Hosťovo.sk servíruje: čokoládový koláčik od Roba Krištofa

Zima či leto, sviatok či piatok, ráno či večer, žena či muž, dospelý i dieťa, mäsožravec aj vegetarián, Slovák alebo Argentínec,.. čokoláda príde vždy vhod. Hoci aj v menej koncentrovanej podobe koláčika, oblátky, zákusku. Práve kvôli takejto maškrte (ktorá však aj r_krištof čoko koláčik zasýti), sme do virtuálnej kuchyne Hosťovo.sk zavolali šéfkuchára Róberta Krištofa.

Na strunu nám totiž zahral takouto nôtou: „Keď sa vraví o luxusných dezertoch, každý si predstaví prácne zákusky z drahých surovín. V skutočnosti môže výnimočnosť spočívať v originálnom nápade a nevšednom aranžmán. Presne tak mi to chutí, keď ich mám jesť, aj keď ich mám tvoriť, piecť a aranžovať.“ Robo sa s nami stavil, že za necelú trištvrte hodinku nám dokáže naservírovať na pohľad i na prvé sústo luxusný zákusok. Pritom nepoužije viac než päť surovín. Z vlastnej iniciatívy sme mu pridali pätnásť minút, keďže vo svojej kuchyni by to každému išlo lepšie od ruky.

Z tašky teda vybral dvesto gramov belgickej tmavej čokolády a rovnaké množstvo kryštálového cukru. Potom siahol do chladiacej škatule a na stole sa objavili štyri vajcia a stogramová kocka masla. A príprava sa vraj môže začať. Hoci aj tým, že zapneme rúru na 180 °C. Kým sa rozohreje, koláčiky už možno budú nachystané. No tak to sme zvedaví...

Robo si zručne oddelil žĺtka a bielka, tie prvé zmixoval spolu s cukrom do krému a z bielkov ušľahal tuhý sneh. Čokoládu spolu s maslom roztopil vo vodnom kúpeli a pridal ju do žĺtkového krému. Napokon tam zľahka primiešal aj sneh. Misky vytrel maslom a vysypal múkou, ktorú sme mali v našej kuchyni Hosťovo.sk. Na tvare ani materiáli vraj nezáleží, hodia sa porcelánové nádobky ale aj teflónový alebo silikónový pekáč na mafiny. Hmotu rozdelil do misiek a časomerač rúry nastavil na 17 minút. Pritom však podotkol, že k optimálnemu času musí každý kuchár dospieť iba skúšaním.

A tak sme mali štvrťhodinku na šáločku dobrej kávy, ale aj na kus reči o tom, či bude výsledkom lávový koláčik alebo souflé. Rozoznáme ich vraj nielen podľa vytekajúcej tekutej čokolády (lávový) , ale aj podľa hmotnosti. Lávový je ťažší, pretože sa pri ňom miešajú s cukrom celé vajcia. Souflé získava svoju ľahkosť tým, že sa oddelia žĺtka a bielka, ktoré sa do ostatných surovín vmiešavajú v podobe snehu. Vďaka nemu koláčik zväčšuje svoj objem, často cez okraj misky. Preto sa „hríbik“ zvykne servírovať priamo v miske. V oboch sa používa múka, r_krištof v souflé je jej však viac. Takže Robov koláčik nebude ani lávový, ale ani tradičné souflé a zatlieskajú mu aj „bezlepkáči“.

Keď rúra zapípala, Robo mištičky vytiahol. Chvíľu sme počkali, aby koláčiky vychladli a potom ich opatrne vyklopil na taniere. V tej chvíli sa mohla dostať k slovu fantázia. Robo zvolil šľahačku, čerstvo vyšľahanú zo sladkej smotany (ktorá sa tak stala piatou hlavnou surovinou), Poobzeral sa, čo máme v kuchyni Hosťovo.sk a zvolil si nakladané višne a trochu čerstvého ovocia. Samozrejme, mohli to byť rôzne druhy orieškov, vaječný likér, griotka či sirup, trochu teplého karamelu alebo cukrárska posýpka, mletá škorica, kávová poleva, citrónová pena, kúsky marcipánu...

Stávku vyhral, lebo príprava koláčika netrvala dlhšie než sľubovaných 45 minút a naozaj doň nebolo treba viac než 5 surovín. S čokoládovou „krištofkou“ v ústach sme sa však vôbec necítili ako porazení...

Soňa Hudecová ©