Koktail

Gaštanové pyré, bratislavské orechové rožteky, trdelník a štrúdle ... Slovensko má niekoľko orechových stálic, ktoré od čias našich praprababičiek svietia na gastronomickom sladkom nebi. „Suché plody si však rozumejú aj so slanou kuchyňou. Od predjedál až po snack k vínu

Niekedy má človek chuť ujsť. Alebo si objednať mastný chlieb s cibuľkou. Veď kto sa má v tom vyznať, či si zvoliť frikasé alebo veluté alebo radšej soté... Hosť sa často cíti ako holý v tŕní a veru by nepohrdol kulinárskou encyklopédiou. Ale predovšetkým bojuje s chuťou čašníka nakopať, keď z neho priam cíti víťazoslávnu nadradenosť. Áno, aj to je bolesťou

Aj tradičné, aj moderné. Aj ľudové, aj noblesné. Aj sýte, aj ľahké... a predovšetkým mimoriadne krásne a chutné. Sladký kút na stole zimných sviatkov musí spĺňať všetky tieto vlastnosti. Aj to je dôvod, prečo nás nadchla vianočne ladená citrónová torta Pavlovovej s orechmi a jablkom od šéfkuchára Martina Kurhajca z hotela Solisko**** na Štrbskom Plese

Prvé stromy s hnedými plodmi vyrástli vraj na Slovensku už pred mnohými storočiami. Napriek tomu sme sa v našej gaštanovej kuchyni prepracovali spravidla len k pyré so šľahačkou, gaštanovým jazýčkom a, samozrejme, pečeným gaštanom. Tak ich vraj milovníci gaštanov majú najradšej – tvrdia cukrárne i reštaurácie. Nuž nie 

Aj keď halloweenske harašenie k nám doputoval len pred štvrťstoročím, vyrezávanie tekvíc nie je na Slovensku žiadnou novou zábavkou. Z tejto veľkej zeleniny pripravovali aj slovenské prababičky kaše, polievky, prívarky. Semienka pražili a dužinu používali aj na omastenie iných jedál. Tekvica sa skrátka využívala bezo zvyšku. Dnes sa stala novoobjavenou módou.

Začalo sa písať druhé desaťročie nového milénia, keď sa v gastronómii zrodil nový štýl – fusion. Talianske cestoviny sa na tanieri spojili so slovenskou bryndzou a indickými koreninami. Japonskú hovädzinu wagyu sprevádzali švajčiarske zemiakové rösti a francúzsky dresing alebo mexické guacamole. Severoafrická harissa dochutila americký burger či ázijské

Sotva maco otvorí oči, už mu fantáziu podráždi cesnaková vôňa. Prebudí mláďatá a všetci sa z labky na labku poberú tým nádejným smerom. Bioĺóg by sa veru čudoval, že nemieria hlbšie do lesov, ale smerom k Štrbskému plesu. Keď sa však otvoria dvere hotela Solisko****, všetko je zrazu jasné. Z hotelovej kuchyne sa vinie intenzívna vôňa medvedieho

Talianska, španielska, grécka, mexická, thajská, francúzska, indická a samozrejme aj kuchyne našich susedov nie sú neznáme ani bežným slovenským labužníkom. Horšie by sme pochodili v prípade menej slávnych gastronómií. Povedzme, o nórskom kulináriu, o tamojších národných jedlách a zvyklostiach... o tých vieme skutočne málo. Aj to bol dôvod, prečo sme

 ... mohla svojho aristokratického rodiča oceniť Maruška a hneď by sa stala kráľovnou. Nuž ale v slávnej rozprávke sa vraví iba o kuchynskej soli. Hoci majstri varešky tvrdia, že solí je veľa a každé jedlo si pýta iný druh s inými vlastnosťami. Tie najlepšie reštaurácie si dokonca pripravujú vlastné soliace zmesi.

Čudná, už na prvý pozhľad nevábna, ufúľaná. Bez lákavej vône a farby. A predsa si aj takúto zeleninu cenia šéfkuchári nad zlato. Dokonca čím škaredší vzhľad a bizarnejšíe tvary, tým lepšie využitie v kuchyni.
Dnes nie je problém zohnať do reštaurácie akúkoľvek zeleninu počas celého roka. Majstri varešky však uprednostňujú tú čerstvú a v jej prirodzenej