Jedlo s príbehom. Odborníci z marketingu gastronómie či hotelierstva vedia, že omnoho lepšie sa predáva jedlo, potravina, nápoj, služba... ktoré majú svoj príbeh. Vychutnávanie totiž dostane ďalší rozmer. Hosť túži mať izbu, v ktorej spala kráľovná Sissi (alebo by si to bola želala ☺), rád drží v ruke osobný hotelový príbor Vlastu Buriana, zbožňuje jedlo od gurmána Honoré de Balzaca dávno predtým, než mu ho naservírujú... A vôbec sa za to nemusí hanbiť. 
Patrí to k zážitku.
Rovnako je to aj so slávnym Tarte Tatin. Veď čo už môže byť zlé na jablkovom koláči...? Taký čerstvý, chutný, teplý, voňavý, no mňam! Raz taký a inokedy iný, s rôznymi odrodami jablka, s iným cestom, škoricou, vanilkou alebo ďalšími koreninami a arómami či štamperlíkom..
Do pôžitku ale v tomto prípade vstupuje legenda o jeho vzniku z 80-tych rokov 19. storočia. Ako pri zrode mnohých iných vecí mu vraj tiež pomohla náhoda, keď jedna so sestier Tatinových – vraví sa o Stephanie, ktorá sa v kuchyni zvŕtala omnoho viac než jej sestra Caroline – nechala jablká príliš dlho dusiť na masle a cukre. Takmer horeli. A tak na ne rýchlo hodila vrstvu lístkového cesta a zabuchla rúru. Tak sa vlastne piekol koláč naopak, naspodku jablká a navrchu lístkové cesto. Vynašla sa tým, že tortu potom pred servírovaním obrátila.
Menej zaujímavo znie verzia, že s koláčom experimentovala a možno si vzala nápad od slávneho gastronómia Antoina Careme-a. Hosťom hotela Terminus v Lamotte-Beuvron kúsok od Paríža koláč zachutil, a tak ho majiteľky často pripravovali a podávali ako tzv. „dezert domu“. Sestry sa však vôbec neplánovali zviditeľňovať a nenazvali koláč ako Tatin, ale Tarte Solognote podľa miesta – regiónu jeho zrodu.
Tarte Tatin – takto ho pomenoval až Maurice Edmond Sailland, prezývaný Curnonsky,
najslávnejší publicista gastronómie 20. storočia. Nuž a takto sa aj stal svetoznámou ikonou, ktorú nasleduje mnoho ďalších kuchárov a ich nápadov; s lístkovým ale aj krehkým cestom, s mladšími a novšími odrodami jabĺk než sú pôvodné odrody Reine des Reinettes (v angličtine King of the Pippins a v slovenčine reneta) a Calville alebo s celkom iným ovocím – hruškami, dulami, marhuľami, broskyňami, ananásom, slivkami či dokonca paradajkami alebo cibuľou.
Aký pekný príklad, že legendou sa môžeme (alebo naše dielo) stať až po smrti. Žiaľ, mnohí (aj) majstri varešky by tento čas radi urýchlili a skrátili a stali sa nesmrteľnými ešte za života ☺. A spoľahli sa najmä na marketing a PR... Nuž ale takto to nefunguje. Aj za legendou sestier Tatinových stála ich celoživotná práca a šikovnosť v kuchyni. Nuž a predstavte si, že nenapísali ani žiadnu kuchársku knihu...
Soňa Hudecová ©
O jablkových dobrotách z dielne našich šéfkuchárov čítajte …
návštevy: 34117