiteľnú považuje sumu okolo 7 eur. Ďalší je ochotný vydať za obed desaťeurovku a na Slovensku žije aj dosť ľudí, pre ktorých nie je problém zaplatiť aj 12-15 eur. Pretože samozrejme, každý aj vyžaduje niečo iné. Komusi stačí jedlo, z ktorého sa nasýti, iní potrebujú výber, pestrosť, vždy 

Husacinu a kačacinu považuje celé Slovensko za svoje rodinné kulinárske striebro, aj keď sa už pred sto rokmi stala mekkou tejto svojskej gastronómie západoslovenská dedinka Slovenský Grob. Tam, pochopiteľne, ctia klasiku s lokšou a dusenou červenou kapustou, inde však môžu 

„Och, aké je to pekné a tajomné..?“ – vravíme si a opatrne dvihneme malú pokrievku. To je odér! V kokotke sa pekne pospájajú všetky vône i chute...
Tak teraz je už hádam aj hosťovi–začiatočníkovi jasné, že kokotka patrí do gastronómie. Ide o zapekaciu nádobu s pokrievkou – veľkú na prípravu jedla alebo malú, v ktorej sa 

Evu a Adama vraj vyhnalo z raja jablko. Alebo dula, figa či broskyňa. Nebyť to na strome, pokojne by mohlo ísť o tekvicu. Máloktorý iný plod totiž stojí viac za hriech odtrhnutia. Dáva desatoraký úžitok a pestuje sa takmer na celej zemeguli.
Vyrezávanie tekvíc nie je na Slovensku novou zábavkou. Boli to vlastne lampióny, ktoré našim praprababičkám a prapradedom 

Acai-berry – čiže acai alebo tzv. brazílske čučoriedky. Zberača poteší až tisíc dva a pol centimetrových plodov na jednom trse palmy z okolia Amazonky. Vďaka kombinácii vitamínov, minerálnych látok a aantioxidantov sa o nej hovorí ako o malom zázraku pre zdravie, predovšetkým pri odbúravaní tuku a znižovaní hladu i oxidačného stresu. Čerstvé

Šalát (ktorý však aj zasýti), chudšie mäsá, bezmäsité špeciality, cestoviny s nevšednou gastro myšlienkou (nielen dookola sa opakujúce kombinácie s paradajkami alebo konzervovanými šampiňónmi), osviežujúce polievky. No a samozrejme kvalitné rybky. Hostia reštaurácií si už od prvých dní horúceho júna žiadajú ľahšie, letnejšie jedlá a nápoje.

Volajú ich pârjoale, pommedorry, mititei, kȍfte harput, ghondi, faggots, chiftele, tsukune... alebo aj - u nás známejšie - čevabčiči, pljeskavica, kebab, karbonátky... no skrátka, fašírka v tvare guľky, tyčinky, šišky alebo placky. Dlhý zoznam jedál z mletého mäsa dokazuje, že ich milujú vo všetkých končinách sveta; všade pridali niečo svojské, vynechali to cudzie,

Moridlo, pác, marináda. Majstri grilovania si bez nich nevedia svoje kulinárske výtvory ani predstaviť. Zjemňujú a zmäkčujú aj to najtvrdšie mäso, suchým kúskom dodávajú šťavnatosť a fádnym surovinám ponúkajú chuťovú i farebnú rozmanitosť. Zároveň pôsobia „antilepivo“, teda vďaka potieraniu marinádou sa rezne nelepia na grilovaciu mriežku.

Náčelník tlupy Medvedia Laba zavetril nebezpečenstvo a razom sa lovci rozutekali na všetky svetové strany. Možno to bola búrka, možno nepriatelia z druhého konca údolia, čo prinútilo lovcov opustiť teplo ohníka i hostinu zo surového bizónieho mäsa. Keď sa znovu osmelili vrátiť, našli na zhasnutom ohnisku hotovú spúšť. Zhorenú trávu široko-ďaleko, namiesto plamienkov

Ani sa tým neskôr narodeným veriť nechce, že aj za „socíku“ sme tu mali nápady, ktoré sa dnes považujú za niečo nové, trendové., skrátka IN... Napríklad, beh čašníkov s táckou v ruke a na nej fľaša a poháre s naliatym nápojom. Riava kelnerov v čierno-bielej typickej rovnošate veľmi pripomínala scénu z filmu Vrchní, prchni!.