Zajedzte si lásky a... zeleniny

"Možno nikdy žiadne náboženstvo nepojme telesnú náruživosť tak prirodzene, ako keď ľudia uctievajúci Afroditu, cítili, že inštikty, ktoré ich spájajú so zvieratami, spájajú ich aj s bohmi."
barón Kenneth Clark, britský historik umenia

Na počiatku bolo Slovo a vari hneď za týmto slovom sa stvorila Túžba; po túžbe Láska a hľa... bez veľkej námahy je nás tu dnes niekoľko miliárd. A predsa sa už od prapočiatkov ľudskej histórie na planéte Zem zaujímal človek o to, ako túžbu posilniť a lásku ešte väčšmi naplniť. Hľadal zázračné nápoje a jedlá, ktoré by mu pomohli zaujať druhé pohlavie, znásobiť ľúbostný výkon, priniesť nepoznané rozkoše. Elixíry lásky preslávili svojich autorov; mnohé sa dodnes tešia úcte a bezhraničnej viere, iné si postupne vyslúžili posmech a zatratenie, najčastejšie ich sprevádzajú pochybnosti. Avšak homo sapiens aj dnes rád skúša staré recepisy i novoty na poli lásky i na poli "láskovej" gastronómie, veď čo ak predsa...

"Kto pozná účinky zeleru, zaplní ním svoju záhradu," veršoval skúsený francúzsky básnik Franc Comtois. Táto zelenina totiž stimuluje nadobličky; okrem toho posiľuje nervy, povzbudzuje chuť do jedla, obnovuje krv. Zeleru nevadí ani varenie alebo nakladanie do sladkokyslého nálevu. Vňať zase obsahuje úctyhodné množstvo draslíka, vápnika, železa a rastlinných hormónov.

Vďaka hojným porciám jedál z mrkvy budete svoj objekt lásky nielen lepšie vidieť, ale aj "rukolapnejšie" zbožňovať. Už milovníci alžbetínskeho obdobia vraveli o nej ako o Venušinom služobníkovi a podnecovateľovi rozkoše. Tento oranžový "budič lásky" spôsobuje vraj červenanie líčok i stehien a starí Gréci ho často vmiešavali do nápojov lásky. Opradené nemenším afrodiziakálnym chýrom sú aj ďalšie koreňové zeleniny - petržlen a paštrnák.

Starodávny múdry šľabikár lásky - Kámasútra nedá dopustiť na špargľu. Jej účinky preverovali dávno pred našim letopočtom a vďaka "vyvolávaniu zmyselnosti" získala prestížne miesto medzi pestovanou zeleninou. Okrem prvej pomoci pri vážnom nedostatku minerálov, artritíde či zápale priedušiek prináša ešte jeden zážitok - príjemne parfumuje moč.

Pamätáte sa na Herkulesa? Bol silný, odvážny a ešte k tomu dokázal štyridsať dievok - pekne jednu za druhou – zbaviť vienka zeleného. Dvojnásobné množstvo panien zvládol za jednu noc Abú el Heidja, ktorý... "vtedy nič nezjedol, ale tesne pred tým sa dosýta najedol cíceru". Táto strukovina skutočne dodá telu herkulesovskú silu. Je obľúbenou surovinou v blízko- a stredovýchodných jedlách, kde z deda na syna preberajú starú skúsenosť: "Ktorý muž zje každý deň za tanier cíceru, tomu nikdy nič neklesne." Dnešní odborníci dodávajú, že mechanizmus účinku sa nepodarilo vypátrať.

Keďže však málo afrodiziák dokáže rozparádiť nežnejšiu polovicu páru, Pán Boh stvoril  uhorku. Celé hodiny vedia dámy stráviť prikladaním uhorkových koliesok na telo, aby odstránili vrásky; šalát z uhoriek potom vyženie z tela jedovaté látky a rozpustí kyselinu močovú. No a napokon príde na rad predstavivosť ako najdôležitejšia vlastnosť tejto erotickej zeleniny...

Lascívne mäso – tak v 19. storočí vravel sir Richard Burton na adresu zeleniny, predovšetkým však cibule, cesnaku a zemiakov. Iní známi páni zase vraveli: "Ak chce byť muž zdatným bojovníkom v tábore Venuše, nech sa vyzbrojí mäsom s hľuzovitým koreňom, pretože rozpaľuje vášeň."

Možno aj preto má šéfkuchár Ľubomír Galbavý vo svojom pomyselnom zlatom fonde gastronómie aj cibuľo-syrový posúch. Z pol kila hladkej múky, tretiny litra vody, lyžice cukru, štvrťku droždia, dvoch centilitrov olivového oleja a soli si pripraví dobre vymiesenú a hladkú guľu cesta. Nechá hodinku kysnúť; medzitým si zmieša 400 g kyslej smotany so štipkou soli, nakrája na plátky pol kila šalotky a 4 hrušky. Potom cesto rozvaľká a natlačí na plech, poleje kyslou smotanou a 100 g natrhanej alebo strhanej mozzarelly a na vrch poukladá cibuľu a hrušky. Pečie približne štvrť hodinku pri teplote 220 °C. Až po upečení posype oreganom.

Babylončania považovali cibuľu za symbol dokonalosti, Gréci si všimli, že vyvoláva láskavú blaženosť a Ovídius ju nevedel dosť vynachváliť vo svojej knihe Umenie milovať. Výskumníci neskorších vekov dokonca našli v cibuli toho rarášika náruživosti - hormón gonadotrofin. Nuž, vedeli veru mnísi, prečo zakazujú pestovanie cibule v tibetských kláštoroch...

Madame de Pompadour, Casanova, Brillat-Savarin... teda skutočné pojmy v oblasti telesného pôžitkárstva sa zhodujú v "zaručenom" pôsobení hľuzoviek. Vraj všetky huby vyvolávajú erotické šteklenie - najmä májovky, bedle, hríby, smrčky, šampiňóny, bielohľuzovky či hadovky tzv. falického tvaru. Nad čierne, belavé, letné alebo zimné pravé hľuzovky (v češtine lanýže) však vraj určite niet. Jedlá s týmito hubami právom považujú kulinári i milovníci za to "naj"...

Soňa Hudecová ©

návštevy: 24532