... a päťdesiatkrát napísať Cordon Bleu!

Vyprážaný teľací, prípadne hydinový rezeň so syrom a šunkou patrí medzi stálicu medzinárodnej gastronómie. Slovensko nevynímajúc. Kto sa však vo veci trošku vyzná, toho zaskočí zanovitosť tunajších reštaurácií, s akou vo svojich jedálnych lístkoch ponúkajú hosťom „Gordon Blue“.

Slávni páni Gordonovia rôznych povolaní by sa iste potešili, ale v skutočnosti ide o špecialitu cordon bleu pxb h zvanú Cordon Bleu. Nazýva sa tak podľa francúzskeho rádu zo 16. storočia a o tri storočia mladšej kuchárskej školy. Členovia rádu ducha svätého L'Ordre des Chevaliers du Saint Espri t nosili kríž na modrej stuhe (le cordon blue). Nazývali sa „les cordon blues“ a stretávali sa na bohatých hostinách, metaforicky označovaných tiež cordon blue. Koniec rádu a hodovaniu urobila až Francúzska revolúcia, ale symbol sa natrvalo vžil ako označenie vysokej kvality – v gastronómii ako Cordon blue a v športe ako Blue Riband.

V posledných rokoch 19. storočia tento výraz oprášil prestížny francúzsky kulinársky časopis. O pár rokov neskôr si – konkrétne v roku 1895 - „modrú stuhu“ vzal do svojho názvu aj najslávnejší gastronomický vzdelávací inštitút Le Cordon Blue s pobočkami v mnohých krajinách a s desať tisíckami študentov. Práve na jeho pôde sa zrodil obaľovaný rezeň z teľacieho mäsa, plnený bravčovou šunkou a syrom typu ementál či gouda.

Samozrejme, dnes má mnoho podôb, používajú sa doň rôzne druhy mäsa, rôzne druhy šunky i syra a občas aj zelenina. V prípade Cordon Bleu nezaškodí, aby hosť učil profesionálov a na názvoslovnú chybu jedla stále upozorňoval. Podobne ako pri známom boji o obsah pojmu espreso (a naozaj sa to píše len s jedným „s“ ☺).

Soňa Hudecová ©

návštevy: 43905