Veru to nemusí byť len športovec, čo zdoláva tatranské štíty, ostošesť bicykluje, beží, lezie... Práve naopak, čím menej sa človek hýbe počas roka, čím sedavejšiu má prácu, čím je pohodlnejší a lenivejší, tým viac ocení tatranskú turistiku, prechádzky, relax. No a po takej 
výdatnej špacírke dobre padne niečo pod zub, spojené so zážitkom z prírody, voľných chvíľ, dovolenky, pohybu ale aj samotného jedla. A tobôž v najvyššie položenej reštaurácii na Slovensku hotela Sliezsky dom v Tatranskej Polianke - vo výšinách až 1670 m n.m.
„Turista sa spravidla necíti komfortne na to, aby si sadol k upraveným a prestretým stolom. Uprednostňuje rýchle jedlo z bufetu, či už sediac v interiéri alebo na terase,“ šéfkuchár Ľubo Horoba má na mysli štatistiku, podľa ktorej až štyri pätiny všetkých hostí sa najedia v tamojšom Sliezskom domčeku a len zvyšok si 
zvolí noblesu hotelovej reštaurácie.
Sliezsky Dom je totiž akýmsi priesečníkom naozaj rôznorodých skupín. Ubytovaní hostia si radi užívajú štandard štyroch hviezd, turisti na výlete sú v servise a aranžmáne jedla skromnejší. „Niektorí, s ohľadom na svoje športové zameranie, vyžadujú zdravšie stravovanie. Iní si zase radšej doprajú „smažáčik“ ako odmenu, že sa k nám vôbec vyštverali.“
No a to sa vlastne stalo leitmotívom „leta a la Tatry“ alebo lepšie povedané „letného jedla a la Sliezsky dom“ – aby si tam každý niečo našiel. Letné menu zostavili v duchu tatranskej babičkovskej kuchyne, teda z jednoduchých klasických jedál bez „úprav v modernom šate“, ako to dnes radi vyhlasujú v 
takmer každej reštaurácii na Slovensku. Veď práve lokálna gastronómia je dnes tým najaktuálnejším trendom, nuž a na Spiši, Liptove i v Zamagurí išlo vždy o sýte a cenovo dostupné pirohy, halušky, jedlá z kyslej kapusty, kysnuté koláče, šúľance... „Turista a výletník – náš typický letný zákazník - si takúto gastronómiu najviac cení, ba ešte aj hoteloví hostia zo zahraničia si pýtajú halušky či buchty...“
Na svoje si príde každý... Fanúšik mäsa si, napríklad, môže pochutiť na vyprážanej bravčovej kotlete so zemiakovou kašou a uhorkovým šalátom. Doma si iste takú nepripraví, pretože v profesionálnej gastronómii prichádzajú k slovu aj profesionálne technológie. „Obalená kotleta - a ja veru preferujem aj na vyprážanie mäso s kosťou – sa najprv opečie na panvici a potom sa tepelne upravuje v konvektomate.“ Hosťa tak prekvapí dokonale upečené mäso, jemné, šťavnaté ale zároveň chrumkavé.
Ale čo vegetarián? V Sliezskom dome ho oslovia hoci aj karfiolovým karí s jasmínovou ryžou, kokosovým mliekom a praženými mandľami. A opäť za jedlom cítiť profesionálov, veď karfiol si v hotelovej kuchyni nakladajú sami. Ale ponúknu mu aj grilované tofu (pre milovníka kuraciny ho nahradia kuracím supreme) s paradajkovým rizotom, bazalkovou omáčkou a polotvrdým syrom, zrejúcim v červenom víne najmenej tri mesiace - z malej syrárne Cheesio v Dolných Salibách.
A to sme už v kapitole pre patriotov, čo vyznávajú filozofiu surovín od lokálnych výrobcov. Hoci aj cez „tatranský tanier“ so syrmi a údeninami z farmy v Tvarožnej a Toporci, odkiaľ pochádzajú aj údené sušené slivky. „Majiteľ farmy svojim nápadom pokračuje v goralskej tradícii, slivky sú sušené a konzervované dymom bez ďalších prídavných látok,“ podľa šéfkuchára Ľuba
Horobu je dnes lokálnosť a sezónnosť v modernej kuchyni samozrejmosťou. A hneď nadväzuje sumčekom z farmy Ryba Klárka Hubice; pre fanúšikov mäsa z vody pripravil na leto so svojim tímom grilovaného sumčeka zo zemiakmi a špenátom.
Aj keď po túre víťazia klasické a jednoduché chute našich praprababičiek, do Tatranskej Javoriny zavítajú často aj gurmáni, fajnšmekri. Na nich čaká aj klasika netradične – hovädzí tatarák s pečeným cesnakom, cibuľou, kaparami, pažítkou, 
hľuzovkovým olejom a opečeným chlebom. „Ponúkame ho už kompletne pripravený, aj keď si takáto objednávka vyžaduje adekvátnu čakaciu dobu.“
Dieťa je špecifickým konzumentom. Môžeme sa aj na hlavu postaviť, ale jeho víťazom spravidla ostávajú detské evergreeny – špagety s paradajkovou omáčkou a syrom alebo kuracie nugetky s hranolčekmi a kečupom. Ale aj týmto jedlám
dávajú v Sliezskom dome a domčeku punc „made in kuchyňa“; prípravou vlastnej paradajkovej omáčky a hranolčekov z odrody Agria s tmavožltou dužinou a vynikajúcou chuťou.
Väčšina turistov si po fyzickom výkone doplní kalórie sýtym jedlom. Nemálo je však aj tých, čo si radšej doprajú zdravší a ľahší tanier. V letnom jedálnom lístku objavia aj šalát s grilovaným kozím syrom, 
nakladanou červenou cibuľou, cherry paradajkami, reďkovkou, pomarančom, granátovým jablkom a opečenými slnečnicovými semienkami.
Nuž a pre hostí so sladkým zúbkom alebo tých, čo radi zavŕšia obed sladkou bodkou, nechýbajú v ponuke domáce slivkové pirohy s opečenou strúhankou, rôzne druhy závinov a čučoriedkový cheesecake. Ten býva v Sliezskom dome každý deň „obzvlášť vypečený“, pretože srdcovkou letných surovín pána šéfkuchára sú práve bobuľové plody.
Hladný ale neodíde ani bezlepkáč, cukrovkár, hosť s intoleranciou laktózy alebo inými
zdravotnými obmedzeniami. „Vždy máme pre nich niečo v ponuke a v prípade neštandardných požiadaviek riešime situáciu na mieru.“
Šéfkuchár Ľubo Horoba však vie v mene hotela usadiť na veľkorysej terase pri Sliezskom domčeku aj výletníkov, ktorí by si tam radi zjedli niečo z vlastných zásob: “Pohostinnosť nechápeme len cez peniaze, tržby, predaj. Leto a la Tatry znamená, že je u nás každý vítaný...“
Soňa Hudecová ©