Stačí sa obrátiť na hociktorú priemernú reštauráciu, bufet alebo pekáreň a všade vedia zákazníkovi pripraviť za misu chlebíčkov; na firemné školenie, poradu, domácu oslavu, pohostenie pre účastníkov akéhokoľvek podujatia. Desiatimi rukami tam varia, nalievajú, pečú, 
obsluhujú... a tou jedenástou šup-šup, už sú chlebíčky pripravené...
Púchovská Párty Špajza však postavila obložený chlebíček na piedestál svojho rodinného podnikania. Venujú sa mu tam ako milovanému
jedináčikovi, hýčkajú ho, rozmaznávajú, hľadajú všetky cesty a možnosti, ako ho zlepšiť, inovovať, ako mu pridať bratov a sestry, nech nie je sám... Nevaria, nenalievajú. Prečo? Nuž Denisa a Ľubomír Mušákovci zhodne odpovedajú: „Lebo tak to chce náš zákazník.“
Mnohí profesionáli varešky posielajú klasický obložený chlebíček na smetisko dejín gastronómie a vymýšľajú iné, vraj zdravšie a trendovejšie drobnosti studenej kuchyne. Slováci však na tento typ pohostenia stále nedajú dopustiť. Ba dokonca ho milujú čoraz viac a jeho fanklub sa stále rozrastá... „Spravidla podnikateľ prichádza s nápadom a hľadá si svojich zákazníkov. Nám sa to stalo naopak, projekt a filozofiu sme za pochodu šili na mieru“ spomína na príbeh Párty Špajza Denisa Mušáková, „začínali sme ako malá predajnička Dolce de Luxe s darčekovými košmi. Ale zákazníci sa často pýtali, či by nebolo aj niečo drobné pod zub...
Tak sme sa museli presťahovať do väčších priestorov na Námestí slobody a k predajni pridať aj bistro s kuchyňou. Obložené chlebíčky, jednohubky, studené misy a plattery si u nás objednávali hostitelia ale aj hostia. Teda tí, čo na firemnú alebo súkromnú párty pozývali, ale aj tí, čo nechceli prísť s 
prázdnymi rukami.“
Hosťovo.sk udelením svojho ocenenia pre dobré horeca-prevádzky – zlatou bobkovou stonkou (teda vavrínovými listami) – vysoko hodnotí práve tento spôsob podnikania. O marketingu vlastne v Párty Špajza ani nehovoria, pritom ho nájdeme v každom kroku, v každom rozhodnutí. Jednoducho sa riadia želaniami zákazníkov, dobre ich počúvajú a
okamžite reagujú... Takto sa rodili nielen nové druhy chlebíčkov, ale pribudli aj celé a priečne rezané plnené bagety, ikebany zo syrov, údenín a zeleniny, plnené croissanty, na mieru pripravované darčekové koše...
„Pracovný týždeň u nás zvyčajne začínal pozvoľna, viac objednávok prichádzalo až od stredy, samozrejme, stoly v kuchyni sme mali najplnšie 
počas víkendov. Ale postupne sa objednávkové lístky začali kopiť aj v pondelky a utorky. Čoraz častejšie musel vypomôcť aj syn a brigádnici, na ktorých sme sa inak obracali najmä počas chlebíčkovo a misovo silných dátumov – Veľkej noci, Dňa matiek či detí, MDŽ, maturít, Silvestra..., “ Denisa a Ľubomír Mušákovci predpokladajú, že srdcia (a jazýčky) 
zákazníkov si získali poctivosťou – mimoriadne kvalitnými surovinami a modernými technológiami (napríklad, novým strojom na krájanie prosciutta do podoby ako papier tenkých plátkov), dodržiavaním prísnych poctivých noriem z čias
socializmu, spoľahlivosťou a predovšetkým čerstvosťou.
„O piatej ráno privezú pekári čerstvý chlebík, vtedy sa začína výroba, takže na pult a do vitríny idú voňavé, čerstvé, lahodné chlebíčky. Keďže si však ľudia zvykli aj na "mimoriadne" objednávky do hodiny, dvoch, obložené chlebíčky, 
croissanty a 
jednohubky riešime operatívne – podľa toho, čo ponúka pekáreň. Čerstvosť je u nás absolútnou prioritou,“ Ľubomír Mušák dodáva, že kvalitu oceňujú aj profesionáli gastronómie. Párty Špajza totiž pravidelne dodáva chlebíčky aj do mnohých kaviarní, reštaurácií a firiem.
Pečivo od dvoch šikovných pekárov, gazdovské maslo a syry z lokálnej mliekarne, mäso z mangalice z dvora pri Hurbanove, zelenina z
požitavských fariem, sušené šunky z Talianska a Chorvátska... Iste by si pochutili aj manželia Paukertovci, majitelia vychýreného pražského lahôdkarstva, ktorých historici gastronómie považujú za rodičov tunajšieho obloženého chlebíčka. Uzrel svetlo sveta pred sto rokmi vďaka ich priateľovi - maliarovi-natieračovi Jeníkovi Skramlíkovi, ktorý sníval o ideálnom jedle: „Niečo väčšie ako jednohubka, tak na tri zahryznutia. Nech nemusím stále zliezať z 
rebríka. Aby to bolo pripravené, kedykoľvek som hladný a aby to medzitým nevychladlo...“ Štěpánka a Jan vykrojili z chleba menší krajec, obložili chutnými surovinami a... chlebíček bol na svete! Ktosi navrhol, že by sa také niečo mohlo aj predávať. A zrodil sa evergreen...
Ponúknite najlepšiu službu, najlepší produkt... a zákazník príde – vravia nestori slovenskej gastronómie. Aj Mušákovcom sa oplatilo nezľaviť z kvality a pretrpieť, že ich gastroprojekt studenej kuchyne okopírovala aj nová konkurencia. S Párty Špajzou však napokon nevedela držať krok. Pritom možno pomohla rozšíriť fanklub obloženého chlebíčka. Dnes je v púchovskom 
regióne tak silný, že sa predajňa musela sťahovať po druhý raz. „Tak praskala vo švíkoch, že sme si zaobstarali a spojili dva priestory v novopostavenej budove, našťastie len 70 metrov od pôvodnej adresy.“
Vraví sa, že v obchode a službách je pánom zákazník. V Párty Špajza však majú ešte jedného, čo každý deň udáva tón – jeho výsosť obložený chlebíček. Aby chutil na sto spôsobov a ten stoprvý ešte inak a o kúsok viac...
Soňa Hudecová ©
návštevy: 37004