Znalec miluje koňak. Znalec nad znalcov siaha aj za jeho „mladším bratom“ – armaňakom. Vie ale, že v skutočnosti je starší. Prvá písomné zmienka o armaňaku-armagnacu nesie dátum 1411, kým koňak sa spomína až v roku 1529.
Svetová „nadvláda“ koňaku nad starším armaňakom má svoje racionálne zdôvodnene. Koňaková oblasť totiž geograficky siaha až k morským cestám, čo pre tento lahodný nápoj odjakživa znamenalo vynikajúce exportné možnosti. Zatiaľ čo Gaskonsko so svojimi armaňakodarnými vinicami (a s inou pôdou) leží v ťažšie dostupnom vnútrozemí...
Za najlepšie tamojšie brandy sa považuje nápoj z oblasti Bas Armagnac, víno siedmych 
armaňakových odrôd sa však rodí aj v Haut Armagnac a Tenareze, pričom za srdce výroby sa považuje obec Euze. Názov dalo armaňaku meno gaskonského lénneho pána Herremana z 5.-6. stor.n.l., ktoré latinčina prerobila na Arminus.
Kým “v koňakoch“ pôsobí niekoľko veľkých spoločností s vypracovaným marketingom a reklamou, armaňak vyrábajú iba malé firmičky. Tie v posledných desaťročiach stoja pred problémom, ako dostať svoj produkt do obchodných sietí a aj do väčšieho povedomia konzumentov. Najbližšie k obchodnému úspechu sú pravdepodobne firmy Clés des Ducs, Samalens, Janneau či Baron de Sigognac.
Pôvodne sa obe brandy vyrábali dvojstupňovou destiláciou, od začiatku 20. storočia je armaňak výsledkom jednej destilácie. To v ňom zachováva viac chuti i vône, preto je drsnejší, trpkejší, naozaj nechutí všetkým a barmani ho neradi používajú v miešaných nápojoch. Je to naozaj pitie gurmetov, pretože okrem arómy a grádov si treba vychutnať aj iné súvislosti – hoci aj to, že sa armaňak považuje za najstarší nápoj pálený z vína. Uskladňujú ho v sudoch z monlezunských dubov, ktoré sú tmavšie než duby na koňak a do fliaš plnia aj ako jednoročný. Keď ho nechajú zrieť 3 roky, získava tri hviezdičky, 5- až 10-ročný nesie označenie V.O., do 15 rokov sa označuje ako V.S.O.P a 25-ročný sa nazýva hors d´age. Po 30 rokoch už ďalšie uskladnenie neovplyvňuje jeho kvalitu. O jeho väčšiu konzumáciu i slávu sa kedysi postaral kráľ Henrich IV. Navarský svojim nariadením povinného rituálu – pery novorodenca museli byť vždy potreté cesnakom a zvlhčené vínom i armaňakom.
Dnešný labužnícky rituál je však tiež iný, originálny. Na rozdiel od koňaku treba armaňak najprv vypiť, až potom ohrievať pohár v dlani a znalecky ovoniavať arómu, ktorá zostala v pohári.
Soňa Hudecová ©